Čistá krv [NCT]

1

Freya Collins

Letné prázdniny ubehli ako voda. Čakal ma posledný rok na Rokforte, mala som v plane naplno si ho užiť a nič neriešiť. Samozrejme okrem skúšok, to bola pre mňa veľmi dôležitá vec. Od toho závisela moja budúcnosť....Prekročila som prah školy a rovno si to namierila ťahajúc sa s kufrom do spoločenskej miestnosti Slizolinu. Nikto sa tu ešte nenachádzal. Došla som o deň skôr, pretože by sa so mnou rodičia potom nemali ako rozlúčiť. Otec odchádza na služobnú cestu a berie so sebou aj mamu. Prešla som cez spoločenskú do dievčenských izieb a položila si kufor na moju posteľ úplne na kraji pri okne. Začala som si vybalovat a pritom spomínať na krásne leto. Stretla som doma chlapca. Býva na tej istej ulici ako ja, o pár domov ďalej. Asi mesiac sme spolu chodili a potom sa rozišli. Išiel na dovolenku a ja som odchádzala na Rokfort. Nevidela by som ho cely rok, akurát tak na Vianoce ale to by nebolo nič z toho vzťahu, obaja by sme sa iba trápili, či ten druhy nemá niekoho iného....Ako posledne som z kufru vytiahla knižku, ľahla si na posteľ a začala čítať. To mi vydržalo do večera a mohla som aj hneď ísť na večeru do siene. V sieni sme boli asi piati ľudia. Jedno dievča z Bystrohlavu, ktoré nemá kde bývať a traja chalani z Chrabromilu, ktorí sa pripravujú na tréning z metlobalu.

Bianca Parker

"Bifľomor!' Vyhlásil v prvom ročníku triediací klobúk a ja som sa s úsmevom vybrala k mojej novej fakulte. Aj moja mama bola kedysi v Bifľomore. Bola som rada, že to vyšlo aj mne. Ešte dlho do noci som sledovala svoj čierny prútik. Dračia šľacha a polnočné slzy kentaura. Zaujímalo by ma ako dostali tie slzy. Odložila som ho a zaspala. Mala som problém spraviť si kamarátov. Vždy som sama sedela sama a keď sa mi niekto prihovoril, zakoktala som sa a najradšej vypadla. Nevedela som sa s niekým normálne baviť...nebolo to však vždy. Keď som bola menšia, bola som veľmi veselá a bavila sa s deťmi v škôlke ale po smrti otca, niečo sa vo mne pokazilo a zostalo to tak až do posledného roku na Rokforte. Pozrela som na knihy a odsunula ich. "Učiť sa budem potom." vzala som si peniaze a obliekla si žltý plášť Bifľomoru. Vybrala som sa do Medových labiek a kúpila si čokoládové obláčiky. Moje a otcove obľúbené. Vrátila som sa do Rokfortu a sadla si čo najbližšie k dverám vo Veľkej sieni. Pozerala som po ostatných a pomaly jedla. Veľká sieň sa čoraz viac napĺňala ľuďmi. Rýchlo som sa najedla. Vzala som si veci a rýchlym krokom som odišla z Veľkej siene "Parkerova! Nevieš dávať pozor!" Ako som išla som narazila do niekoho ramenom. Krystal Jung, môj najväčší nepriateľ.
"Hm?! To ti cez tie prázdniny odrezali jazyk?"

"Ja...ehm...nooo"

"Krystal nechaj ju na pokoji!" objavilo sa pri nás dievča, tiež zo slizolinu. Krystal na ňu s opovrženim pozrela. "Zradkyňa čistej krvi, ty sa neozývaj! Si hanbou slizolinu!" Pozrela som na to dievča. Blond vlasy, zelené oči. "Krystal, nikto nie je zvedavý na tvoje sprosté reči, tak si ich láskavo nechaj pre seba.... Poď." potiahla ma za ruku a ťahala cez ľudí von. Šla som za ňou.
"Ako sa voláš?" zastavila sa a otočila na mňa. Sklonila som hlavu a bola ticho.

Freya

Práve som odchádzala zo siene, keď som započula piskľavý hlas poondiatej Krystal. Samozrejme, už zase terorizovala niekoho. Chúďa dievča. Prišla som k nim a zastala si ju. Neznášam, keď toto robí. Mysli si o sebe, že ma právo na všetko, zato, že je zo slizolinu a je čistokrvná. Je to najväčšia mrcha na škole! Zobrala som to dievča za ruku a ťahala von. Keď sme boli preč od všetkých, otočila som sa na ňu. "Ako sa voláš?" opýtala som sa jej a ona iba sklonila hlavu a bola ticho. "Si v poriadku?" Prečo nerozpráva?
"Ja som Freya."Pozerala do zeme a šúchala nohami. "Nemusíš sa ma bať." usmiala som sa na ňu.

"B-bianca...." zašepkala.

"No vidíš, že to ide." usmiala som sa.

"Krystal si nesmieš všímať ona zapára do každého."