Čistá krv [NCT]

19

Jaehyun

Rozbehol som sa za Freyou a keď som vybehol zo siene, schoval som sa za roh a sledoval Freyu, ktorá sa akurát rozprávala s Jaeminom.

"Je to tak." Hovorila smutne Freya a Jaemin ju objal. Objimal ju dlhšie ako by mal.

Vystrčil som sa "Hej! Daj z nej tie ruky dole!" ukázal som na Jaemina.

Odtiahli sa od seba. "A Ty si kto, aby si mi o tom rozkazoval? Je to moja kamarátka môžem si ju objímať koľko chcem."

Podišiel som k nim a chytil ju za ruku. "Ja som jej chalan"

"Ty si čo?!" Ostal na nás prekvapene pozerať. Ona mu to nepovedala?

"Počul si dobre"

"To nemyslíš vážne Freya. S ním?!"

Bola ticho a pozerala do zeme. "Prepáč" zašepkala.

"Ja som tu! Ak máš nejaký problém so mnou tak mi ho povedz"

"Iba ťa využije ako každu! Maj rozum veď on ťa nemiluje!"

Stale hovoril na ňu akoby som tu nebol.

"Hej!!" zvýšil som hlas.

"Zrazu sa hráš, že ju máš rád. Celé tie roky si jej robil zle a nadával! Mňa neoblafneš!"

Chytil som ho za látku košele. "Strať sa mi z očí, než spravím skôr niečo čo oľutujem"

"Poslúž si, iba to bude niečo vypovedať o tvojom charaktere. Vieš že hovorím pravdu." Priblížil sa ku mne. A Freya ma chytila za ruku. "Jaehyun"

Pozrel som na Freyu a potom naJaemina, ktorému bola adresovaná nasledujúca veta. "Nestojíš mi zato" odišiel som s ňou do knižnice.

Pevne ma chytila za ruku. Pri poličkách s knihami ma pobozkala a oprela si čelo o to moje. "Ďakujem, že si mu nič neurobil."

"Spravil som to kvôli tebe"

"Ja viem.."

"Pomôžeš mi s hľadaním ? Potrebujem niečo najst, čo mohlo zmeniť Biancu. Nejake kuzlo alebo elixír alebo niečo. Neverim tomu, že by sa iba tak zmenila."

"Idem na to..." obišiel som poličky s knihami a pozeral sa po názvoch.

Vytiahol som mnoho kníh a položil ich na stôl. Začali sme ich prehrabávať.

"Trápi ťa to však?"

"Veľmi. Je to moja jediná kamarátka." Smutne na mňa pozrela a listovala v knihe ďalej. Pokračoval som aj ja. Pol hodinu sme listovali a nič nenašli. Chcel som jej pomôcť, tak som niečo hľadal ako o život.Ucitil som jej pohľad na mne. Zodvihol som tvár od knihy a pozrel na ňu. " Čo je?" Opýtal som sa a ona sa usmiala. "Ale nič." S úsmevom sa vratila ku knihe.

"Freya, bude taká ako predtým, neboj sa. Len sa to na ňu všetko zosypalo a ona to nezvládla. Tak sa prepla na mód Krystal."

Prikývla. "Možno máš pravdu." Zatvorila knihu, no v zápätí ju hneď otvorila. "Aha! Mám to! Kuzlo očarovania na...žabu....tak to nemám." Zatvorila ju naspäť.

Pohladil som ju po chrbte. "Prídeme nato princezná"

Usmiala sa a ľahla si na stôl, urobil som to isté. Pozerali sme si do tváre a hypnotizovali sa.

"Máš pekné oči.." zašepkala.

"A ty máš ten najneodolateľnejší úsmev na svete"

"Ďakujem" rukou mi prešla po spánku a potom po vlasoch.