Bol štvrtok krátko po jedenástej večer keď som sa učila anatómiu, alebo skôr teda zaspávala pri tom. Zobudil ma strašný krik z chodby. Knihu som odhodila a išla sa pozrieť na chodbu či niekto zomiera alebo čo.
Pootvorila som dvere a nakukla na chodbu. O pár dverí ďalej vrieskalo nejaké dievča na nejakého chlapca. Hádali sa medzi dverami. V tom dorazili ďalší dvaja chlapci aby odviedli toho chlapca, ktorý bol zjavne celkom dosť opitý. Chcela som vystrčiť hlavu spoza dvier ešte viac keď v tom si ma jeden z nich všimol.
Ihneď som zatvorila dvere.
Potom už bolo len počuť rozbitie niečoho, buchnutie dverí a ticho. Stála som oproti dverám s otvorenými ústami. Už som sa chystala ísť spať keď niekto klopal na dvere. Lucas, Ryan a opitý chlapec s kúskami skla v krku a tvári.
-L
Stáli sme na chodbe po hereckom výkone od Jenny. Pozrel som na Adama, krorý mal v sebe zaborených pár kúskov skla.
,,Hej Ryan." Pozrel som naňho a hlavou mykol na dvere dievčaťa.
Zaklopal som. Otvorila v dlhej mikine s bielymi huňatými papučami.
,,Potrebovali by sme trochu pomôcť."
Vyzerala zmätene. ,,No-"
Ryan nečakal a nohou potlačil do dvier. Nevyzerala, že bude odvrávať, a tak nás nechala vojsť dnu. Adama sme posadili na stoličku. Skoro z nej spadol tak ho Ryan pridržiaval.
Stála v kuchyni akoby nevedela či má pomôcť alebo nás vyhodiť. Išiel som do chodby za dvere zobrať lekárničku. Každá izba má svoju malú lekárničku za dverami na stene. Je v nej len zopár obväzov, nožnice, pinzeta, dezinfekčný sprej...
,,Svoju nemáte?" Spýtala sa trochu arogantným hlasom keď uvidela ako beriem tú ich.
,,Máme, len neviem kde." Pozrel som na Ryana a začal sa smiať pri pomyslení kedy sme ju naposledy používali. ,,Naposledy sme ju používali pred pár mesiacmi keď sa Ryan porezal pri holení." Ryan sa tváril zahanbene, no pokračoval som v rozprávaní. ,,Porezal sa niekde pod sánkou smerom ku krku. Strašne krvácal, nevedeli sme či si neprerezal aj nejakú tepnu na krku alebo čo-"
Už aj Ryan sa začal uškŕňať a v rozprávaní pokračoval on. ,,Lucas zobral obväz a obmotal mi ho okolo krku. Začalo ma to škrtiť lebo to pritiahol tak veľmi, že mi to nevedel dať ani dole, tak zobral nožnice s ktorými ma skoro ešte bodol do krku. Nakoniec som si to dal dáko dole a prestalo to po chvíli krvácať samo."
Kútikmi trhalo už aj jej.
,,A v tom strese nevieme kde sme ju dali a odvtedy nevieme kde je." Dodal som.
,,Môžete mi už prosím vás vybrať to pojebane sklo z krku?!" Zamrmlal Adam.
Otvorila lekárničku a zobrala pinzetu. Zopár kúskov skla mu najprv vybrala zo zadu z krku a potom aj zboku na pravej strane líca.
,,Ako sa ti tam dostalo sklo?" Spýtala sa po chvíli.
,,Ani- ani neviem." Adam už napol spal. ,,Bol som tam, začala jačať a potom po mne hodila pohár."
,,Hodila pohár vedľa dvier a keďže Adam stál medzi dverami..." Vysvetlil Ryan.
,,Psychopatka." Dodal som.
Keď dovyberala kúsky skla, nastriekala mu na to dezinfekčný sprej. ,,Teraz to bude štípať." Upozornila ho.
,,Piči! Najradšej by som jej toto nastriekal medzi oči." Vykríkol od bolesti.
Po tejto vete sme sa už všetci začali smiať.
Ryan niesol Adama dole schodmi zatiaľ čo som stál ešte pri jej dverách.
Pravou rukou sa držala dvier s myšlienkou ich zrejme čo najskôr zatvoriť. Druhou rukou si ťahala rukáv na mikine. Pohľad nesmelý a nohy až tak pri sebe, že jej splývali papuče, že z nich bola jedna biela huňatá guča.
,,Ako sa voláš?" Uvedomil som si, že neviem ani jej meno.
,,Eleanor."
Zahľadel som sa na tie jej papuče. ,,Pekné papuče Eleanor." Povedal som a išiel za chalanmi.
-E
,,Dobré ráno!"
Pootvorila som oči. Lydia s tanierom bábovky a pohárom kávy. Teda dúfam, že je to káva.
Rozospato som sa posadila na posteľ.
,,Bože!" Skríkla s previnilím pohľadom. ,,Škola ti začína až o pol deviatej že?"
Prikývla som. ,,Koľko je vlastne hodín?"
,,No..." Položila mi tanier aj s pohárom kávy. Bola to káva. Na stôl. ,,Skoro pol siedmej?" Pomaly cúvala ku dverám akoby som sa po nej mala rozbehnúť a zabiť.
Pretočila som očami. ,,Skoro?" Pozrela som na displej mobilu. ,,Šesť trinásť." Povedala som s povzdychom.
,,Prepáč!" Pre istotu už stála za dverami a hovorila na mňa len cez pootvorené dvere. ,,Večer ťa pozývam na večeru. Zoznámim ťa už konečne aj s Ericom. Pa!"
A tak aj bolo. Pol siedmej a ja som s Lydiou a Ericom vošla do miestnej reštaurácie.
,,A čo študuješ?" Spýtal sa ma.
Kým som stihla čo i len otvoriť ústa, predbehla ma Lydia. ,,Sme spolužiačky."
,,A ty čo študuješ?"
,,Psychológiu."
Hm takže možno pozná Andrewa. A aj ho poznal. Andrew ako na zavolanie vošiel do reštaurácie. Zrejme si chcel objednať jedlo a dať si ho zabaliť, ale to už nestihol.
,,Hej Andrew!" Volal naňho Eric.
Otočil sa a mávol na nás rukou.
,,Poď ku nám!" Eric nemal hraníc.
Najprv sa zatváril že, asi nie ale nakoniec prišiel za nami a prisadol si.
Sadol si na posledné voľné miesto pri stole vedľa mňa. To je dobre, aspoň mám istotu, že už nikto nepríde.
Začal nás predstavovať. ,,Eleanor, toto je môj spolužiak Andrew, Andrew toto je-"
,,My sa už vlastne poznáme." Zastavil ho Andrew.
,,To vážne?" Lydiina tvár sa rozžiarila. ,,To je super!"
A v tomto momente chvalabohu prišlo jedlo. Objednala som si burger s hranolkami. Keďže bol burger mega veľký rozdelila som sa s Andrewom, ktorý si nestihol nič objednať.
Eric s Lydiou išli zaplatiť.
,,Na toto si sa ty dala nahovoriť?" Otočil sa smerom ku mne.
Celý čas sme šepkali. Ani neviem prečo. Asi sme si mysleli, že inak by nás mohli počuť. ,,Lydia pozýva tak prečo nie."
Začal sa smiať.
,,Aspoň si mi pomohol prežiť dnešný večer. Opäť pomohol." Usmiala som sa.
