,,El, naozaj sa kvôli tomu netráp. Zajtra idem na ďalší pohovor."
,,O pár týždňov ti pošlem peniaze."
,,Odkiaľ na to zoberieš?"
,,Mám novú brigádu."
,,Naozaj? Potom mi o tom porozprávaš viac, ale nechaj si niečo aj pre seba. Už musím ísť, s Juls ideme pozerať film."
,,Dobre, pozdrav ju. Pa Vicky."
Za hodinu som mala ísť na "bojové umenia". Vymyslela som tomu takýto názov.
,,Kamže kamže?" Neveriacky na mňa pozerala Lydia. ,,Neverím! Ty ideš cvičiť?"
Prezradil ma môj športový outfit. Športové legíny, tenisky a mikina. A samozrejme drdol. Ten nosím buď keď je cez leto strašné teplo, alebo keď idem cvičiť. Čo sa nestáva často.
,,Čo to máš?" Chytila som jej ruku. Na ruke jej žiarili strieborné hodinky. ,,To máš od Erica?"
Ruku si skryla za chrbát akoby som ich v tejto chvíli už viac nemala vidieť.
,,No a."
,,No a? Najprv na teba nahúka, potom ti niečo kúpi a všetko je fajn? Lydia takto to nefunguje."
,,Nám to takto funguje. Čau. Uži si cvičenie." Povedala a odkráčala do svojej izby.
Pred obedom sme sa s Lucasom mali zísť na cvičisku pri centre mesta. Chvíľu som meškala, ale aj napriek tomu tu ešte nebol. Sadla som si na lavičku a sledovala okolie. Zopár bežcov, ktorí bežali jeden okrúh za druhým, skupina chlapcov čo posilovali na bradlách, deti hadzajúce si loptu a veľa ďalších ľudí. Po pätnástich minutách som mu už chcela volať, ale nemusela som.
Vystúpil z nejakého auta, ktoré ihneď odišlo. Už z diaľky som videla, že má niečo červené na tvári. Cestou ku mne si utieral ústa. Keď prišiel bližšie neodpustila som si poznámku.
,,Tak ty si musel dostať riadne cez hubu."
,,Hej..." Zasmial sa takým tým žalostným posmechom. ,,Preto sa dnes naučíš brániť aby si takto neskončila. Najväčšie slabiny u človeka je brucho, oči a samozrejme u mužov rozkrok. Keď už nebudeš vedieť čo tak pri najhoršom hryz a škriab nechtami. Každá obrana je obrana."
Dnešná lekcia sebaobrany bola naozaj užitočná. Naučila som sa zopár hmatov ako sa vytrhnúť z niekoho náručia, vybiť niekomu zbraň z ruky alebo zhodiť niekoho na zem.
Prišla som naspäť na intrák a dala si sprchu. Bola som hladná a mali sme nakúpené tak som sa rozhodla niečo uvariť.
,,Pečené zemiaky s mäsom a syrovou omáčkou? Mám toho spraviť viacej?" Pozrela som na Lydiu popri šúpaní zemiakov ktorá si naberala pohár vody.
,,Bol tu Andrew. Hľadal ťa tu."
,,Och bože. Mali sme ísť spolu na obed. Zabudla som." Išla som do tašky pohľadať mobil, ktorý bol samozrejme na tichom režime.
Posledných niekoľko týždňov bolo naozaj náročných. Stíhať všetkú prípravu s Lucasom, školu, a venovať sa Andreowi a Lydii.
,,Vyzeráš strašne. Kedy si naposledy oddychovala?"
,,Nemám čas oddychovať." Spravila som si vrkoč a do ruky zobrala jablko.
,,To je naozaj skvelý obed." Rýpala do mňa Lydia.
,,Lydia prosím ťa-"
,,Poďme sa niekde najesť. Len sa oblečiem a môžme ísť."
Rýchlo som rozmýšľala čo si vymyslím. ,,Nemôžem. Idem do knižnice." Odhryzla som si z jablka.
,,Fajn, ale potom neplač keď nebudem mať čas ja." Zabuchla za sebou dvere.
Postavila som sa pred jej izbu. ,,Budúci víkend som celá tvoja!" Zakričala som a išla do parku kde som sa mala stretnúť s Lucasom a spoločne sme mali ísť na strelnicu.
-L
,,Vyzeráš strašne. Kedy si naposledy spala?" Prevrátila očami akoby jej to už niekto povedal.
Tmavé kruhy pod očami, roztrapatený vrkoč a bledá tvár. Dnes teda strelnicu nezvládne.
,,Kam ideš? Strelnica je ešte ďalej." Ihneď spozornela, keď som odbočil úplne niekde inam.
,,Dnes si trochu oddýchneme." Pozrela na mňa nechápavým pohľadom. ,,Máš rada sushi?"
Pozrela na mňa s rozžiarenými očami. ,,Milujem."
,,Konečne niekto s kým môžem chodiť na sushi. Ryan sushi neznáša."
Objednali sme si mix sushi. S krevetami, s lososom, s krabom, akovádom, s omáčkami, s riasami ale aj bez. Proste veľa druhov na jednej veľkej tácke. Čo viac si želať.
Všetko prebiehalo v pohode až do kým som si nevšimol, že na jednom kúsku sushi zdola bol prilepený celý kus wasabi. Ihneď ako som do sushi prvýkrát zahrýzol ostrá štipľavá chuť mi zasiahla celé ústa.
,,Wasabi?" Začala sa na mne smiať.
Prikývol som pomedzi slzy, ktoré mi začínali tiecť ako vodopád. Nevedel som či to mám rýchlo prehltnúť alebo vypľuť.
,,Vypľuj to!" Podala mi servítku. Vypľuj som to do servítky, ale nebolo mi o nič lepšie. Podala mi tanier so zbytkom jarných roliek, ktoré sme mali ako predkrm. ,,Zajedz to. Idem po vodu."
O minútu prišla doslova s džbánom vody. Jarnú rolku som striedal s pohárom vody. Jarná rolka, zapiť vodou, jarná rolka, zapiť vodou. A takto som zjedol päť jarných roliek a vypil minimálne liter a pol vody.
,,Lepšie?" Videl som ako sa snaží zadržiavať smiech.
Prikývol som a pošúchal si zaslzené oči. Zobrala servítku a z čela mi zotrela pot. ,,Vďaka za záchranu." Uznal som, že kebyže som tu sám tak by som spanikáril, alebo kebyže som tu s Ryanom tak by sa na mne len smial a nechal ma doslova zomrieť.
Po vydareno-nevydarenom sushi sme zašli ešte ku mne na spoločný byt čo mám s Ryanom. Potreboval som sa dať trochu do kľudu.
,,Takže takto pokračuje moja výučba?"Pomalými krokmi krúžila po celej obývačke a všetko si obzerala.
,,Jeden deň voľna ti neuškodí." Otvoril som prvý šuflík.
,,A kde je Ryan?"
,,Neviem, ak tu nie je tak tu proste nie je." Otvoril som druhý šuflík.
,,Odkiaľ ste zobrali na takýto luxusný byt?"
,,Máš nejako priveľa otázok. Sadni si a seď." Otvoril som tretí šuflík. Hovoril som mu nech to sem nedáva. Má to byť v prvom šuflíku.
Cigarety v krabičke aj so zapaľovačom som položil na stôl a sadol si na gauč.
,,Nejaká novinka?" Jednu cigaretu zobrala do ruky no keď ju zbadala celú, že čo to vlastne je. ,,Joint?" Podala mi to do ruky.
,,A?" Zapálil som si.
,,Vážne tu ideš teraz drogovať?" Normálne som si myslel, že sa postaví a odíde.
Začal som sa na nej smiať. ,,Toto ti príde ako drogovanie? Na, radšej si daj."
Pokrútila hlavou.
Potiahol som si a začal cítiť svätý pokoj. ,,Ako chceš. Sú to len cigarety. No po tvojej poslednej skúsenosti ťa nebudem nútiť. Aj keď...prežila si aj ozajstné nadrogovanie tak toto je len prechádzka ružovou záhradou."
Vyzerala, že rozmýšľa. Taký ten vnútorný hlas čo vám najprv povie áno a potom nie. Váhala, no nakoniec načiahla ruku smerom ku mne. Podal som jej jointa. Priložila si ho k perám a jemne potiahla.
A takto sme zachvíľu spoločne vyfajčili celý joint.
,,Tak toto je naozaj prechádzka ružovou záhradou." Sedeli sme na gauči v najväčšom kľude a hľadeli do stropu.
,,Ja som ti hovoril."
