,,Máte to tu útulnejšie ako my." Andrew zostal prekvapený. ,,Koho máš spolubývajúcu?"
,,Lydia-" Nevedela som si rýchlo spomenúť na priezvisko. ,,Ale chodí s nejakým Ericom."
Andrew vyzeral, že nemusel ani rozmýšľať. ,,Lydia Clark. A hej...chodí s Ericom."
Tváril sa divne ale nechcela som to ďalej rozoberať. Toastovač som zapojila a vložila doň dva kúsky chleba.
,,Čo vlastne študuješ?"
,,Psychológiu."
,,O môj bože!" Povedala som s nadšením a sadla si oproti nemu. ,,To musí byť-" Nevedela som nájsť správne slová.
,,Na hlavu." Zasmial sa. ,,Niekedy si myslím, že skôr ja potrebujem psychiatra."
,,To je to až tak zlé?"
,,Vieš čo..." Zamyslel sa. ,,Vlastne ani nie. Baví ma to a myslím si, že psychológovia a psychiatri sú obzvlášť v tejto dobe potrební."
,,To áno..." Do očí sa mi skoro nahrnuli slzy. Nechcem aby si to všimol tak som sa radšej postavila ku toastovaču.
,,A ty čo študuješ?"
,,Medicínu."
,,No tak to ja hovorím o môj bože!" Oči sa mu rozžiarili. ,,Wau medicína..." Zašepkal.
Toasty som dala na tanier aj spolu s nátierkami. ,,To teda wau...som rada, že ma vôbec zobrali."
,,Musíš byť riadne šikovná keď to študuješ." Usmial sa a naložil si toasty na tanier. ,,Študuješ teraz aj konkrétny odbor alebo ako to vlastne funguje so štúdiom medicíny?"
,,Prvé tri roky už mám vlastne za sebou a teraz ešte ďalšie tri. Po týchto šiestich rokoch budem ako všeobecný lekár a potom si ešte spravím atestáciu a to už bude konkrétne."
,,Už si aj rozmýšľala čo by ťa tak najviac bavilo?"
,,Neurológia alebo kardiológia. Ale asi skôr tá neurológia."
,,Bomba."
Naozaj vyzeral nadšene. Ešte som sa nestretla s nikým kto by sa tak nadchol pre moje štúdium okrem Vicky.
Pondelok a s ním aj prvý deň v tejto škole. Vyšla som von z intráku, prešla cez park a vošla do lekárskej fakulty. Hneď oproti mojej bola budova fakulty biochémie, chémie a týchto vied...Pri príchode som sa pípla kartičkou na vrátnici. Z rána som celkom stíhala až na toľko, že som prišla o dvadsať minút skorej na prednášku.
,,Učebňa číslo dvadsaťosem úplne vzadu." Povedala vrátnička.
,,Ďakujem." Dala som si naspäť slúchadká a kráčala smerom do učebne.
Cestou tam som si spievala pesničku od Ellie Goulding Powerful. ,, There's an energy, When you hold me, When you touch me, It's so powerful" Ešte, že len v hlave.
Vošla som do učebne kde boli dvaja chalani opierajúc sa o stôl, s nejakým zošitom a knihou pred sebou. Zložila som si slúchadká a nezaujato si sadla dozadu. Vôbec si ma ani nevšimli alebo skôr ignorovali čo sa o mne nedá povedať. Ich konverzácia ma zaujala hneď zo začiatku.
,,Tak teda kyslou alebo chemickou?" Spýtal sa jeden chalan.
,,Neviem čo zoženiem." Odpovedal druhý.
,,Kyselina fluorovodíková?"
,,Čo si...to je slabé."
,,Kyselina sírová, azidovodíková, kyanovodíková alebo-"
,,No jasné! Do piči Ryan ty si génius!" Chalan tľapol po pleci Ryana. ,,Kyanid! Že mi to nenapadlo ako prvé."
Niečo si zapisovali. Alebo skôr počítali. ,,Pol gramu kyanidu bude stačiť."
,,Čo to môže teda s človekom spraviť po vdýchnutí? Leptanie orgánov?"
Toto už zrejme nebola ich parketa. ,,Vyššie množstvo vdýchnutia môže znížiť krvný tlak, nastanú kŕče, pomalý srdcový rytmus, tým začnú kolabovať pľúca, zlyhá dýchanie, následné bezvedomie a smrť." Ozvala som sa.
,,Za ako dlho nastane smrť?" Spýtal sa ten druhý čo sa nevolá Ryan.
,,Niekoľko sekúnd, maximálne minúta."
,,Paráda." Zasmiali sa.
,,Paráda?" Zostala som ešte viac prekvapená ako som bola doteraz. ,,O čo vám ide?" Priblížila som sa kúsok bližšie ak by som náhodou niečo uvidela z toho ich zošita.
,,A čo sa staráš?" Zazrel po mne.
,,Jeb na to Lucas. Pome." Povedal mu Ryan a začal baliť zošit s knihou.
Ryanovi trčala z vrecka zelená študentská kartička. Zelenú má fakutla biochémie, ja mám modrú. ,,Byť vami odtiaľto odídem na vašu fakultu. V lekárskej nemáte čo robiť." Ironicky som sa na nich usmiala, zobrala si veci a išla si von ešte zapalíť. Sem tam fajčím. Buď keď sa nudím, keď som nervózna alebo keď pijem.
Do úst som si vložila cigaretu a zapálila ju. Vzápätí vyšli aj tí dvaja.
,,Máš oheň?" Spýtal sa Lucas. Chlapec ostrihaný na krátko s čiernym rolákom a zelenými očami.
Bez slov som mu ho podala.
To o čom sa rozprávali mi proste nedalo... ,,Čo chcete robiť s kyanidom?"
,,Kyanid?" Lucas sa zatváril zmätene a vzápätí sa otočil na Ryana, ktorý sa tiež akože tváril zmätene.
,,Aký kyanid? O čom hovorí?" Ešte chvílu hrali zmätených a potom sa začali smiať a odišli.
Zvyšok dňa som už mala oveľa príjemnejší. Prednášky som mala len do pol druhej. Poobede som stretla v parku Andrewa tak sme išli na kávu.
,,Môžu chodiť študenti biochémie na našu fakultu?"
,,Nemali by. Podľa toho aká vrátnička ťa chytí." Zasmial sa.
,,Ako veľmi zlé to môže byť keď niekoho chytia?"
,,Väčšinou to skončí len pohovorom s vedúcim fakulty, ale počul som, že aj strhávajú kredity."
