- Dnes o štvrtej pred intrákom.
,,Odkiaľ máš moje číslo?"
,,To nie je podstatné. Tu máš prečítaj si zmluvu." Položil na stôl asi desať papierov.
,,Zmluvu?"
,,Hádam si si nemyslela, že budeš pre nás len tak pracovať."
Začala som čítať. Hodiny kurzu sebaobrany, hodiny streľby zo zbrane, náuka o znakoch, cvičenie fyzickej zdatnosti... ,,Prepáč, ale ja sa nehlásim na vojenský výcvik." Povedala som pomedzi smiech.
,,Ver mi, že toto všetko sa nebudeš učiť len tak."
Čítala som ďalej. Riziká: Úrazy, psychická trauma, smrť. Celkový plat za mesiac podľa počtu hodín: 700€-1000€
Prehľad „hodností":
Administration (vedenie):
Boss / don / capo crimini (šéf)
Underboss / capo bastone / sottocapo (podšéf)
Consigliere (poradca)
Crew (skupina):
Caporegime / capo / captain / skipper (kapitán)
Soldier / soldato (vojak)
Sgarrista / foot soldier (pešiak)
Piciotto (vymáhač)
Associate / Giovane D'Honore (spolupracovník)
,,Tisíc eur." Zašepkala som s úžasom. Stojí mi to za toľké riziká? ,,A čo vlastne budem robiť?"
,,Budeš hlavne ošetrovať rôzne poranenia, a niekedy budeš s nami chodiť na schôdzky ako svedok. Je to typické pre biznis zobrať so sebou nezávislú osobu."
Najviac ma zaskočila posledná strana "zmluvy"
Pravidlá a zvyky:
1. Pravidlo Omertà – je to prísaha "kódu mlčanlivosti"
2. Pravidlo rodinných tajomstiev – členovia nemôžu rozprávať o rodinných obchodoch ľudom, ktorý nie sú členmi rodiny
3. Pravidlo "Krv za Krv" – pokiaľ je člen rodiny zabitý (iným členom) nikto nemôže vykonať odplatu bez súhlasu bossa rodiny
4. Žiaden boj medzi členmi – od pästných až po súboje na nože
5. Pravidlo poplatku – každý mesiac; člen musí platiť bossovi; tak isto má podiel boss z iných vedľajších obchodov
6. Pravidlo cudzoložstva – členovia sa nesmú dopustiť nevery s ženou iného člena
7. Pravidlo "žiadne fúzy" – členovia si nesmú nechať narásť fúzy
8. Pravidlo "žiadna červená farba" – členovia nesmú nosiť oblečenie obsahujúce červenú farbu
9. Pravidlo tajnosti biznisu pre neoficiálne osoby
,,Och nie." Povedala som sklamane.
,,Čo? Je tam nejaká chyba?" Vytrhol mi papier z ruky a očami blúdil z riadku na riadok.
,,Žiadna červená? Červenú mám rada."
Prevrátil očami a papier mi podal naspäť. ,,Ak so všetkým súhlasíš podpíš to."
,,Takže ste nejakí mafiáni? Aký biznis robíte?"
,,Prečítaj si ešte raz posledné pravidlo. Ty si neoficiálna osoba." Povedal otrávene.
Zmluva je do neurčitej doby. Nič za to nedám keď to vyskúšam. Naozaj potrebujem rýchlo peniaze hlavne na zaplatenie dlhov čo má Vicky.
Podpísala som to.
,,Fajn, takže s výcvikom môžeme začať už od zajtra." Papiere s mojím podpisom si zobral.
,,Kto ma bude učiť sebaobranu?"
,,Ja."
,,Streľba zo zbrane?"
,,Ja."
,,Fyzické cvičenie?"
,,Ja."
,,Náuka o znakoch? Počkaj budem hádať ty."
,,Nie." Zasmial sa. ,,Ryan."
Zobudila som sa do pekného slnečného rána. Pomaly už začínala jar. Moje najobľúbenejšie obdobie. Do druhej som mala školu a odtiaľ som išla rovno na strelnicu. Chvíľu som meškala. Lucas tam už bol. Bol opretý o svoje auto a fajčil. Okej, musím priznať vyzeral dobre. Čierne džínsy s hnedou riflovkou a naozaj dobrou voňavkou. Išla som si vybrať cigaretu.
,,Teraz nie. Zapáliš si potom." Svoju cigaretu zašliapol a išiel dovnútra.
Debil.
,,Nazdar Thomas." Lucas si s ním podal ruku.
,,Ale ale, Ryana si vymenil za mladú dámu?"
,,Hej, ale len na teraz."
V prvej miestnosti boli všade vystavené zbrane. Zložila som si kabát a podišla bližšie ku prvej vytríne so zbraňami. Lucas podišiel ku mne.
,,Toto sú brokovnice. S tými sa dúfam nestretneš." Podišli sme ku ďalšej vytríne. ,,Pištole rôznych druhov. Vo všeobecnosti to je ručná palná zbraň s krátkou hlavňou. Je ich veľmi veľa druhov takže ti je na nič všetky vedieť. Hlavné je, že všetky fungujú na rovnakom princípe. Najčastejšie sa stretneš s klasickou pištoľou Beretta 92. Dobre si ju prezri." Otočili sme sa na druhú stranu ku ďalšej vytríne. ,,Tu sú pušky, brokovnice, ostreľovačské pušky, poloautomatické pušky...tieto zbrane sú príliš veľké s takýmito sa taktiež nestretneš. Dúfam." Zasmial sa. Mne do smiechu príliš nebolo. ,,No a tu sú samopaly." Obrovské mohutné zbrane ako z hry viseli na stene na špeciálnych stojanoch. ,,Dúfam, že ich tu vidíš teraz prvý a poslednýkrát." Lucas si túto miniexkurziu zrejme užíval.
,,Takže aké zbrane sú pre teba dôležité?" Podal mi veľké slúchadlá.
,,Pištole."
,,Správne." Do ruky zobral jednu z pištolí. ,,Pamätaj, že so zbraňou manipuluj vždy ako s nabitou. Skontroluješ zásobník tak, že tuto dole ho len vysunieš. A potom už len naspäť zatlačíš." S ľahkosťou mu zásobník vkĺzol do ruky a vzápätí ho dal naspäť. ,,Skús."
Prvýkrát v živote som držala zbraň. Naozajstnú zbraň. Na prvýkrát mi to veľmi nešlo. Zasekol sa mi zásobník, ale na druhýkrát mi už vypadol.
,,Nie sú tam náboje tak rovno ich aj doplníme." Zobral škatuľku s nábojmi. Malé pozlátené náboje vložil do zásobníka. Zacvakol ho a podal mi zbraň. ,,Zatiaľ ešte nie je nabitá. Najprv si ukážeme správny postoj." Chytil ma za plecia a natočil ma rovno, priamo pred terč.
Srdce mi začalo búšiť rýchlejšie. Vydýchla som. ,,Narovnaj sa. Slabšiu nohu daj dopredu v miernom rozkročení. Ak si praváčka slabšiu nohu máš ľavú čiže dominantnejšia pravá noha je vzadu a drží tvoj postoj pevnejšie aj pri výstrele kedy ťa trochu spätný náraz odhodí dozadu." Podišiel ku mne zo zadu a začal mi narovnávať ruky. ,,Ľavou rukou si zdola chyť zbraň. Pravú daj kúsok vyššie ale stále ich maj ruka v ruke. Pravou budeš aj spúšťať spúšť." Jeho ruky prešli na moje plecia. ,,Vystri sa a nezakláňaj sa." A nakoniec prešli až na môj krk. Jemne mi chytil sánku a natočil mi hlavu doľava. ,,Teraz si rovno." Nehýbala som sa. Skoro ani nedýchala. ,,Fajn, teraz nabijem zbraň ja aby si sa už nehýbala. Chytíš hlavicu a potiahneš ku sebe." Jedným ťahom chytil hlavicu teda akoby povrch zbrane a pritiahol ju ku sebe. Zacvaklo to. ,,Nasadím nám slúchadlá a najprv vystrelíme spoločne. Nezabudáj, že nádych a výdych. Pri samotnom vystrelení zadrž dych." Postavil sa za mňa a jeho ruky boli jemne položené vedľa tých mojich. Hlavu mal skoro položenú na mojom pleci. Kurva škoda, že toto všetko nemôžen potom vyrozprávať Lydii. Cítim sa ako vo filme. O pár sekúnd potlačil jeho prst do môjho prstu a spoločne sme vystrelili. Bolo to rýchle a prudké. Trochu ma odhodilo ale keďže za mnou stál Lucas nebolo to až tak zlé. Zbraň som sklopila smerom nadol a otočila sa s úsmevom na Lucasa.
,,Niekoľko centimetrov od stredu." Hľadel do diaľky na terč.
,,A teraz sama." Začalo ma to baviť. Zaujala som postoj, vystrela ruky, nádych, výdych a výstrel.
