Keď človek odíde zo života,
život ide ďalej.
Nezastavíme, ide ako rýchlik
až do stanice konečnej. Neexistujúcej.
Keď odídeš zo sveta,
svet nebude smútiť.
Smútiť a plakať, tí budú iba,
ktorí s tebou vo svete boli.
Ale svet nikdy neoplakáva,
nikdy sa nezamýšľa.
Dieru, miesto, ktoré si zanechal,
razom zaplní niekým ďalším.
Tak ako dosiahnuť,
aby sa svet nachvíľu pozastavil?
Nezabudol na teba?
Nenechal ťa len v matrike?
YOU ARE READING
Myšlienky a Pocity
PoetryZbierka básní, ktorá vzniká keď noc moc preberá, keď utajené bojuje na povrch a slzy tlmočia nevypovedané. Radosť v tme ustupuje pravde, aby ukázala svoje svetlo žiarivé.
