Myšlienky a Pocity

Väzeň

Pri poslednom rozhodovaní
reťaze na ruky mi dali,
železné, hrdzavé chladili
mi moje tenké ručičky.

Verila som, že naučím sa,
žiť s vôňou železa,
s jej tichou ťažobou
a ťaživou spomienkou.

Videla som sekeru,
ktorá mi mala roztrhnúť,
tie okrúhle krúžky malé
a odomknúť aj tie veľké.

Namiesto slobody,
dostalo sa mi neslobody.
Guľu mi na nohu priviazali
a nádej zo srdca vzali.

Už by som bola
lesom kráčala slobodná,
už by som bola
v daždi letnom tancovala.

Za sebou namiesto radosti
nohu ťahám pomaly
a každý krok boľavý
je akoby míľový.

Už ani moja cela,
mi nie je príjemná.
Svetlo čo cez mreže preniká
mi srdce krvavo rozorváva.

Koľko by som len mohla
keby som tú pravdu odmietla.
Ako by som žila,
keby som už bola podľahla?

Namiesto rannej rosy
mi srdce zvlažujú slzy.
Namiesto prežívania radosti
snívam o lepšej budúcnosti.