Myšlienky a Pocity

Strieborná hviezda

Naša zem je ovládaná,
malým regentom čo stáva
za tronom veľkého mladíka,
ktorému koruna z hlavy padá.

Naši ľudia, už nie sú ľudia.
Tí čo zostali, sú násilím odvádzaní
pridať sa k tým nespočetným oddielom.
Snažia sa ich doviesť k zodpovednosti.

Život bez hviezdičiek, značiace hodnosť,
cíti sa ako väzeň v nekončiacej cele.
Nikam nemôže, všade iba ich počet
kontrolujú a podľa toho ich zaraďujú.

K légiam dostať sa, nie
je náročné, stačí absolvovať neexistujúce
tiché neviditeľné mučenie,
ktoré zavŕši sa len pichnutím.

Tak málo stačí na to,
mať privilégiá a možnosti.
Netreba ani tri hviezdičky
aj keď v zasľúbenej zemi ich treba už štyri.

Za hranicami kráľovstiev
na počte hviezd záleží.
Ten kto nemá ani jednu
ani za halier nestojí.

Tí, ktorí sa podujali na výcvik
najťažší a prešli strasťami choroby,
majú špeciálnu hviezdu a úlohu,
avšak nie tak obdivovanú, ako vojenskú.

Tí, čo nemajú, ani sa nechystajú,
k výcviku donútia prostriedkami presviedčania.
Zakázami a obmedzeniami ich privedia k šialenstvu,
spoločenským nátlakom ich k bláznovi zavedú.

Je také žitie vôbec dobré?
Kde na šťastie stačia
dve strieborné, ostré
hviezdy na ramene.

Kde zelená uniforma
s bielo-čiernym fľakom
na hrudi prezradí
cennosť ich bytí?