Zlomený a krásny

6

,, Nedotýkaj sa jej !" zhúkol Damir ale ja som sa ani nepohla a oči som mala zatvorené . Nechcela som sa odtiaľto ani pohnúť. Asi si všimol , že Declana držím ja a nie on mňa a preto stíchol. Jasné že vedel kde budem a preto sem prišiel. Pomaly som sa naňho otočila s ospalými očami a videla som všetky jeho výčitky , štipľavé slová ktoré mi spôsobilo že som sa jemne červenala. Pretože videl ako som dramaticky napochodovala k nemu a to kvôli Declanovi. Ups.

,, Ty si sa zbláznila ." po tom troj sekundovom tichu ma zdrapol zo zeme a zobral ma na ruky.

,, Pusť ma ! Ja chcem byť tu !" buchla som ho do hrude a protestovala. Ešte ma nezažil žeby som niečo takéto spravila takže bol v miernom šoku.

,, Počúvaj ma , najprv kvôli nemu reveš ako keby ste sa pobili a teraz nechceš ísť odtiaľto?" metala som rukami a on sa mi ich snažil pevne držať.

,, Takto to nemôže byť , musím ho dostať odtiaľto . Nikam to nevedie a každý má druhú šancu. " presviedčala som Damira a vyzerala som ako keby ma prepli s počítačom . Dostala som sa z jeho zovretia pretože povolil stisk a díval sa raz na mňa a raz na neho.

,, Musím to skúsiť inak sa nepohneme, zajtra pôjdem za Jeffom , vymyslela som to. Takže sa už nemusíš báť. " neviem či som uisťovala Damira alebo obidvoch.

Po pol hodine presviedčania vedel že so mnou nepohne a nechal ma tak. Otočila som sa na Declana , ktorý na mňa pozeral ako keby ma videl prvý krát . Podišla som čo najbližšie k nemu a bolo mi jedno že tam Damir stojí.

,, Zajtra ťa odtiaľto zoberiem. " myslím že som pri tom vyčarovala ten najkrajší úsmev sveta. Tento krát sa usmial aj on a prvý krát som cítila že naozaj spolupracoval. Možno sa nahodil na moju opileckú vlnku. Damir ma chytil za ruku a vliekol ma odtiaľ preč. Bola som plná dobrodrúžstva.

,, Takže mi chceš nasúkať do hlavy že ti na ňom nezáleží . " povedal horko.

Ja ani neviem čo mu mám na toto povedať pretože ja sama neviem. Ale predpokladám že skôr nie aj keď je to prvý chalan ktorému by som to tričko zvliekla.

,, Mlčíš takže áno. " vyhodil ma na schod pred naše dvere.

,, Oddýchni si zajtra za Jeffom pôjdem s tebou. " odvrkol a otočil sa na päte.

Do izby som sa doplazila ako kocúr v čižmách , umyla si tvár a skočila do postele. Ale to nebol koniec pretože sa mi svet krútil tak až mi zdvihol žalúdok. No toto by sa mi možno pri Declanovi nestalo. Bolo by mi príjemne. Silno som zovrela vankúš a predstavila si jeho hrejivé prsty.

Ráno to bolo veselšie. Vstala som rovno na obed a to s tým že mi mama dala ranný preplach žalúdka. Nie preto že som mladučká pretože až tak nie som ale preto aby som v noci po dome nerobila taký hluk a to som si myslela ako potichu som to zvládla. Poctivo som sa najedla a skotúľala naspäť do postele aj s Eve , ktorá na mobile pozerala rozprávky. Pevne som ju držala v náručí a premýšľala nad tým ako nedostupná pre chlapcov som bola. Žiadnemu som nedala ani len najmenšiu šancu. Myslela som dosť len na seba Eve a Damira , ktorý je ako moja rodina. Dnes to zrovna nebol môj deň pretože som sa cítila ako choré prasa. Bola som slabá a bolela ma hlava. Damir mi vbehol do izby s tým že či chcem ísť k Jeffovi no bola som totálne nevládna a moje telo nechcelo ísť z postele. Dokonca som nevedela ani poriadne premýšľať.

,, Radšej mi podaj vodu. " vyblafla som sa naňho a on hodil po mne fľašu čo som mala na stole .

,, Amy je dnes môj otrok , môže byť stále pri mne. Takže nikde nejde. " škerila sa a pri tom pozerala do mobilu.

,, Damir ja dnes ledva upravím túto izbu aby sem mohol ísť Declan. "

zamumlala som a snažila sa zaostriť naňho. Asi nezvládnem ísť niečo vybavovať k Jeffovi a na Declana musím mať plnú energiu.

,, Declan príde sem ?" zapišťala mi a ukázala do podlahy prstom.

,, Sem ? " pridal sa Damir a chytil sa za hlavu. ,, To nemôžeš sama zvládnuť on musí byť pri mužoch !" pomaly zvyšoval hlas. Robili z toho úplnú drámu ale nič vážne to predsa nebolo keďže bude mať na nohe elektrickú vecičku z ktorej budem mať ja ovládač.

,, Damir , dám mu elektrický náramok na nohu a k tomu ovládač , ktorý budem mať ja. " ukázala som na svoju nohu a stále som nevedela poriadne zamerať.

,, Dobre pochopil som chceš ho týrať. To nemôžeš spraviť. "Sadol si na zem a oprel sa o skriňu.

,, Nie nebudem to používať , iba v nutných prípadoch predsa. Nechcem ho týrať . " vysvetľovala som a to ma celkom prebralo.

,, Chceš si ho vycvičiť. " krútil hlavou a Eve sa začala smiať.

,, Bude to náš nový psík ." chechtala sa. Damir sklonil hlavu a veselo sa usmial.

,,Presne jak hovorí Eve. Vždy som si myslel o tebe že si múdra ale tentokrát si išla za hranice. " už sa smial aj on. Trvalo mi pár sekúnd a musela som sa smiať aj ja.

,, Idem to povedať mame že budeme mať psíka. " rozutekala sa on u izby až keď sme sa s Damirom na seba pozreli došlo nám to obidvaja sme vyleteli a rozbehli sa za ňou. Od nej to rodičia pochopia úplne zle.