Zlomený a krásny

17.

Hodila som na seba čiernu dlhšiu riflovku , prečesala si vlasy a pomalým krokom som sa dotrepala k ohnisku kde sme sedeli po rodinách alebo mladých skupinkách a na koniec Damir , ktorý sedel pri Jeffovi. Moje miesto bolo pri nich takže som pridala do kroku a prisadla si.

,, Rád vás všetkých opäť takto vidím ako prvé začneme s pár informáciami a môžeme sa presunúť k ďalším veciam ." spojil ruky a usmial sa na všetkých , na rovinu neviem kto všetko si bude takto užívať ako on. Damir určite nie. Viem že má byť Alfa ale on niekedy vôbec nato nemá charakter. Ale roky ešte potrvajú kým tu bude Jeff. Damir mi venoval starostlivý úsmev a žmurkol. Má jednu vlastnosť a to ako dokáže veci odľahčiť a to opak je Clan , vždy pôsobí tvrdo a každý ho má chuť poslúchať. Hlavne ja. Je pre mňa asi najväčšia slabosť. A to viem o sebe aká som silná a vytrvalá. Moje myšlienky mi padli na Declana a oči na oheň , ktorý tlel a hrial mi kolená.

,, Prídi dnes ku mne do chatky. " prerušil ma Damir.

,, Načo ?" odpovedala som a stále som hľadela na oheň

,, Uvidíš." cekol a stále sa usmieval , odtrhla som pohľad a snažila sa mu vyčítať z očí čo mu ide hlavou ale vyzeral plný energie takže to typujem na nejakú zábavu. Prikývla som a čumela opäť do ohňa. Započula som ako padli otázky na Declana a spozornela som .

,, Declan . " Jeff vyslovil jeho meno a odmlčal sa potom pozrel na mňa a dodal . ,, Vysvetlí nám to Amy. " Načiahol na mňa ruku a vyzýval ma prísnym pohľadom. Vedela som že som ho už aj ja nahnevala a preto je čas aby som veci čiastočne vysvetlila. Postavila som sa a popravila sa. Prezrela som si všetky tváre ako čakajú čo poviem . Presunula som sa bližšie a a začala.

,, Ďakujem Jeff, rada vám to vysvetlím. Declan v prvom rade nie je tak nebezpečný za akého ho všetci považujeme. Musíte každý brať do úvahy že to vy ste im zabili rodičov . " tento krát som sa vyčítavo pozrela ja. A započula som jemné zvýsknutie. ,, Je to prirodzený pocit a aj napriek tomu , dal mi šancu ukázať mu čoby tu mal. A áno veľa vecí si uvedomil a snažila som sa , napriek tomu pár vecí nešlo ako som si predstavovala a ako každý máme chyby. " dobre teraz som to prepískla , niektorí nechápavo na mňa pozreli. Nechala som sa pohltiť mojim chaosom, než rozumom . Klasika.

,, Mal na výber a utiekol . Neviem či sa vráti . Alebo odíde domov , možno do mesta. Ale viem že vám neublíži a ste v bezpečí. A keď sa náhodou vráti , ukážem vám že má omnoho väčšie srdce než vidíte. " Na konci sa mi roztriasol hlas. Tento prejav bol najmizerjnejší aký som kedy povedala. Viem že to bolo spôsobené jeho existenciou. Tleskla som nervózne rukami a radšej si sadla naspäť pretože som mala pocit že sa na mieste pozvraciam. Damir ma po celý čas kamenne sledoval a zmizol mu úsmev z tváre.

,, Si ešte vo väčších sračkách než som si myslel . " povedal mi čo najtichšie pri uchu a stále sledoval to ticho ako ja.

,, Dobre Amy . Budeme ti veriť ale ak sa to vyvráti vieš že to nebude spravodlivé ani pre teba." Jeff ukončil tento krátky prejav a vyzeral ešte prísnejšie než predtým. Očami som našla rodičov a Eve ako na mňa hladia. Eve sa typicky škerila a ukázala mi palec hore no môj oco krútil hlavou tiež vyzeral pobavene. Nechápem čo to s nimi je.

,, Damir radšej mlč. " ohriakla som ho po dlhšom čase.

,, Ty si mala radšej držať zobák ." po tomto som mu uštedrila kopanec do nohy. A on sa zasmial.

Ohnisko sa skončilo po hodine a ja som bola z toho tak znudená že som sa musela ísť prebehnúť do lesa ešte predtým než pôjdem k Damirovi. Na okolo bola síce riadna tma ale nezastavilo ma to a tak som vo vlčej kože predbiehala všetky stromy. Bola oveľa chladnejšia noc tak ako chladné zostalo moje vnútro. Zastavila som sa pri malom potoku v ktorom sa odrážal mesiac. Zvuk vody bol tento krát príjemnejší než kedykoľvek predtým a moje laby sa ponárali do hliny . Zabudla som na ten mizerní príhovor čo som predviedla. Bola to čistá katastrofa a aj môj chaos , ktorý sa snažím roztriediť. Musím nájsť dôvod čo sa so mnou deje , prečo som tak nervózna a nerozhodná. A nehovorím o tom aká som náladová . Čisté príznaky schizofrénie. Rozhodla som sa prejsť ešte ďalej , do väčšej tmy a do väčšieho pokoja. Prechádzala som keď v tom mi niekto skrížil cestu. Čisto biela srsť a oči plné energie. Bol to Clan , s očami si ma premeriaval.

,, Clan , čo tu robíš ?" podišla som k nemu bližšie a môj nepokoj sa sám ozval .