Zlomený a krásny

9

,, Declan !" zvolala som nervózne ale nikto mi neodpovedal. Ešte raz som zakričala a keď mi neodpovedal chcela som pomaly otvoriť dvere ale on ich silno chytil a zadržal .

,, Hádam ma nechceš vidieť holého !" pobavene sa zasmial. Prvý krát tak uvoľnene a mužne.

,, Nevieš mi odpovedať ?!" ah tieto jeho móresy.

,, Bojíš sa aby som ti neutiekol špiónka ?" ten jeho úsmev som si len mohla predstaviť a v tom prudko otvoril dvere a vrazil do mňa . Jasné že ma zhodil . Skoro . Obmotal ma oboma rukami aby som nezletela a až teraz som si uvedomila ako ma na prsiach hreje jeho nahá hruď . Mal na sebe len voľné kratasy a jeden kútik hore. To len ja som sa tvárila ako obarená , poliata sladkou čokoládou a paralyzovaná. Nezmohla som sa ani nato aby som sa odlepila . Chcela som tak veľmi ale zároveň moje telo bolo pritiahnuté ako magnet. Čakal kedy sa odlepím , videla som ako sa na mňa díva. A ja som videla len jeho masívnu hruď ako sa zdvíha.

,, Ďakujem že si po mňa prišla . " len tak pre nič za nič mi šepol a díval sa mi rovno do očí .Mohol byť tak krásny ? Mala som sto chutí ho objať ale spravila som presný opak .

,, To nič . " otočila som sa a ľahla si naspäť na posteľ. Môj vnútorný duch mi dával sto faciek za sebou aby som vyzerala normálne. On sa len tak premával po izbe s bosými nohami , čerstvo vysprchovaný. Jeho vôňa bola po celej chate a ja ako nafetovaná ako keby bol dym drôg. V týchto mojich predstavách ma vyrušil zvoniaci telefón. Damir.

,, Nezabil ťa ?" ozval sa. Skoro ma zabil povedala som si sama pre seba.

,,Všetko v poriadku ." usmiala som sa ako keby ma videl cez telefón.

,, Keby niečo volaj. "

,, Fajn . Čau. " prevrátila som očami a hodila mobil na posteľ. Declan prerušil ticho .

,, Takže toto bude teraz moja kapitola ? Život bez Adah. " rozprestel rukami ako keby odhrnul mraky. Ja som sa k nemu hneď pridala.

,, Nová svorka, lepší život , veľa možností. A moja kapitola:život v chatke s Declanom. " napodobnila som rukami presne tak isto ako on. On len pokrčil nos.

,, Teraz budú nasledovať nejaké tvoje terapie ?" podotkol .

,, Ani nie , nechcem ťa do niečoho tlačiť , chcem len aby si našiel sám seba a nehľadal niekoho kto ťa zachraňuje. " bola to pravda . Chcela som zmeniť človeka aj keď všetci vraveli že to je nemožné dokonca aj psychológovia.

Večer bol nudný niekedy zaplnený rôznymi mojimi faktami na ktoré neodvrával , len počúval a potom zaspal a keďže spal , využila som moment kedy som vliezla do sprchy .

DECLAN :

Prebudil ma zvuk sprchy a potom tiché ,, Auu" , ktoré Amyne ústa vydali. Ten jej hlas bol jediné čo stále počúvam. Myslel som že ju rozdrapím aj cez tú celu ale časom som si zvykol a jej hlas mi prišiel príjemný. Nechala pri otvorené dvere asi aby počula kedy by som zdrhol a aj to spravím , prečo by som bol tak sprostý. Ale najprv musím zobrať ten ovladač , ktorý ma pri sebe. Po špičkách som prišiel do kúpeľne kde som ho zahliadol na umývadle. A mám to. Schmatol som ho do ruky ale stihla vystrčiť hlavu za závesom a zhúknúť po mne .

,, Clan!!" celá tvár zostala ako poriadna búrka a jej jemné kučery mala prilepené po tvári ako blesky. Ale väčšie blesky boli tie v jej očiach. Voda jej stekala po mihalniciach a perách. Previnilo som sa usmial a začal zdrhať.

,, Nie , vráť sa!" normálne som počul ako vyskočila zo sprchy a chcela mi vytrhnúť ovladač z ruky. A to len v uteráku. Odvážna. Ruku som vyšvihol hore čiže vôbec nedočiahla.