Zlomený a krásny

12.

Vyzeral menej neškodne. Zdiaľky som videla kto k nám kráča. Damir s Wyattom , ktorý dobehol rovno k nám a podával Declanovi ruku. No Declan mu len kývol hlavou. Bol stále urazený či čo ?

,, Ahoj." zvýskla Eve a Damir ju zatočil.

,, Dúfam že si ma nevymenila. " ohrnul perou ako malé decko.

,, Nie . Ale Declan je môj nový kamarát. " chytila ho okolo krku a strčila si prst medzi pery. Bol to jej menší zlozvyk. Declan začal kráčať preč od nás.

,, Clan !" Bože môj , musí stále trucovať . Toto bolo určite kvôli Wyattovi.

,, Prestaň ." schmatla som ho za tričko. ,, Si tu so mnou a Eve nie s nimi , musíš sa nato vykašľať. " musela som mu nahovárať do hlavy pretože jeho mozog je ako kamenná stena.

,, Oni sa na mňa vykašľali ! Ani sa nesnažili ma odtiaľ dostať ! " zvyšoval hlas a rozhadzoval rukami. Niekedy je viac dramatickejší ako žena a ja som tu ako ten chlap.

,, Dostala som ťa odtiaľ ja a preto vravím si tu so mnou nie s nimi. Mne veriť môžeš . Nevykašľem sa na teba . " ani neviem prečo som takto povedala. Na chvíľu som sa zapozerala do zemi a rozmýšľala prečo mu toto vravím. Prečo to sťahujem na moju osobu.

,, Raz sa na mňa vykašleš , uvidíš to. " povedal prázdne a otočil sa na odchod.

,, To nieje pravda. Prosím ťa stoj ." nasledovala som ho až k chatke kde mi skoro rozrazil dverami nos. Ešte som stihla ukázať Damirovi nech odvedie Eve domov.

,, Nechovaj sa jak zlomená,dramatická žena a vschop sa trocha. " dupla som si nohou pretože ma štval.

,, Nie si v mojej situácií , tak mi nekecaj do toho. Spasiteľka sveta, nikdy si nikoho neľúbila. Vidím to na tebe a nikto ťa nikdy nezradil. Neprišla si o rodičov a necítila si sa tak sama ako ja. Vrtíš sa mi za zadkom a bzučíš okolo mňa ako mucha. " povedal to odporne , nechutne a snažil sa ma uraziť. Zdržiavala som nervy na mojom poslednom kraji.

,, Len sa nerozrev ako minule ." dodal a tým to zaklincoval. Strelila som mu takú facku až som si necítila prsty. Au. Mala som chuť kopnúť ho medzi nohy ale nespravila som to , namiesto toho som mu začala päsťou búchať do hrude. Chytil ma za ruky a silno zhodil na posteľ. Naklonil sa nado mnou a v očiach mal hnev. Hnev , ktorý mu pripálil tvár a pokrčil obočie. Zhodil sa na mňa a pridržal sa rukami tesne pred mojou tvárou. Prestala som vnímať môj hnev a vnímala som len jeho modré oči a môj rýchly dych. Nevedela som čo mám spraviť.

,, Opäť si sa zasekla maličká, čo spravíš?" pocítila som celé jeho horúce telo na mojom. Stratila som môj zdravý rozum , hypnotizovala som jeho krásne pery , pevné ramená . Priblížil jeho tvár k mojej delili nás presne štyri milimetre. Nemohla som byť pri ňom takto blízko a pri tom cítiť jeho telo. Otočila som hlavu do strany a čakala kým zlezie lenže on chytil moju líca medzi prsty a očami mi nakázal aby som sa naňho pozrela.

,, Kedy ma pobozkáš ?" Touto otázkou ma zaskočil až tak že mi vyleteli zimomriavky. Vraj zimomriavky sú preto pretože naše očakávania sa splnili. Bolo toto moje očakávanie ? Neviem o ňom možno preto , pretože som ho potláčala. A robím to aj práve teraz . Teraz.

,, Viem že to chceš spraviť. " zhlboka som sa pri tejto vete nadýchla a on spojil naše pery. Ľahko , cítila som každý kúsok jeho pier . Každý jeden pohyb s ktorými začal a ja som pokračovala ale dravšie ako on. Viac ako on. Pretože som nevedela odolať , nevedela som prestať nepotrebovala som sa nadýchnuť. Pritiahla som si ho bližšie a môj mozog som po prvý krát nevedela kontrolovať .