Zlomený a krásny

10.

,, Clan prosím ťa ." kňučala ako malé vĺča a poskakovala. Namiesto toho aby som utekal užíval som si ako okolo mňa skacká s jej malými nožkami a mokrým telom.

,, Vonku je stráž , chytili by ťa a skončil by si zas v cele . Naozaj ma počúvaj !" zvyšovala hlas a pichala ma prstom do brucha. Ale mňa to nešteklí. Viem že je múdra a všetko premyslí ale.

,, Toto si moc nepremyslela. " usmial som sa na ňu pretože som vedel že prestáva dýchať keď sa na ňu usmejem. Všimol som si to. Aj ako jej bilo srdce , ktoré by mi možno aj dalo po tvári keby môže keď som ju chytil.

,, Nie možno som ti až tak nemala veriť. Ale mne je to jedno ak chceš ísť naspäť do cele , tam sú dvere." ukázala na ne. Popravde nemyslel som že tam má nejakú stráž. Mala znova pravdu. Vytáčalo ma to a ale aj tak som jej ovladač nechcel dať a dal som si ho pod vankúš , na ktorý som si ľahol a sledoval ako sa na mňa díva. Na jej nahé plecia a stehná . Ten uterák bol moc krátky a tak som sa pozeral načo som mohol. Len nie na Adah. Postavu mala úplne inú než Amy. Viac vyšportovanú a Amy bola len jedna malá srnka. Nevedela čo má spraviť a tak odišla do kúpeľne a proste to nechala tak. Vymyslím niečo ale tentokrát ju musím nechať vychladnúť. Celý večer sa so mnou nebavila a promenádovala sa tu v sivých teplákoch a obtiahnutom bielom tričku v ktorom si ani nevšimla ako vidím jej napäté bradavky. Nemal som ani pripomienky pretože by si to tričko hneď prezliekla a ja by som sa už nemal načo moc pozerať. Jedine na jej nekompromisný výraz. Až pokým som nezaspal som počul ako vrtí zadkom v posteli určite nemohla zo mňa spať.

Zobudila som sa s tým že možno v noci zdrhne . Že keď otvorím oči uvidím prázdnu posteľ alebo ma zobudia že ho zobrali. Nuž dostala som len ranný infarkt. Stál nado mnou a usmieval sa od ucha k uchu.

,, Preboha Clan !" zvýskla som a zatlačila do rohu postele. Asi mi odľahlo že neutiekol a neboli žiadne problémy.

,, Chcel som spraviť niečo najesť keďže si mi nosila jedlo ale neviem zaobchádzať moc s ľudskými vecami. " myslel to úplne vážne ale ja som stále bola rozospatá a moc sa mi rozprávať nechcelo.

,, Ja to spravím . " zažumlala som sa postavila sa z postele. Ale poriadne som ani nevidela a nie to ešte kŕmiť hladného , mohutného vlka , ktorý ma prepaľuje očami a vyzerá roztomilo. V pyžame som zamiešala vajíčka so slaninou na panvici ale on ma prerušil. Chytil ma za ruku , ktorú mi celú občiahol až som mala pocit že mi zovrel celé telo.

,, Vidím aká si ospalá , nemusíš to robiť . Spravím to len mi povedz ako. " zaúpel a ja som si prvý krát všimla aký vie byť naozaj starostlivý. Ani nie starostlivý ale všíma si. Prikývla som a sadla si na stoličku. Všetko som mu postupne vysvetľovala a závidela som všetkého čoho sa dotkol. Panvicu , ktorú pevne zvieral, jeho jamky na chrbáte. Lopatky , ktoré mu pohybovali svaly po celom chrbte . Obočie , ktoré pri tom krčil a zovieral mäkké pery. Pozerala by som na toto celý deň , prisahám .

,, Amy !" zvýšil hlas. ,, Nejak to hlasno vrčí. Vôbec ma sleduješ . " povedal zľaknuto. Ja som sledovala skôr jeho telo než nejaké telo. Prebralo ma ako som videla že to skoro začne horieť . Vyskočila som zo stoličky a presunula to na druhú stranu. Keby to začne horieť bol by prúser. A to všetko len kvôli tomu ako dobre vyzerá. Pomohla som mu to dať na taniere a najedli sme sa.

,, Na prvý krát je to fajn. " skonštatovala som a pri tom som sa úplne prebrala.

,, Keby ma viac sleduješ tak by to nebolo takéto. " pomrvil sa v zhorených kúskoch.

,, To si si mohol všimnúť aj ty ." a to som vravela aký je všímavý. Prevrátil očami a pchal si všetko do úst. Vždy som zvyknutá počúvať hudbu pri jedle a preto som si zapla na mobile moju rannú pesničku Do you love me . Bola to svieža pesnička na ráno. Zasmiala som sa sama pre seba a jemu zabehlo.

,,To čo je? Odpadnú mi uši. " chytil sa za hlavu. Zobral tanier , odkráčal preč a ja som si pesničku užívala a smiala sa pri nej. V tomto momente som si ju dala na budík a zajtra mu spravím krajšie ráno. Tanier som odložila do drezu a zastavila som ho pri kuchyni s tancovaním a zakrútila som sa mu pred očami a vytrhla mu prázdny tanier z ruky. Nič viac som si neužívala ako tento jeho podráždený výraz. Ako som ho mučila mojím šialenstvom.

,, Ja odchádzam ." rozbehol sa k dverám. No nie, rozbehla som sa za ním a vyskočila mu na chrbát . Čo najrýchlejšie som mu zakryla oči aby nechytil kľúčku ale otvoril ju. Teda vlastne nie on ale Damir , ktorý rozdrapil dvere a stál s pri otvorenými ústami a so zdvihnutým obočím. Neviem čo si myslel ale keď započul pesničku doplo mu že sa naozaj nebijeme a nebojujeme o život. Bola to len hra.