Životné rozhodnutie [PREBIEHAJÚ UPRAVY]

10- Čo som to vlastne urobil?

obsah medzi hviezdičkami sa asi veľmi nehodí pre citlivé povahy? Spomenutie samovraždy/krvi???

Na Apríl (Duben) to bol pekný teplý podvečer. Povedzme si ale úprimne, Apríl (Duben) je zvláštny mesiac. Chvíľu prší, potom fúka, na to začne snežiť, chvíľu zasa svieti slnko a tak podobne. Vysoký blonďák s dlhšími vlasmi a modrými očami v svetlo modrej mikine a čiernych rifliach s príveskom zeleného kameňa na krku (podľa neho to bol smaragd a bol pravý ale podľa toho, že ho zohnal na nejakom trhu všetci trvali na tom, že to je len akýsi falzifikát) s menom Loxy alebo prezývaný aj ako LL, sedel uprostred lavičky v akomsi parku a užíval si lúče zapadajúceho slnka. Po jeho pravici sedel od neho nižší strapatý bielovlasý mladík s modrými očami v šedej veľkej mikine a svetlomodrých rifliach, známy ako Vensel. Po Loxyho ľavici sedel asi tak vysoký ako Vensel brunet s prenikavými zelenými očami v bielom tričku s krátkym rukávom, známy ako Conor ale volali ho aj Connie. O operadlo lavičky sa ležérne opieral vysoký tmavovlasý chalan s hnedými očami. Mal na sebe oblečený červený štrikovaný sveter. Chlapec bol známy ako Naty, celým menom Nathalien.
Príslušníci vojenskej polície, ktorý už mali po službe sa veselo zhovárali a užívali si teplý večer. I keď musím uznať, nebol až taký teplý ako by ste si možno mysleli. Na krátky rukáv bolo dosť chladno ale Conor bol už raz taký, nikdy mu nebola zima a nikdy nebol chorý, no skrátka bol zvláštny.

„Hej LL! Si akýsi skleslý, stalo sa vari niečo?", opýtal sa Vensel svojho najlepšieho priateľa.

„Ale nič", mávol rukou Loxy. Na chvíľu sa zamyslel a potom spustil. „Ja len... Len som sa rozprával s Coraline a...", viac nepovedal.

„Stalo sa s ňou niečo? Opäť rozprávala o tebe niečo nepekné alebo?" opýtal sa Vensel. Coraline si totiž často robila posmešky o Loxyho vlasoch, že vraj sa na chalana nepatrí nosiť také dlhé vlasy a ani prívesky, že vraj to je ženská záležitosť. Toto bol aj jeden z viacero dôvodov prečo Vensel nemal Coraline rád. Taktiež veľmi rada šírila nepekné babské povedačky, ktoré vôbec neboli pravdivé. Vensel veľmi túžil vedieť čo mu natárala tentokrát. Veď nech si počká! On jej ukáže, robiť si srandu z jeho najlepšieho priateľa!

„Nie, nejde o to", povzdychol si Loxy. „Že vraj sa poslednú dobu dosť často stýkaš s prieskumnou jednotkou. Je to pravda? Ja som tomu zo začiatku nechcel veriť pretože no, poznáš ju ale potom som si uvedomil, že si často nebol tu. Tak som si nejak spojil tie jej reči s touto skutočnosťou. A taktiež, zazrel som niekoho s plášťom so znakom krídel slobody, ako išiel k tebe do izby tak.. Je to pravda!?" Loxymu so do očí hrnuli slzy. Venselovi ho bolo ľúto. To že chce odísť... Raní ho to a on vie aké krehké srdiečko Loxy má. Pravdepodobne po tom spácha niečo prekvapivé a niečo nečakané a niečo hrozné. Má taký pocit, že si bude myslieť že je to všetko jeho vina a nejak si ublíži alebo ešte horšie... Nie! Nebude na to myslieť! Vysvetlí to Loxymu! Vysvetlí a on to pochopí a všetko bude opäť v poriadku! Určite...

„Áno, stýkam sa s ľuďmi z prieskumnej jednotky. Je na tom niečo zle?" opýtal sa Vensel a dúfal, že to nevyznelo veľmi drzo.

Nathalien zapískal. „Si dobrý! Počul som, že to sú po väčšine akýsi šialený chlápci čo sa hrnú smrti do náruče", povedal a postrapatil Venselovi vlasy.

„Vieš koľko krát už museli byť na pokraji smrti? A i tak to nevzdávajú a myslia si, že vyzabíjajú všetkých titánov či čo", zasmial sa Conor.

„Možno sú! A čo ma potom!?" Loxy mal už oči plné sĺz. „Len mi prosím povedz. Prečo? Prečo to robíš!?" obrátil svoju uslzenú tvár k Venselovi.

„Ja...", Vensel akosi odrazu nemal slov. „Ja mám na to náhodou dosť dobrý dôvod!" povedal nakoniec Vensel.

„Vážne!? A aký? Ja ťa poznám, stretával by si sa s nimi len keby si niečo potreboval!" Vensel mal odrazu pocit, že Loxy vytušil čo sa Vensel chystá urobiť. Snáď neurobí nič hrozné...