TWO SIDES OF LOVE /Rafe Cameron

12

"Viac sa usmievaš." pozrela som na otca, ktorému som práve vybalovala veci z nemocnice. "Som len šťastná." zamilovane som sa usmiala. "Tešíš sa že som doma?" prikývla som." Samozrejme aj to, no vieš ako som ťa v nemocnici zoznámila s JJom?" prikývol. "Chodíme spolu." prekvapene otvoril oči. Nechápavo som na neho pozrela. "Nepáči sa ti niečo?" nesúhlasne pokrútil hlavou. "Všetko je v poriadku, som rád že si šťastná. Len..od začiatku som myslel že máš niečo s Rafeom." pri spomenutí jeho mena mi z rúk vypadlo tričko a tak som ho nervózne zdvihla. "Stále si nervózna keď sa spomenie jeho meno." usmial sa. Samozrejme že som nechcela aby moje správanie voči spomenutiu Rafeovho mena pochopil zle a tak som mu musela oponovať. "Nie je to tak ako si myslíš..Rafe začal robiť zlé veci a tak som mu povedala že pokiaľ s tým neprestane tak s ním nič nechcem mať." ľahla som si vedľa neho na vysokú manželskú posteľ. Súcitne prikývol a jemne ma objal okolo ramien. "A ty a JJ..už ste spolu..no..to." Odsunula som sa od neho a neverila vlastným ušiam že sa to naozaj opýtal. "Oci, prosím ťa." "Len sa pýtam." obaja sme sa rozosmiali. "Zara..musím ti niečo povedať." zvážnela som. "Viem že už je polovica leta preč, no nechcem ti robiť starosti s opatrovaním ma. Chcem aby si si toto leto ešte poriadne užila a nemusela byť len doma." nechápavo som na neho hľadela. "Ale..kto sa o teba postará?" pohľadil ma po vlasoch. "Najal som si opatrovateľku." vydýchla som a prikývla. "Bude somnou aj cvičiť." otec po kóme zostal na vozíku a je len otázka času či sa ešte niekedy postaví na nohy. Pravidelným cvičením a rehabilitáciami by sa to malo napraviť. "Kedy príde?" ani som to nedopovedala a z dola som započula zvonček. Zasmiala som sa nad touto náhodou a vybrala sa dole. S úsmevom že uvidím otcovu novú opatrovateľku som otvorila dvere. Úsmev mi po zistení, kto za dverami stojí hneď opadol. Vyrovnala som sa a vyšla von. Zavrela som za sebou vchodové dvere. "Ehm..potrebuješ niečo?" pozrela som sa do výšky pretože bol odomňa o dosť vyšší. Vždy ma to priťahovalo. Priťahuje ma to aj teraz no tieto pocity som sa v sebe snažila potláčať. "Neboj, niesom tu dobrovoľne. Poslal ma otec." prikývla som. "Rafe prosím, čo potrebuješ? Ponáhľam sa." klamstvo. Otec vás dnes pozýva na večeru. Bude grilovať a chce osláviť že sa tvoj otec prebral. Jemne som sa usmiala pretože som grilovačky milovala. Tú atmosféru. "Nevadí ak by prišla aj otcova opatrovateľka?" "Nie, nevadí." prikývla som a trápne si odkašlala. "Dobre, tak sa maj." jemne som sa usmiala a bez odzdravenia vošla dnu. Otcovi som len rýchlo oznámila že poobede ideme ku Cameronovcom pretože sa znovu ozval zvonček. Tentokrát to už našťastie bola opatrovateľka. Bola to nižšia, chudá brunetka. Od začiatku bola veľmi milá. Zaviedla som ju za otcom a ja som sa vybrala do svojej izby.

Doobeda som ležala v posteli a nevedela sa dočkať poobedia. Pozerala som filmy a jedla popcorn. Pamätám si ako sme toto robili s mamou. Celú nedeľu sme ležali v obývačke a pozerali rôzne filmy. Pri spomienke na ňu mi vytiekla slza. Nemohla som na takéto veci myslieť pretože som sa vždy zrútila. Pozrela som na hodiny. Pol tretej. Šťastne som vyskočila z postele a utekala sa chystať. Osprchovala som sa a umyla si vlasy. Jemne som sa namalovala a obliekla si svoje slabo ružové šaty na ramienka, ktoré boli dlhé tesne nad kolená. Obula som si biele sandálky a vlasy si rozpustila. Vybrala som sa do kuchyne, kde som sa stretla s otcom a Grace, otcovou opatrovateľkou. "Môžme vyraziť?" prikývla som a tak sme sa vybrali do auta. Cesta bola tichá a príjemná. Vonku bolo príjemne teplo a pofukoval slabý vetrík. Usmievala som sa nad tým aká som šťastná.
Obišli sme dom Cameronovcov a rovno sa vybrali do záhrady. Ward v strede záhrady rozkladal drevený stôl a stoličky. Wheezie s Rose hrali na deke, ktorú mali položenú na tráve karty a Rafe stál pri grile. Mrzelo ma že som nikde nevidela Sarah. Išla som v pozadí a tlačila otca na vozíku. Hneď ako ho Ward uvidela, rozbehol sa k nemu a objal ho. "Som rád že si späť." úprimne sa usmial a podal ruku Grace. Zoznámili sa a otca začal tlačiť k stolu, ktorý ešte stále nezložil. Grace sa vybrala k Rose, ktorá medzitým vstala z deky. Tiež sa zoznámili a išli niekde do domu. Wheezie sa začala hrať na telefóne a ja som stála a nevedela čo robiť. Pozerala som sa okolo seba a rozmýšľala čo budem robiť. "Môžeš mi pomôcť." Zdvihla som zrak a videla Rafea ako na mňa hľadí. Podišla som k nemu a pozrela na všetko to mäso. "Vyzerá to dobre." povedala som potichšie. Chvíľu medzi nami bolo ticho, pokiaľ ho Rafe neprelomil. "Ako sa máš?" nemo som hľadela pred seba a nevedela čo povedať. Bola som šťastná, no nechcela som mu to povedať. "Je mi fajn." usmiala som sa nakoniec a pozrela na neho. "A ty?" veľmi som chcela vedieť či stále berie drogy, no opýtať som sa hanbila. "Môžme s týmto všetkým prosím prestať? Prečo je to zrazu všetko také trápne?" nevedela som čo odpovedať a tak som tam len stála. "Ešte pred pár týždňami sme spolu ležali v jednej posteli, objímali sa a pri každom pohľade na seba, sme sa mali chuť pobozkať. Naozaj neviem prečo sme ani jeden nikdy nenašli odvahu to urobiť no je mi zle z toho aký sme teraz." srdce mi bilo ako o závod a tak som sa na neho pomali pozrela. "Už som ti vysvetľovala prečo by sme sa nemali stretávať." dlho sme si len hľadeli do oči, pokiaľ  znovu niečo nepovedal. "Zmenil som sa." šepol. "Už nerobím tie svinstvá." jemne mi ruku chytil do svojej a ja som pred ním stála ako prikovaná. "Prepáč mi to Rafe." šepla som so slzami v očiach a ruku vybrala z tej jeho. Odišla som za otcom a sadla si za stôl, ktorý Ward konečne poskladal. Nemo som pozerala do stola a občas sa odvážila pozrieť na Rafea. Keďže mu Ward a otec sedeli chrbtom, nevideli že na mňa stále pozerá. Keď sa nám stretli pohľady, tak ten jeho bol znovu prázdny a chladný.
Ja som mala chuť utiecť domov a vyplakať všetko čo sa vo mne v poslednej dobe nahromadilo. Chytala som si vlasy a obkrúcala si pramienok okolo prsta. Ako vždy keď som bola nervózna.

Všetci sme spokojne jedli a atmosféra sa konečne uvoľnila.
"A čo ty Zara? Máš už niakeho chlapca?" zabehlo mi mäso a odpovedať som vedela až po chvíli, keď som sa poriadne vykašľala. "Ehm..ja.." nervózne som triasla nohou a letmo sa pozrela na Rafea, ktorý na mňa bez pohybu pozeral a čakal čo odpoviem. "Má priateľa. Dnes mi ho ukazovala na fotke. Taký zlatý blonďák" ďakujem Grace. "Ako že sa to volá?" otočila sa na mňa Grace s otázkou v očiach. Srdce mi bilo ako o závod a ruky sa mi nekontrolovateľne potili a triasli. Prudko som dýchala a pozrela na Rafe, ktorý tak isto ako všetci pri tomto stole čakali na odpoveď. Pozerali sme si do očí a ja som myslela že omdliem. "JJ.."zatriasol sa mi hlas "JJ Maybank." pohľad som znovu presunula do taniera. Rýchlo som ho ale zdvihla späť. Rafe svoju stoličku s rachotom odsunul a rozbehol sa do domu. Už už som chcela ísť za ním, keď mi otec chytil ruku. Všetci pozerali na Rafeov odchádzajúci chrbát, takže si nás nevšimli. "Nechaj ho to spracovať. Teraz by ste sa zbytočne pohádali." šepol a ja som so slzami v očiach prikývla a začala sa znovu prehrabávať v jedle.