5

313 15 4
                                    

•Dopredu sa ospravedlňujem za chyby :)
___________________________________
Part five:

Lukáš:

Kopol som do kamienku na príjazdovej ceste pri mojom dome a hneď na to vyšiel tri schody pri dverách a vošiel do domu. Hneď ako som zatvoril dvere, oprel som sa o ne a ani neviem ako začali mi tiecť slzy. To dievča ľúbim. Ale ona má očividne frajera... To ako prišla dole v chlapčenskej bunde mi prišlo podozrivé a potom ten chalan.. bol od nej dosť starší.. tak na dvadsaťjeden mi pripadal. Pre boha kde ho vyhrabala? Vyzeral ako bezdomovec! Čelo som si opral o dvere a z celej mojej sily do nich udrel. „no tak braček prr.. nerozmláť nám dver- ty plačeš?" „nie" utrel som si slzy. „ty plačeš! To bude vážne.. vyklop to! Makaj!" nenávidím svoju sestru. Sadli sme si na gauč a ja som jej všetko povedal. „takže ty si chodil s dievčaťom, čo bilo iné dievča a teraz sa ti páči to dievča čo šikanovala tvoja ex? A ešte si aj to dievča.. tú Beth obviňoval, že ona šikanuje tvoju ex? Brácho myslím, že toto nepôjde!" už som povedal, že svoju sestru nenávidím? Ona sa mi smeje! „To už som zistil.. navyše má priateľa.." „tak to zahoď a užívaj si" žmurkla a šla otvoriť dvere, keďže medzí tým niekto zvonil. „ja ti to vysvetlím!" dorútila sa sem Bethanny. „Eh.. nemusíš mi to vysvetľovať. Veď o nič nejde" tváril som sa ľahostajne. „Ale.. veď to u nás.. ty.." „ja? Mne je jedno čo si s tvojím priateľom robila" ironicky som sa zasmial. „či už ste spali alebo niečo iné.." pohodil som rukou a dodal som: „Betty"  takým zlostným úškrnkom aký som najviac vedel... ale nechápem, čo to do mňa vošlo. Keď vidím tie slzy v jej očiach. Ranil som ju. To som nechcel do kelu! „bol to môj brat.. myslela som že ty.. že.. my.. to je jedno.. ahoj" otočila sa a narazila do mojej sestry. Rozplakala sa. Nemal som na ňu tak vybehnúť. „brácho toto si pokašlal. Keď ju ľúbiš mal by si ísť za ňou.. poslúchaj srdce" milo sa na mňa usmiala SESTRA?!  To nemohla byť ona. „kto si a čo si urobila s mojou sestrou?!" „nerieš mňa a utekaj za ňou!" buchla ma a ja som rýchlo utekal von. Nikde som ju nevidel tak som vybehol z brány. Šiel som smerom k ich domu a utekal som. Nikde som ju nevidel.. nemohla ísť tak rýchlo! V hlave som mal len jedno slovo.. krátke ale veľké významom.. "MY" znelo to pekne. Začul som vzlyky a zastal som. Pozrel som sa naľavo a uvidel som ju sedieť a plakať pri fontáne. Prišiel som k nej a potichu si sadol. „čo chceš?!" vyštekla po mne. „prepáč.. nemal som tak reagovať." „no.. nebolo to od teba práve milé ale je to v pohode" usmiala sa na mňa.

Bethanny:

Usmiala som sa na neho. Ja pravda, že ma to veľmi ranilo ale keď so mnou nechce nič mať načo sa snažiť? „ja len.. proste brata som nevidela päť rokov a to čo si povedal ma ranilo. Nie som štetka ani nič... ale je to v pohode.. kamaráti?" podala som mu ruku a milo sa usmiala. „áno" podal mi ju aj on a ja som sa postavila a šla domov. Približovala som sa k domu, keď som začula krik. „vypadni a už sa nevracaj!" následne na to sa dvere rozrazili a v nich sa objavil ocko a za golier ťahal von Dannyho ktorý plakal. „ja už syna nemám! Ten umrel pred piatimi rokmi keď ušiel z domu!" zakričal a zabuchol dvere. „Danny!" skríkla som a utekala som k nemu. Plakal na zemi. Objala som ho. „nenávidí ma" vzlykol. „nie.. to nevrav. Len to musí vstrebať. Pozri.. teraz pôjdeme dnu. Pôjdeš do mojej izby a sadneš si na posteľ dobre? Ja pôjdem za ockom a dohovorím m.. inak kde je mama?" oboznámila som ho zo svojím plánom. „išla na nákup.. nerátala s tým, že ocko príde tak skoro." „dobre... tak poďme" pomohla som mu vstať a otvorila som dvere. „som domá!" zakričala som do útrob domu. „poď sem.. ale toho človeka nechaj vonku" povedal mrazivo. Dannymu som pokynula aby šiel hore a ja som šla za ockom. Sedel na gauči, oči plné sĺz a hladkal Laca po hlavičke. „oci pozri.. ja viem.. že máš na Dannyho asi nervy a si na neho nahnevaný... ale on sa vrátil. Mal by si byť rád. Ja som tiež bola nahnevaná. Ale.. som rada, že sa vrátil. A to je dôležité. Nie... to.. koľko bol preč ale vrátil sa.. a ty namiesto toho, aby si ho objal, že je konečne späť, si ho surovo vyhodil na ulicu a vynadal mu to toho, že nie je tvoj syn" dokončila som svoj dialóg a pozrela vyčítavo na ocka. „máš pravdu.." prešiel si rukou po tvári a vstal. „v mojej izbe.. alebo vo svojej" pošepla som a rozvalila sa ku Lacovi. „ach prečo je všetko také zložité?" zapriadla som mu do kožucha a po chvíli sa postavila. „ideme von" povedala som do ticha, vzala vôdzku a vyšla z dverí von. Dnes som sa nikde neponáhľala, keďže som tak nejako nemala náladu. Prechádzali sme rôznymi kľukami a cestičkami až sme sa dostali na takú lesnú štrbinku. Pomaly som kráčala po vyšliapnutom chodníku vpred. Okolo mňa len stromy a tráva. Pokoj ako nikdy. Ako som tak kráčala, medzi stromami som zazrela jaskyňu. Alebo len nejaký vchod. Vošla som dnu a ocitla som sa na krásnej čistinke. Všade zeleň, stromy a potôčik do ktorého sa vlieval vodopád. Sadla som si na kameň pri kmeni stromu a hľadela na hladinu vody, ktorá sa sem tam pohla. Bol to super pohľad. Pozrela som na hodinky na telefóne. Už bolo dosť hodín. Vstala som teda, vzala na ruky vyčerpaného Laca (asi pól hodinu totiž naháňal motýľa a potom sa hral vo vodopádiku) a šla z „jaskyne" a následne aj z lesa. Domov som prišla uťahaná a prvé čo som videla bola rodinka v obývačke a rozprávali sa. S úsmevom na perách som odopla Laca, ktorý sa hneď rozvalil v pelechu a sadla som si k našim a bratovi. Rozprávali sme sa o všetkom. Laco si Dannyho obľúbil rýcho, za čo som bola rada. Okolo pól jedenástej sme šli spať. Ja som si ľahla a o chvíľu bol pri mne Laco a napchával sa mi do postele. Posunula som sa a on mi nastrčil svoj chvost. Capla som ho po riti zo zúrivým „keď tu chceš byť, ľahni si normálne" na to už sa mi otočil ňufákom a oblízol mi noc. „aj ja ťa mám rada" „ja viem!" ozvalo sa od okna. Môj pohľad sa zabodol do hnedých očí. Lukáš. Stál v mojom okne. „čo tu do čerta robíš?" pošepla som smerom k nemu. „neviem.. chcel som sa porozprávať" zasmial sa a vošiel dnu. Laco začal vrčať, no potom sa pritúlil na Lukášovu nahú hruď. Počkať! Nahú? „ale.. prečo?" zaúpela som. „neviem" šepol blízko mojich pier a následne ma pobozkal. Začali sme sa bozkávať a existovali sme len a len my. Vyzliekol mi tričko a keď sa mi snažil vyzliecť kraťasy tak.....
______________________________
•Dúfam, že sa časť páčila :3
•Teraz vám do médii pridávam fotku Lukáša, keďže minule som to nejak dogabala a dala tam fotku čo som mala dať k tejto časti :D nevadííí
•ďakujem za všetky VOTE ktoré mi dávate :) neskutočne ma potešia ♥
•3+ komentáre= nová časť ♥Vaša Dreamer :* ♥♥

Oh love...Where stories live. Discover now