Vyšli sme z domu a ja som si Lacovu vôdzku omotala okolo pravej ruky. Tej zdravej. Rozbehla som sa s ním po chodníku a smiala som sa. Milujem beh a ešte viac môjho psíka. Utekali sme až do parku k jednej fontánke kde som Laca pustila na voľno a ja som si sadla na okraj fontány. Rozhliadala som sa navôkol a sledovala zamilované páriky, starých ľudí a ľudí so psami. Kecajúce baby a chalanov očumujúcich dievčatá. Prekrútila som nad tým očami a pozerala sa do vody vo fontánke. Uvidela som tam zopár mincí a dokonca aj jeden žetón na poker. Usmiala som sa a capla som po vode. Otočila som sa späť na park a niekto si prisadol. „prečo nemáš rada Anet?“ bol to Lukáš. Prekrútila som očami. „o tom sa s tebou nebudem baviť!“ zavrčala som a vstala som. „Laco!“ skríkla som a behom piatich sekúnd sa pri mne to malé škvŕňa objavilo. „ideme“ usmiala som sa na neho a odkráčala od Lukasa preč s parku. Nechala som ho tam sedieť len tak. Zastavila som sa ešte v stánku na zmrzlinu. Kúpila som dve čokoládové zmrzliny a sadla si na lavičku. Jednu som dala Lacovi a jednu som jedla ja. Po výbornej sieste som sa postavila a šli sme pomaly domov. Rozmýšľala som nad Lukášom. To mu nie je divné, že vždy niekto robí Anete zle? A že nie je nevinná? Je až taký naivný? Ani neviem ako a bola som pri dome. Vošla som dnu a Laca odopla. Mamina bola na záhrade a ja som šla do izby. Nachystala som si knihy a potom sa šla učiť. „zlatko... zajtra musíš do školy. Dobre? Chcela som ti to vybaviť aby si nemusela no musíš. Vraj musíš mať dobrú dochádzku keď chceš ísť na ten ples..“ mamka mi zaklopala na dvere. Totiž ja som často chorá a tak mám dochádzku dosť zlú. „mhmm“ zamrnčala som súhlas a dorobila si matiku. „a ocko príde kedy?“ zakričala som po ceste k dverám z izby. „mal by prísť zajtra do obeda“ odpovedala mi. Niečo som si zamumlala a vošla som do kúpeľne. Umyla som si tvár, odviazala ruku a aj napriek bolestiam vošla do vane a pustila na seba prúd teplej vody. Ako ja milujem, keď mi teplá voda uvoľňuje svaly. Po sprche som vyšla von a šla znova do izby. Ruku som si natrela a obviazala. Bolo ešte len päť hodín tak som si s notebookom sadla na posteľ a zapla si prvý film čo mi vošiel pod myš.. chápete? Nie? Keď film skončil bolo akurát na čase ísť spať a tak som notebook odložila a mohla si pospať..
Ráno som sa zobudila na otravný budík. Oh ako ja len ten zvuk neznášam! Vstala som, niečo som sa seba hodila a upalovala som aj s taškou na pleciach dolu do kuchyne. Na stole ma čakali raňajky a peniaze na obed. Najedla som sa teda, obula si tenisky a šla do školy. Po ceste som si vytiahla slúchatká a zapla si pesničky. „Ahoj“ ozvalo sa keď mi skončila pesnička a ja som sa neskutočne zľakla. Vyskočila som asi tri metre do vzduchu. „Ježiš Merry! Vieš ako som sa zľakla?“ zasmiala som sa s ňou.. aj keď ona sa skôr váľala po zemi. „sorry.. ale... mala.. si sa .. vidieť“ povedala pomedzi smiech.. dobre! Muselo to byť vtipné. Zasmiala som sa tej predstave a potom sme sa už vybrali obi dve do školy. A to by nebol deň, keby ma pri vchode načakal pastier a ovečky. „choď nájsť barančeka... musí uvidieť aká Aneta je“ pošepkala som Merry a ona s prikývnutím odišla hľadať Lukaáša. Ja som šla pomaly ku vchodu školy. „ale aha kto to ide“ zasmiala sa tím jej škrekotom a vybrala sa ku mne. „čo zas chceš Aneta?“ precedila som medzi zuby. „ešte sme si nevybavili tú manipulačnú baribe, no nie?“ opýtala sa svojich pipín a oni len prikývli.
Pohľad Lukasa:
Rozprával som sa s kamarátom na chodbe keď ku mne prišlo nejaké dievča. „ty si Lukáš?“ opýtala sa ma a ja som len mlčky prikývol. Bola to tuším prváčka alebo tak. „poď so mnou!“ prikázala mi. Rozosmial som sa. Myslel som, že to je dáky vtip ale videl som jej pohľad. Bol plný obáv. „Andrej za chvíľu prídem“ povedal som kamarátovi a vydal som sa za blondínkou ktorá ma viedla ku školskému vchodu. A to čo som uvidel ma zarazilo. „pomôž jej prosím“ videl som ako Anet.. moja Anet kopala do nejakého dievčaťa na zemi. A kričala pri tom na ňu niečo v zmysle „ty. Už. Nebudeš. Lukasovy. Rozprávať. Nič. O. tom. Aká. Som.“ Za každým slovom ju kopla. Našťastie do nôh. Tak o tomto všetci hovorili, že Aneta je zmija. Preto jej vtedy to dievča dalo facku. Nabral som červenú farbu ako a bol som nasratý ako býk keď vidí červenú farbu. Vydal som sa smerom k nim a po Anete zhúkol: „Aneta okamžite s tým prestaň!“ ona sa vystrela ako pravítko a nemo na mňa pozerala. „Lu- Lukáš? Čo všetko si videl?“ opýtala sa traslavým hlasom. „myslím, že toľko aby som zistila aká si“ povedal som a pomohol som dievčine na zemi postaviť sa. „Lukáš“ išla ešte povedať Aneta. „čuč!“ skríkol som po nej a pozrel na dievča. Veď to je Bethanny! A ja som si myslel, že ona je tá čo robí zle... som somár! Vzal som ju do náruče ako princeznú a ona sa mi v ňom schúlila. Bola krehká ako pierko a ja som sa bál že jej ublížim. Opatrne som ju zaniesol na ošetrovňu. Bude mať dosť modrín na nohách ale to je asi všetko. Našťastie. Počkal som tam s ňou a potom mi sestrička povedala, že ona to s Anetou vybaví a ja mám ísť zaniesť Beth domov. Tak som jej pomohol na nohy a spolu sme šli. Myslím, že by aj protestovala ale asi bola rada, že je. Navigovala ma k nej domov. Odomkla si dvere a vošla dnu. Ja som šiel s ňou. Neviem prečo, ale mal som pocit, že sa o ňu musím postarať. „nemusíš ísť so mnou, už to zvládnem“ vyšmykla sa mi z rúk, no len, len a bola by na zemi. Zachytil som ju. „áno.. zvládneš“ uškrnul som sa a ona ma prebodla pohľadom. Zavrel som dvere a ona ma doviedla pri schody. Snažila sa na ne vyjsť no nešlo jej to a tak som ju znova vzal na ruky a zaniesol ju do izby do ktorej ma zaviedla. Mala peknú útulnú izbu. Žiadnu ružovú. Bola tyrkysová a mala tam hnedé poličky a tak. Položil som ju na posteľ a zakryl ju. Keď som tak učinil, zistil som, že Beth už spí. Nechcel som ju nechať tak a tak som si sadol do kresla a tak nejako som zaspal. „Lukáš...“ počul som svoje meno. Otvoril som oči a uvidel som nado mnou Beth ako sa usmieva.. bola ako anjel..
Pohľad Bethanny:
Zobudila som sa vo svojej izbe. Bože! Ten trapas! Veď ja som mu zaspala v náručí. Rozhliadla som sa okolo seba a uvidela som Lukasa schúleného na kresle. Bol rozkošný. Strapaté vlasy, mierne pootvorené pery a roztomilo odfukoval. Prišla som k nemu a jemne som s ním potriasla. „Lukáš“ otvoril oči. Bože on je na spapanie. „zaspal si... asi by si mal ísť“ razom sa prebral. „hm.. asi mal. Už je ti lepšie?“ „bolo to aj horšie“ smutne sa usmiala. „Nebolo to prvý krát?“ sklopila som pohľad. „nevedel si to... neber si to k srdcu dobre? Mal si ju rád a bol si tím zaslepený.. ale ďakujem za pomoc“ zdvihla som mu hlavu. Bože má krásne modré očká. Na spapanie. „ja teda pôjdem.. nemáš zač“ šla som ho vyprevadiť. Keď odchádzal, dal mi pusu na líčko. Do šľaka! On mi dal pusu! A odišiel. Ešte asi päť minút som tam stála a držala sa za líce. Bože správam sa ako decko! Však je to len Lukáš. Obyčajný tretiak u ktorého nemám šancu.. prevrátila som oči a zavrela dvere.
Pohľad Lukas:
Bože ja som aký debil! Ja som jej dal pusu na líce. Radšej som zdrhol a aj by som sa otočil ale asi som bol riadne červený. Bože správam sa ako sedem ročný chlapec. Ale ona by ma predsa nechcela.. veď som chodil s dievčaťom čo ju šikanovalo. Musím jej byť odporný.. o druhej som a mal stretnúť s Andrejom a ísť vyberať kostým na halloween. Vošli sme do požičovne a ja som hneď uvidel ten správny kostým....
Taaaakže !!! ďalšia časť <3 hurááá :D :D ďakujem za VOTE k minulej časti :3 moc si to vážim :) dúfam, že sa vám páči aj táto časť :D :3 VOTE a komentáre ma moc potešia <3 love you :*
YOU ARE READING
Oh love...
Romance"Všetko zlé je na niečo dobré... No všetko dobré sa môže vždy obrátiť v zlé.."
