7.

204 16 3
                                    

•Po prvé Vám chcem poďakovať za 2.6K videní ♥♥

•Za chyby sa ospravedlňujem

•Časť taká o ničom, ale vôbec som nevedela, ako pokračovať :/

___________________

Part seven:

Pomaly sa presúval ku kľúčnej kosti, kde zostal dlhšie a zanechal mi tam poriadny cucflek.

Počula som tresknutie dverí. „Danny!" zašepkala som a Lukáš na mňa prekvapene pozrel. „Danny ide" vzdychla som na čo si on rýchlo pozbieral veci a vstúpil na parapetu. Posledný krát sa na mňa túžobne pozrel a zoskočil z okna na konár. Ja som si ľahla k notebooku. Roztvorili sa dvere a v nich stál môj brat. Prezrel si ma pohľadom a zaiskrilo mu v očiach. Kurva ja som si neuvedomila, že som len v červenom spodnom prádle. Rýchlo som sa zakryla a on pokrútil hlavou, akoby chcel povyhadzovať myšlienky.

„ja len že som prišiel skôr, keďže sa zábava zvrhla (pri tomto slove som sa nevinne uškrnula, keďže ma napadlo čo by sa stalo keby môj brat nepríde..) na drogy a ja som tam nemal chuť zostať. Teraz si idem asi ľahnúť" usmial sa na mňa a ja tiež.

Lukáš:): Toto bolo.. wau.. ale, nemyslím si, že by sme mali zachádzať tak ďaleko. Veď sme si obaja povedali, že budeme kamaráti... bol to zrejme iba skrat...

Táto správa ma dosť zamrzela a spustila prúd sĺz. Keď si predstavím, že by som spala s niekým kto ma ani nemiluje... slzy som si utrela a povedala si, že keď ma nebude milovať on ani ja jeho a radšej si nájdem niekoho iného. Aj keby som sa mala zmeniť!

*

Ráno ma zobudil budík a ja som bola stále v podprsenke a nohavičkách. Spomenula som si na to, čo sa skoro stalo a musela som sa usmiať. No potom som si spomenula na tú správu a úsmev mi klesol. Vstala som z postele a červené prádlo som vymenila za čierne. Obliekla som si áčkovú koženú sukňu s vysokým pásom do ktorej som si zapravila biele tielko. Obula som si nadkolienky a šla som sa jemne namaľovať. Dala som si ešte dezodorant nech sa nepotím a šla som do kuchyne. Vytiahla som si corn-flakes a zaliala ich mliekom. Neviem, čo sa s počasím deje ale je november a vonku je 19 stupňov!! Dojedla som, vzala si tašku a do nej peniaze na obed. V chodbe som si obula čierne Vans tenisky a čiernu koženú bundu. Ruksak som dala na plecia a šla pomalým krokom do školy.

Pred bránami školy som nasadila falošný úsmev a snažila sa aby bol niečo mezi úsmevom a úškrnom. Všetci sa za mnou otáčali. Neboli u mňa zvyknutý na takýto štýl obliekania. Väčšinou som nosila voľné svetre alebo tričká a voľné rifle. Takže som svoju postavu neukazovala. A teraz, mám tielko ktoré je pod nátlakom mojich pŕs napnuté (tým nevravím, že mám veľké prsia, ale zasa nie sú ani malé) a krátka sukňa ukazovala moje dlhé, a chudé nohy. síce mi boli pohľady chalanov nepríjemné, ale aj som si ich užívala. Nemala som v pláne sa zmeniť na nejakú štetku alebo namyslenú pipku (čiže Anetu) ale, nebudem stále naviazaná na Lukáša!

Usmiala som sa na skupinku chlapcov, tuším to boli druháci, prehodila si vlasy na druhú stranu a žmurkla. Musím povedať, že som nečakala takú reakciu. Zalapali pod dychu. Keď som bola od nich dostatočne ďaleko rozosmiala som sa. Pred dverami do budovy stála Mery. Podišla som k nej a objala ju.

„Ahoj" môj pravý, široký úsmev naznačoval, že som v jej prítomnosti šťastná. Oblečenie mala podobné ako ja, až na to, že v áčkovej sukni mala zapravené bordové tielko a na nohách mala bordové balerínky.

„dnes ti to sekne" usmiala som sa na ňu po tom, ako som si ju prezrela. Usmiala sa a ja tiež.

„Ani ty nie si na zahodenie" vyplazila mi jazyk a rozbehla sa preč.

„no počkaj" povedala som si pre seba a rozbehla som sa za ňou a naháňali sme sa po celej škole až ku skrinkám, kde som do niekoho narazila. Odrazila som sa a skončila by som na zemi, keby ma nezachytia niečie ruky. Pozrela som sa na dotyčného, do jeho prenikavých, modrých očí. Bol to Erik. Erik je najkrajší druhák. Na škole je asi tretí najkrajší chalan, hneď po Lukášovi a jeho naj kamarátovi Adamovi. Nesmelo som sa usmiala a on ma pomaly postavil na nohy.

„prepáč, nechcel som" usmial sa na mňa. Mal naozaj krásny úsmev.

„Nie, to ty mne prepáč, nemala som behať po chodbe" zasmiala som sa a on so mnou.

„To je v poriadku, hlavne, že sa ti nič nestalo. Asi by som znášal ťažko, že som ublížil takému peknému dievčaťu" žmurkol na mňa a ja som sa začervenala. „A ešte sa aj červená... rozkošná" povedal si pre seba, no ja som to počula a to spôsobilo ešte väčšiu červeň na mojej tvári.

„Som Erik, mohli by sme niekedy niekde zájsť, čo povieš?" usmial sa na mňa milo.

„Ja som Bethanny, a samozrejme, môžeme" usmiala som sa, pretože bol milý.

„Fajn, tak po škole ťa počkám na dvore" žmurkol na mňa, usmial sa, otočil sa a odišiel, zrejme do triedy a ja som ho napodobnila. Až teraz som si všimla Mery, ako stála neďaleko a celé to sledovala.

„Dievča, ty sa nezdáš. V priebehu dvoch týždňov, dvaja najkrajší chalani na škole?"

Ja som sa len uškrnula, pokrčila som ramenami a šli sme do triedy. Hneď ako som vošla, pohľady padli na mňa. Bolo to nepríjemné, keďže si ma všetci premeriavali s otvorenými ústami... Ja viem, že nechodím takto oblečená často, ale naozaj nemusia tak zazerať.

„Niečo zaujímavé?" prehodila som nepríjemne.

„Ty" ozval sa spredu s oplzlým „prízvukom" najkrajší chalan y triedy. Teda pre ostatných, nie pre mňa.

„Tak nezazerajte, akoby ste ma v živote nevideli" prehodila som nezaujato a sadla si na svoje miesto.

*

Po škole som otrávená vychádzala zo školy. Lukáš si ma nevšímal, za to ostatný až príliš. A to mi prekážalo. Erik ma čakal, tak ako povedal a ja som sa bála, že ho mojou náladou odradím. A tak som nahodila úsmev a kráčala pomaly k jeho autu.

„Ahoj, kráska" usmial sa tak a ja som, nezvyknutá na komplimenty, znova sčervenela.

„Ahoj, Erik" úsmev som mu opätovala a nadávala si za svoje trápne červenanie sa.

„Tak, ideme?" ukázal rukou na auto. Ja som sa pozrela na jeho krásne BMV a v očiach sa mi zaiskrilo.

„A kam ideme?" zasmiala som sa. On iba ukázal rad bielych zubov a napodobnil zámok na perách. Takže prekvapenie. Nenávidím prekvapenia, ale nechcela som mu kaziť radosť tak som sa usmiala. Jedna malá lož neuškodí. Nastúpila som do auta a pri sadaní si na miesto spolujazdca som si všimla Lukášov pohľad. Chcela som vystúpiť, rozbehnúť sa k nemu, vybozkávať ho a povedať mu ako ho milujem. Ale on by mi to nedokázal povedať tiež, pretože sme len kamaráti...

____

•Takže, ženy a muži, prepáčte, že tu nie je nikomu venovanie ale predchádzajúca časť sa mi nejako zmazala :/

•no fajn, ja som ju nechtiac zmazala :D

•na mojom profile nájdete nový príbeh "Liar".. bola by som veľmi rada ak by ste si ho prečítali ♥♥

•Neviem, čo ešte by som Vám napísala :D

•ľúbim vás, vaša Dreamer :* ♥♥



You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Apr 28, 2015 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Oh love...Where stories live. Discover now