GAUDIUM

Časť 14

"Nemyslím, že je to dobrý nápd Christian."

"Prepáčte pani Beneth, ale nezaujíma ma ma čo si o tom myslíte. Ja to dievča milujem. Tie dva mesiace s mojími citmi k nej nič nespravili, akurát sa prehĺbili. Skúšal som ju kontaktovať, číslo zrušené. Bol som u vás doma, nechceli ste mi nič povedať. Volal som Rose, skoro na mňa pľula že mi nič nepovie. Teraz tu moje dievča leží v bezvedomí a vy ma za ňou nechcete pustiť?"

"Oh, Chris.. Prepáč.. Ja.. Len sa o ňu veľmi bojím a nechcem aby ďalej trpela."

"Ja tomu rozumiem, ale nášmu stretnutiu nezabránite. Teraz dovoľte."

Počula som vzdialený rozhovor mojej mamy a Chrisa. Ležala som na veľmi mäkkej posteli, ale nevedela som kde sa nachádzam, lebo som nevládala otvoriť oči. Celé telo som mala ako v ohni, svaly ma pálili a istotne som mala horúčku.

Počula som nejaké kroky a ochvíľu sa posteľ na ľavej strane prehĺbila a ktosi si ku mne prisadol.

"Alice, zlatíčko. Preber sa už prosím. Už som ti spôsobil toľko bolesti. Keby som vedel že toto všetko sa stane len kvôli tomu že ti nechcem povedať tú hlúposť! Alice, prosím."

Tak veľmi som mu chcela dačo odpovedať, no nevládala som pohnúť perami. Cítila som že Chris sa nahol nado mňa a pobozkal ma jemne na pery. Na milimeter som pootvorila viečka.

"Alice?! Alice otvorila si práve oči? Prosím zrob to znova, prosím preber sa!" stisol mi dlaň a druhú dlaň mi priložil na líce.

Pootvorila som oči o trochu viac.

"Pani Beneth! Doktorka! Alice sa prebrala!"

A už sa do mojej izby nahrnuli ľudia. Sestra kontrolovala prístroje okolo mňa, doktora skúmala moje záznamy. Moja mama sa vrhla ku mne na posteľ a Chris ustúpil dozadu aby mi doprial trochu priestoru.

Doktorka sa ku mne naklonila: "Slečna Beneth, žmurknite prosím raz na odpoveď áno a dva krát na nie. Ak teda nevládzete hovoriť.."

Nie, nevládzem.

"Ste naozaj hore? Vnímate ma?" doktorka chytila moje záznamy a pero a chcela si začať zapisovať čo jej odpoviem.

Jedno žmurknutie.

Doktorka si niečo zapísala a pokračovala: "Pamätáte si čo sa vám stalo?"

Jedno žmurknutie.

A takto to pokračovalo kým nemala všetky potrebné informácie.

"No dobre, veľmi pekne vám ďakujem Alice. Teraz si oddýchnite.." sestrička ku nej pribehla a čosi jej pošepla. "Och áno, vďaka Lisa. Alice, predpokladám, že máte bolesti. Môžu to byť napríklad bolesť hlavy alebo takzvané pálenie svalov, to je spôsobené tým že ste boli veľmi..ehm..striedmo oblečená keď ste odpadli. Vaše telo totiž funguje pomalšie keď je v bezvedomí. Nemali ste telo "vyhriate" to znamená že to bolo pre vás niečo ako tepelný šok. Asi máte aj teplotu. V infúziách však máte všetky potrebné lieky, nemusíte sa báť." usmiala sa na mňa a vyšla aj spolu so sestrou z izby.

Znovu som zavrela oči, nemala som silu na nič a toto bolo na mňa priveľa informácií.

"Ach Alice, ach srdiečko." mama ma objímala a bozkávala na tvár. Skrčila som čelo a znova otvorila oči, už vôbec som nevládala čeliť jej nátlaku.

Chris ku nej podišiel: "Pani Beneth, Pauline. Myslím že Alice potrebuje pokoj. Poďme, prídeme za ňou zase večer."

A teraz je ráno?

Chris zobral moju mamu okolo pliec a odviedol ju. Cestou sa za mnou ešte obzrel a usmial sa so slzami v očiach.