GAUDIUM

Časť 16 - O 2 roky neskôr

"Gratulujem pani Downey, pán Downey. Toto sú posledné papiere, ktoré podpíšete a potom už sa môžete strenúť so svojím dieťatkom."

Natešená som schytila pero, ktoré mi sociálna pracovníčka podávala a rýchlo som načarbala svoj podpis.
Celé mesiace papierovania, overovania nášho života boli za nami. Konečne sa to ide stať. Konečne budeme mať vlastné dieťa. Bude to ja, Chris a náš malý Teo.

Posledné 2 roky boli najšťastnejším obdobím môjho života. Chris mi je najväčšou oporou. Po návrate z nemocnice dal výpoveď v bare a našiel si pokojnešie zamestnanie v logistickej firme. Keď som sa trochu vyrovnala s výsledkami vyšetrení, myslela som si že budem už viesť len bezstarostný život, no ako sa ukázalo, také niečo sa deje len vo filmoch. Do nášho príbehu sa totiž znova zamotal Rob, a to sme si mysleli, že to po jednom upozornení a zákazu priblíženia vzdá. Nakoniec mu nakázali povinné návštevy psychiatra, a ako sa ukázalo, značne ich potreboval. Zistilo sa, že trpel vážnymi finančnými problémami a z toho vyústilo jeho nevhodné správanie.
Samozrejme, že sa môj život znova zapletie a zkomplikuje, no už nebudem sama na riešenie problémov. Rodičia ostali pol roka po lekárskom vyhlásení doma, mala som tak veľa času sa s nimi o všetkom porozprávať, nikdy pred tým sa také niečo nestalo kvôli ich strašnej hromade práce. Chrisa si zamilovali. No, otec na neho striehne, aby sa mi náhodou niečo nestalo ale teraz... Teraz sme po dlhej dobe všetci úplne vyrovnaní, vyrovnaní s minulosťou, no čo je najdôležitejšie, nevieme sa dočkať toho, čo nám prinesie budúcnosť.

KONIEC