GAUDIUM

Myšlienková časť 13

-takže v myšlienkových častiach sa pravdepodobne nebude vyskytovať žiadna priama reč :), dúfam že vám to neprekáža

Keď sme dorazili do Berlína - samozrejme súkromným Karlovym lietadlom - išli sme sa najprv ubytovať.

Bývali sme vo výškovej budove hneď vedľa sály kde sa mala prehliadka o 3 dni konať. Za 3 dni som sa mala pripraviť; naučiť sa chodiť, naučiť sa tváriť, rozprávať.

Lila stále stresovala že si doma všetko zabudla, hlavne svoje najlepšie návrhy. Neustále kontrolovala všetky svoje šanóny a snažila sa všetko vylepšiť. Raz som jej musela vlepiť, lebo pobehovala po izbe a vrieskala, také mala stresy.

Ja som sa zase chcela stále otravovať Karla, ale nikdy som ho nemohla zastihnúť. Stále musel čosi organizovať, upravovať a stretávať sa so sektretárkami a ďalšími návrhármi.

Celé dva dni som cvičila v čo najvyšších podpätkoch na čo najhoršom teréne. Išlo mi to celkom fajn, no hockedy som sa zakyvkala. Najhoršie bolo, že pri jednom páde som spadla na roh kozmetického stola. Tak som si spravila obróvsku modrinu na stehne. Už mi len zostávalo dúfať, že nebudem predvádzať spodné prádlo.

Teda som bola dosť v šoku, keď mi ráno 'toho dňa' na dvere izby zaklopal Karl a niesol v rukách asi milión dielov plaviek. Na perách široký úsmev a plavkami kýval z jednj strany na druhú.

Povedal mi že sa to o tých plavkách dozvedel až dnes, ale že je z toho nadšený, lebo také nohy aké mám ja nemá hockto. Začervenala som sa od ucha k uchu a vpustila ho ďalej do izby.
Zdôverila som sa mu so starosťami s modrinou. Len sa zasmial so slovami 'make-up, zlatko'.

Povedal mi či sa mu nechcem v tých plavkách ukázať.
Hneď som sa začala vyzliekať, vyzliekla som si aj spodné prádlo - keďže Karlovi sa páčia skôr nejakí mladí zajačikovia a ja ho poznám už večnosť - a hodila na seba biele "čipkované" plavky. Skvele sa hodili ku môjmu čerstvému opáleniu. Takto som vyskúšala všetky plavky a s Karlom sme vybrali trojo v ktorých pôjdem niekoľko krát na mólo.

Ešte sme si s ním vypili pohárik vína a Karl povedal, že mi do ňho dal prášok na upokojenie, lebo videl že som dosť vystresovaná. Preľakla som sa, či to nie sú nejaké drogy. On vyzeral trochu urazene, že nie je žiadny dealer, ale že celkom legálne to nie je, ale budem v pohode.

Potom Karl odišiel - pripraviť sa - a zrazu neviem ako bolo 13:05 a to už som mala byť v sále. Rýchlo som na seba hodila dohodnuté čierne šaty (tie mali byť na uvítací a záverečný program). Hodila som na seba kabátik, lodičky a rýchlo som tam utekala.

•••

Ktosi ma posotil, že už je čas ísť a ja som s veľkým - veľmi nízkym - sebavedomým vyšla na mólo. Bol to hrozný, strašný, odstrašujúci moment. No zároveň famózny, spontánny a najúžasnejším v mojom živote. Tá žiara reflektorov, konečne som pochopila že to čo vidím vo filme nie sú len výmysly. Jasné že som mala v žalúdku olovo no bolo mi skvele. Ten pocit, keď každý v miestnosti venuje pozornosť len vám, vášmu telu a modelu ktorý predvádzate je neskutočný.
Ako som tak kráčala po tom neuveritrľne dlhom móle, pozerala som sa len rovno a mala som výraz aka poker face ako mi to radil Karl, okom som občas švihla do obecenstva.
Keď som sa takto raz pozrela doprava vytreštila som oči, po tele sa mi začal rinúť pot a cítila som že na pätnástkach podpätkoch strácam rovnováhu.

"Chris." vydýchla som a už neviem po koľký krát za túto krátku dobu som padala a padala a padala.