Musela som si to prečítať ešte asi 4 razy aby som tomu uverila.
"To nie je možné. To sa nedeje mne. Nie nie." rozprávala som sa sama so sebou a pomaly som si uvedomovala že to čo vidím je skutočné.
Potom mi napadlo že by som sa asi mala pozrieť z toho okna.
Nie Alice! To nie je dobrý nápad! Čo ak tam Rob čaká s pripravenou sniperskou puškou pripravený vystreliť? Moje podvedomie však spor o to či sa pozrieť alebo nie prehralo.
Pomaly som sa približovala k oknu, už som sa mohla chytiť okenného rámu. Vonku sa však nič nedialo. Až neskôr som si všimla že niečo visí na strome v záhrade. Musela som zaostriť aby som na to videla.
Bol to povraz uviazaný do slučky.
Rukami som sa odsotila od okna a sťažka som dýchala. Chytila som sa za hruď na mieste kde je srdce a cítila som že bije ako zbláznené.
Pociťovala som neuveriteľný strach.
Niekto ťa vydiera. Podvedomie znovu prehovorilo.
Povedz to mame, otcovi, Ell! Hocikomu! Potrebuješ pomoc.
Stále som však nechápala, čo v Robovi vyvolalo takúto reakciu. To po Rose až tak túžil? Prečo ma hneď musí vydierať? Dúfala som, že jeden telefonát na políciu to vyrieši.
V tom momente mi však napadla jediná vec - zavolať Chrisovi. Vedela som že aj keď ho poznám dokopy deň, on mi porozumie najviac.
Obzerala som sa po mobile a nakoniec som ho našla na huňatom hnedom koberci.
Asi mi musel spadnúť, pomyslela som si a v rýchlosti som sa poň zohla. Vytočila som Chrisa a mobil si priložila k uchu. Vydýchla som si keď to po 3 pípnutiach zdvihol.
"Ahoj Chris potrebujem sa s tebou súrne stretnúť! Prosím je to vážne dôležité!"
Takmer som videla ako sa prekvapene zatváril, keď vravel: "Och, Alice. Môžem najskôr o polhodinu, niečo akurát mám.
Povzdychla som si: "Chris, ide o Roba." vytiahla som veľký kaliber.
Chrisov hlas znel zrazu nie prekvapene, akoby som očakávala, ale nahnevane.
"Prídem ku tebe za 20 minút. Pošli mi smskou adresu," a zrušil ma.
Civela som na mobil ešte asi minútu.
Potriasla som hlavou aby som si upratala myšlienky a ešte pred tým ako som hodila mobil na postel, tak som Chrisovi poslala našu adresu.
Vošla som do kúpelne, zohla som sa k umývadlu a pustila som studenú vodu na slabý prúd.
Drhla som si tvár aby som sa prebrala a nakoniec som sa rozhodla že sa pojdem osprchovať kým Chris príde lebo kebyže len tak sedím tak sa asi zbláznim.
Zhodila som zo seba kraťasy, tielko a spodné prádlo a vošla som do sprchy.
Pomaly sa na mňa z namontovanej sprchy na vrchu sprchového kúta liala horúca voda a vzápätí som ju prudko zmenila na ľadovú. Pomohlo mi to sa trochu upokojiť.
Vyšla som zo sprchy a zabalila som sa do uteráka.
Práve som si na seba dala spodné prádlo, keď mi zazvonil mobil.
Potiahnutím som to zdvihla.
"Alice, som pred tvojim domom."
A zase ma zrušil.
Hodila som na seba len župan aby nemusel dlho čakať a bežala som mu dole otvoriť.
Keď som mu veľké dubové dvere otvorila len v župane, trochu zdvihol obočie od prekvapenia, no potom sa uškrnul a bez pozvania vošiel dovnútra.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
GAUDIUM
RomantizmUPOZORNENIE: Príbeh bol napísaný v r. 2014, no prešiel úpravou v r. 2017 (gramatika, obsah). Život si predlžujeme smiechom, šťastím a láskou. Alicino srdce to vie už dávno, no ona na to bude musieť ešte len prísť. Ďakujem za každé jedno prečítanie...