Fake girl

5.časť

Počas školy som sa snažila ignorovať zopár ludí-Carmen s jej bandou,chlapca,ktorého som obliala a aj Monicu.Aby si o mne Carmen nemyslela zlé,a aby potom neohovárala.
Boli sme už vonku pred školou,ale Anna sa ešte s niekym rozprávala a ja som ju musela čakať.
"Ahoj."zrazu sa mi niekto prihovoril.Bol to ten chlapec.Ostala som stáť ako stlp.
"Ahoj.Niečo sa deje?"ako som povedala tú vetu zarazila som sa.Nič sa nedeje,ach bože,rozhovory musím dotrénovať.
"Nie ale chcel som sa spýtať či sa na mňa ešte hneváš za tú limonádu.Nemal som ťa z toho obviňovať."
"No...ja...nemala som na teba hneď kričať.Nevidel si ma.Len ma naštvalo,že to oblečenie bolo nové a drahé.Ale dá sa to vyprať."usmiali sme sa na seba.
"Mimochodom som Lucas."
"Lucy."a podali sme si ruky.Nie je až taký zlý ako som si myslela.Neviem prečo som ho ignorovala a navyše má krásne meno a úsmev.
On odišiel a prišla Anna.
"Videla som naozaj Lucasa pri tebe?"a pritom sa smiala.
"Poďme už domov."
"Neodbočuj od témy."
"Áno bol to Lucas.A ty sa kde tolko túlala?"
"S kamarátkou,nie si moja jediná kamarátka.Ale neboj sa na teba si vždy nájdem čas."a objala ma.Objatie som jej opätovala.
Ďalší deň
Do triedy sme prišli nejako skoro takže som mala ešte čas si sadnúť pri Annu,keďže tam nebola jej spolusediaca.No nestihla som ani otvoriť ústa.
"Ahoj Lucy."povedal mi Lucas.Neviem či je to výhoda alebo nevýhoda,že máme vela hodín spoločných.
"Ahoj."usmiala som sa naňho.Aspoňže sa nevyspal zle,keď sa na všetkých usmieva.
"Poď sem Lucy."zavolal ma na chodbu.Čo chce?Som nervózna.
Tu by som to ukončila,ale keďže je táto časť krátka pokračujeme :D
Prišla som na chodbu.Stále sa na mňa usmieval,ale ja som pôsobila nervózne.
"No ja vlastne neviem ako začať.No...ehm...nechcela by si ísť niekam von?Ty si sa sem presťahovala nedávno?Ak áno mohol by som ti ukázať mesto."
"To som nečakala.Rada pôjdem,ale myslela som si,že bohatí chodia do luxusných reštaurácií a nie sa prechádzať vonku."naozaj som nečakala,že ma pozve von.Nie je to náhodou rande?!
"Áno moji rodičia sú bohatí,ale ja sa snažím žiť ako normálny človek.Ale počkať,veď aj ty si bohatá tak prečo mi to hovoríš?"zase som sa skoro prezradila.Čo mám povedať?
"No ale aj ja sa tak snažím žiť.Ako normálny človek.Myslela som si,že ty si skôr na luxus.A rada s tebou pôjdem von."povedala som a on sa hneď usmial.
"A kedy mám pre teba prísť?A kde vlastne bývaš?"
"Nemohli by sme sa stretnúť pred školou a potom odtial ísť?"jemne som sa usmiala.Dúfala som,že bude súhlasiť.
"Okay,takže dnes o štvrtej?"
"Okay."povedala som a zrazu zazvonilo.Vrátili sme sa do triedy a Anna na mňa hneď pozerala s pohladom "okamžite mi všetko vyklop".
"Anna dnes musím byť dokonalá."pošepkala som jej.