Fake girl

16.časť

Ahojte minulá časť skončila velmi zle tak som zvedavá ako ste reagovali :D naozaj ju znásilní? Uvidíte v tejto časti :)
Môj zips na nohaviciach je už otvorený ale ja to nechcem! Vtedajší úlet pripisujem opitosti.

"Prosím pusti ma!"zakričala som nahlas.Snažila som sa tak aby ma bolo počuť aj vonku.
"Nekrič!"zahučal mi do ucha.

Lucas,kde dopekla si?!

Čakala som,že sa stane nejaký zázrak,tak ako to býva vo filmoch.Že niekto vykopne dvere a odnesie ma na rukách preč odtialto.A hlavne je tu velká zima,keďže už je koniec novembra.

Zrazu som zacítila vibrovanie.Bol to jeho telefón a začula som jeho tiché zanadávanie.

Vytiahol z vrecka mobil a zdvihol to.

"Čo chceš Carmen?!"úplne zvreskol do telefónu.Počula som dobre?Carmen?Určte myslí tú Carmen,ktorú aj ja.

"Už som bol v najlepšej fáze,už som ju mohol mať a ty mi zatelefonuješ?!"napil sa medzitým z flašky.On zabudol,že som tu?Hovorí o mne ako keby som tu vôbec nebola.

Jemne a potichu,aby ma nepočul,som si zapla zips na rifliach.Vetrovku mi nestihol dať dole takže som pomaly kráčala dozadu,skoro som nedýchala.On stále ďalej volal a nevnímal okolie.Už som bola pri dverách,bolo mi jedno či ma bolo počuť,schmatla som tašku,ktorá bola pohodená pri dverách, a zabuchla som za sebou dvere.

Utekala som ako mi nohy stačili. Nad všetkým som doma premýšlala. Svoje myšlienky som ponorila do vane.Voda bola velmi príjemná.Ponorila som sa do vody celá.Milujem vodu a snívam už od detstva, že budem morskou pannou.Že aj ja raz budem mať plutvu a pohybovať ňou do všetkých strán.
Z vane som vyliezla hodinu po tom,čo som do nej vliezla.

Usušila som sa.Obliekla som sa do pyžama a chystala sa na umývanie zubov.No vtom mi zapípal mobil a moje kroky nesmerovali do kúpelne ale pri postel.No pozastavila som sa.

Anna tu nie je.A nepočula som ani hluk zdola.Kde sú všetci?

Pozrela som sa teda na mobil.Bola to SMS-ka od Anny.

Anna:príjdi do nemocnici,zatial čo si sa venovala vani,mne volali že mama mala autohaváriu a všetci sme v nemocnici :(

Nie!Moja milovaná teta je v nemocnici?V hrdle som mala velkú hrču.Okamžite som sa prezliekla a kašlala som na nejaký make-up.
...

Do nemocnice som prišla taxíkom a vidím, že aj nemocnica je tu viac na úrovni ako tá, čo bola u nás.
Spýtala som sa na meno Carrie Stepart a sestrička ma hneď zaviedla do čakárne,kde som ihneď zbadala mojich rodičov,Annu a aj Anninho otca, čo ma trochu šokovalo, keďže sa s tetou Carrie rozviedli.Jej otec ju tuho objímal okolo pliec a Anna mu položila hlavu na hruď.

Rozutekala som sa za mamou a otcom.Objala som ich a spýtala sa na stav.Vraj to až tak vážne nie je ale musí ísť na operáciu.Skoro som sa tam rozplakala.Kým sa našim blízkym nič nestane,neuvedomíme si akí sú pre nás dôležití.
Otočila som sa a pozrela sa na Annu.Bola celá bledá a mala som pocit, že keby sa jej teraz dotknem, rozpadne sa na tisíc kúskov.

Ani sa na mňa nepozrela.Stále sa pozerala na jeden bod v zemi.Slzy jej len tak tiekli,bez žiadnej emócie.Myslím, že nad tým premýšla.Čo sa mohlo stať, kto je vinník a tak.Nad tým vlastne premýšlam aj ja.Ale keďže som nič nevidela a neviem presne čo sa stalo, neviem odpovedať.

"Anna?"prvýkrát som na ňu prehovorila a len sa na mňa pozrela.Nič nepovedala. Postavila sa a všetci sme na ňu hladeli,nevedeli sme,čo má za úmyslom.Odišla preč a ja som chcela ísť za ňou ale niečia ruka ma cytila za plece a zastavila ma.Taký pevný stisk má môj otec.

"Určite sa velmi trápi.Viac ako my. Nechaj ju nech je aj chvílu sama." Povedal velmi potichu otec.
Čo sa týka mojich príbuzných som velmi citlivá.Musím byť s ňou.

"Tati hneď sa vrátim, chcem byť s ňou aspoň chvílu osamote."povedala som a nečakala na jeho reakciu, hneď som za odišla.Išla von.

Je už večer a vonku bola už velká zima a moje ústa zo seba vydúvali paru.
Je mi jedno čo povie ihneď som ju objala.Objatie mi opätovala aj keď sa celým telom chvela.
"Anna musíš byť silná a predsa nie je to také zlé. Tí doktori takú operáciu vykonávali velmi vela krát,takže to bude dobré."upokojovala som ju a myslím si, že to čo som pred chvílkou povedala, je aj pravda.

"No ale oni len všetko zlahčujú!"povedala a potom sa rozplakala úplne.Slzy boli úplne všade.Len sa natriasala s ramenami ako velmi plakala. Okamžte som ju objala a to už slzy tiekli aj mne.

O týždeň neskôr

Na stole mám pred sebou vianočku ale tá nechuť je väčšia ako chuť na ňu.

Celý týždeň je v tomto dome ticho.Anna by inokedy kecala vkuse ale situácia bola zlá. Teta operáiu síce zvládla, ale musí tam ešte ostať.

Rodičom sa stále v práci darí. No ja mám aj tak strach, že ich ten šéf prepusití. Viete to zlé svedomie.

S Joshom som odvtedy neprehovorila a domyslela som si všetko. Carmen mu povedala, aby ma na tej párty opil a zviedol aby ona mala ešte väčšie čisté pole s Lucasom ako predtým. V škole som Josha videla len dvakrát.Takže školu dosť fláka ale už ma to nejak netrápi.

Stále myslím len na neho. Na Lucasa som nezanevrela, stále ho mám rada, ale proste to nejde.Snažím sa ho ignorovať ale niekedy sa to nepodarí až sa doňho zapozerám.Anna si to už všimla ale moc spolu nekomunikujeme.
...

Svoje učebnice z angličny som strčila do skrinky a vytiahla si matematiku.

"Je to pravda?!" dolahol na mňa zozadu krik.Stuhla som,viem že je to Lucas.Otočila som sa k nemu čelom.

"Čo také?"snažila som sa tváriť pokojne aj keď som vedela čo bude nasledovať.

"Anna mi všetko povedala."

"Čo všetko?"

"Všetko."

Taak ja dufam že sa vam čast páčila a vážne by ma potešil vote alebo koment. Ja viem že písanie by malo baviť hlavne toho kto to píše a mňa to bavi ale hviezdičky ma motivujú viac :)
Btw:tato časť ma bez tohto záveru 959 slov čo je asi moj rekord :D