Tajomné oči

🌺9💀

Takže ja nie som posledná z Uchiha klanu? To si potom s tým Hokagem ešte vybavím. Prečo mi to nepovedali? Mali na to dôvod? Určite len tak pre nič, za nič by mi o tom nepovedali.

Po trošku dlhšej dobe som sa rozhodla predsa len ísť dnu do môjho starého domova. Priblížila som sa ku bráne, jemne sa dotkla jednej z pások a z ľahka ju nadvihla aby som sa tam lepšie dostala.

- ,, Hej! Čo si myslíš že robíš ty ussuratonkachi!?" skríkol na mňa ten chalan. Teda nechcem vedieť akú musel maž výchovu, keď je jeden z Uchihov mal by sa tak aj chovať.
Nemala som nervy, záujem a náladu nejakému frackovi hovoriť hocičo o mne alebo o tom čo chcem urobiť.

- ,, Nie tvoja starosť. Dovidenia." odpovedala som mu škaredo dúfala že mi dá pokoj.
- ,, Si blbá? Tam sa nemá chodiť." nenechal sa odbiť. Je otravný jak osina v zadku.
- ,, A čo si ty Hokage že sa do mňa staráš. Choď sa hrať s autíčkami a mne daj pokoj." odpovedala som a ďalej som ho neriešila.
Preliezla som cez pásky a šla tam kam som chcela.

Bolo to tu tiché a pusté. Na zemi boli namaľované obrysy ľudí ktorý tu ležali v tú noc v mlákach krvi. Došla som k domu kde bývali moji starý rodičia z Uchiha klanu. Na zemi v kuchyni boli obrysy tiel mojich rodičov.
Kľakla som si dolu k siluete mojej mamy a pohladila jej nakreslenú ruku. Donesiem sem niekedy kvety. Skúsim ich potom nájsť aj na miestnom cintoríne.

Po 10 minútach počas ktorých som si stihla aj poplakať nad stratou rodiny som sa rozhodla ísť od tohto depresívneho miesta preč. Moc dobre som to v tejto časti Listovej nepoznala. Sem som ako dieťa chodila najmenej.
Takže som sa veľmi šikovne stratila.

Išla som okolo domu ktorý mi bol povedomý.
Bol to dom kapitána našej mestskej polície ktorej velil Uchiha klan.
Môj otec tam chvíľu bol ale potom sa radšej rozhodol venovať sa namiesto zatýkania a zabíjaniu ľudí bylinkami a vyslúžil si miesto v Skleníku skrytej Listovej.

Začula som v diaľke kroky a hlasy. ANBU. Asi som sem fakt nemala chodiť. Ale to by som nebola ja kebyže sem proste nejdem.
Nemohla som tu len tak stáť a čakať kým ku mne prídu musím niečo vymyslieť a rýchlo.
Nedarilo sa mi vôbec nič vymyslieť. Vyzeralo to tak že sem za chvíľu prídu a zatknú ma.

Radšej sa im rovno priznám než aby si o mne vyložili niečo sami. Chcela som ísť smerom k nim s tým že si vymyslím niečo ako výhovorku.
Keď som však urobila jeden krok niekto ma stiahol za roh. Od ľaku som skríkla a chcela aj kričať ďalej že čo sa deje ale neznámy mi dal na ústa ruku.

- ,, Sklapni lebo inak sa odtiaľto nemusíme dostať živý." pošepkal mi do ucha. ANBU sa blížili k nám.
- ,, Sľubuješ že budeš ticho?" spýtal sa otrávene a ja som iba slabo kývla aj keď nedobrovoľne na súhlas. Vzal ma do náruče a vyskočil so mnou na strechu nad nami a bežal rovno preč z Uchiha časti.
Ten chalan čo bol spolu so mnou pred bránou. Prečo ma odtiaľ dostal?

Sasuke Uchiha:

Prechádzal som sa po meste po mojom každodennom tréningu. Zastavil som pred bránou môjho klanu. Prehrával som si tú noc a nenávisť k svojmu bratovi furt dookola.
Vycítil som zrazu prítomnosť inej osoby tesne za mnou.

Stála tam a ani sa nepohla. Po nejakej chvíli sa neznáma osoba pohla v pred a šla priamo dnu do mestskej časti môjho klanu. Bolo to pomerne nízke dievča s tmavo hnedými vlasmi a uhľovo čiernymi očami.

- ,, Hej! Čo si myslíš že robíš ty ussuratonkachi!?" skríkol som na ňu v nádeji že odtiaľ odíde. Nesmie sa tam chodiť. Sú tam bezpečnostné zariadenia a kebyže tam niekto príde došli by tam ANBU.
Ona mi však iba drzo odpovedala nech sa do nej nestarám a šla tam kam chcela. Presne ako som čakal o malú chvíľu čo tam vošla sa sem rútili ANBU.
, Si normálny? Choď za ňou a pomôž jej.' zakričal na mňa môj vnútorný hlas.
Boh vie prečo som ho vôbec počúvol no s veľkou nechuťou som ju šiel nájsť skôr než ANBU čo sa mi nakoniec aj podarilo.

Keď som ju našiel hneď som ju vzala odniesol ju preč z tej mestskej časti.
Zastavili sme na jednej zo striech budov a tam som ju konečne položil.
Zatackala sa a keď si uvedomila čo sa deje začala na mňa kričať.

- ,, Kto si?!"
- ,, Aspoň ďakujem by ťa nezabilo." otočil som sa jej chrbtom a chcel si ísť po svojom.
- ,, Počkaj. Prepáč. Ďakujem." sklonila hlavu.
Otočil som sa na ňu. V očiach som jej videl že chcela ešte niečo povedať.

Mizuri Hyuga Uchiha:

Pozeral sa mi priamo do očí. Chcela som sa ho spýtať jednu vec ale bála som sa. Nakoniec som sa odhodlala.

- ,, Prečo si ma zachránil?"
- ,, Nabudúce ťa tam kľudne nechám." odpovedal hnusne.

- ,, Ako sa voláš?" Spýtal sa ma po chvíli ticha.
- ,, Mizuri. Ty?"
- ,, Sasuke." odpovedal bez mihnutia oka

Sasuke. Meno mi niečo hovorilo. Ale nevedela som odkiaľ by som ho mohla poznať.
Pozrela som sa na chlapca predo mnou. Mal stále ten istý kamenný chladný výraz tváre z ktorej nebolo možné skoro nič vyčítať. Prameň čiernych havraních vlasov mu viseli po oboch stranách jeho tváre a tým mu ešte viacej zvýraznil jeho uhľové oči a ostré rysy tváre ktorá bola jemná ako hodváb.

Pozerala som sa mu do očí ako keby ma hypnotizovali a nevedela som sa od nich odvrátiť. Bolo na nich niečo divné. Ako keby som ich už od niekadiaľ poznala no moja dostatočne dutá hlava si nevedela spomenúť odkiaľ.

Pozeral sa na mňa. Ja som sa v sekunde otočila a chystala sa skočiť dolu do ulíc a pridať sa opäť k bežným ľuďom. Než som skočila zavolal na mňa.
- ,, Dúfam že ťa ešte stretnem."
V sekunde jak to dopovedal som sa naňho slabo zamračila a skočila dolu. Do rúk a nôh dala chakru a zachytila sa stien aby som hneď nepadla na zem.

Neviem čo malo znamenať to že sa ešte stretneme ale ja dúfam že ho už neuvidím.

Večer sa blížil, rýchlo rovnako ako zlý pocit ktorý ma prenasledoval posledných pár dní, a tak ako mi povedal Hokage som prišla k nemu.
Na chodbách som stretla pár shinobi okolo ktorých keď som prešla tak časť z nich na mňa zazerala a ostatný si o mne niečo šepkali. Všetky slová a vety boli na moju osobu.

Vošla som do kacelárie Sandaimeho a okrem neho som si všimla že tam stojí aj veľa iných ninjov.

- ,, Wow takže toto je legendárna križenka Uchihu a Hyugi?" Spýtal sa jeden z nich pričom ani jeden z nich zo mňa nespustil pohľad.

Bola medzi nimi aj jedna baba takže som aspoň mala trošku kľud že má nebudú skúšať a učiť samy chlapi.

- ,, Heh celkom nízka. Joj nemôžem sa dočkať až ju oblečiem do môjho úžasného oblečku! Užijeme si veľa srandy a ukážem ti silu mladosti." Ukázal ten čom ma počas dňa zastavil a povedal že mám ísť potom za Hokagem palec hore a zaleskli sa mu zuby.

Pozerala som sa pre zmenu ja na neho ako na zjavenie lebo vyzeral ako keby vyliezol zo psychiatrie.

- ,, Guy prestaň veď ju desíš. A pokiaľ býva u mňa nebude nosiť tu tvoju odpornú zelenú vec."
- ,, Aaale Kakashi kľud. Veď len taký žartík. A dlžíš mi po tomto stretnutí ďalší súboj."

Začal po ňom vykrikovať ten v zelenom čo sa zjavne volá Guy. Ak tým oblečkom do ktorého ma chce obliecť tu odporne zelenú kombinézu tak nech na to rovno zabudne.

- ,, Na toto nie je čas."

Prehlásil zrazu Hokage.

- ,, Sme tu na to aby som vás s ňou zoznámil. Takže toto je Mizuri Hyuga Uchiha. Pred ostatnými je to Sumei Kuromi. To je rozkaz. Mizuri toto sú: Asuma Sarutobi, Kurenai Júhi, Might Guy, Iruka Umino a Kakashiho ti asi predstavovat nemusím."

Povedal a popri tom ako povedal ich mená oni mi zamávali keď bolo povedané ich meno.

Takže týpek s cigou v hudbe je Asuma, baba sa volá Kurenai, Iruku som si pamätala a ten šašo v zelenom je Guy.

No tak toto bude zaujímavé učenie.