Tajomné oči

🌺12💀

Zobudila som sa ráno okolo 7.
Kakashi bol v kuchyni a asi pripravoval niečo na raňajky. Ja som po včerajšku nemala moc chuť tak som sa rozhodla ísť rovno von.

Prezliekla som sa, vzala som svoju plátenú tašku do ktorej som si hodila knihu a bez jediného slova som vyšla von.

Bolo 7 ráno a mesto pomaly začalo žiť. Niektoré obchody sa otvárali. Deti šli do školy a do akadémie. Niektorý shinobi už šli buď na misie alebo k Hokagemu. Zrazu som zbadala v diaľke niekoho o kom som si myslela že ju už nikdy neuvidím.

Pristúpila som pomaly k dievčaťu ktoré z veľkej bedne dávalo jablká do menšej na stole vonku pred obchodom s ovocím a zeleninou.

- ,, R... Ryuko?" oslovila som opatrne dievča.
- ,, Áno? Ako vám môžem pomôcť?" otočilo sa na mňa dievča s milým úsmevom.

Váhala som. Mám je povedať kto som? Všetko čo sa stalo? Bude mi veriť? Nevidela som ju už ani nepamätám a ona mňa tiež nie. Asi teraz veľmi riskujem ale ona je jediná kto mi z mojej minulosti ostal.

- ,, Ryuko pamätáš si ma? Keď sme boli malé sedávali sme na strome pri sídle Hokageho a pozerali ako niektorým ninjom padá na hlavy naša zmrzlina. Chodili sme spolu na akadémiu." usmiala som sa na ňu.

Keď som si spomenula na to ako sme na tom strome sedeli a všetci na nás furt nadávali a my sme nejeden krát skončili u Hokageho na koberčeku je mi až do takého smiechu že by som sa válala po zemi. Krásne spomienky. Ryuko si ma chvíľu prezerala a nakoniec si asi spomenula.

- ,, Mizuru? Si to ty? Pre boha myslela som že ťa už nikdy neuvidím. Ako si to prežila? A kde si bola celé tie roky?" začala sa ma vypytovať. Objala ma a začala si ma obzerať. Pravda zmenilo sa toho veľa za ten čas veľmi veľa.

- ,, Áno som to ja ako vidíš. Skutočná, živá a zdravá."
- ,, Pre boha a čo sa stalo kde si bola. Ty si utiekla?" začala na mňa chrliť jednu otázku za druhou.
- ,, Dajme tomu vysvetlím ti to všetko neskôr."
- ,, Dobre teda. A ako to že si tu? Myslela som že si spolu s ostatnými... No veď vieš."
- ,, Áno viem na čo narážaš. Máš veľa práce? Že si niekam sadneme a porozprávame." usmiala som sa.

Odišla na chvíľu dnu do obchodu a prezlečená z pracovného do civilu vyšla von so slovami že môžeme ísť že povedala rodičom že bude preč celý deň.

Prechádzali sme sa po celom meste. Takto ráno bol kľud a ticho. Všetky deti boli v škole. S Ryuko sme si kúpili limonádky v našom obľúbenom stánku ktorý sa ale že vôbec nezmenil rovnako ako ona.

Sadli sme si na kamenný múr ktorý bránil rieke aby počas dažďa zaplavila okolie a začali sa baviť o tom čo všetko sa nám stalo.

Vyrozprávala som jej všetko čo sa stalo v tú osudnú noc. Kam som potom šla a čo sa stalo aj mojim druhým rodičom. Ako som sa dostala sem a aj čo sa stalo a prečo používam svoje druhé meno. Asi to potrebovala vstrebať lebo na mňa asi 5 minút len pozerala ako na blázna. Ani sa jej nedivím.

- ,, A čo sa stalo keď si sem prišla?"
- ,, Jedna "veľmi milá" paní ma zaviedla za Hokagem. Najprv som mu rovnako ako skoro všetkým klamala o svojom mene no keďže som prišla k nemu večer tak ma dal jednému chalanovi na starosť a ďalší deň keď som k nemu zase prišla tak už vedel že som mu klamala a celá pravda vyšla na povrch. Potom som sa prechádzala celý deň po meste a večer som zase bola za Hokagem kde som sa zoznámila s pár ninjami čo ma budú skúšať a učiť. Je medzi nimi aj Iruka-sensei."
- ,, Takže tvoja láska z detských čias ťa bude opäť učiť?" naklonila sa ku mne so zákerným úškrnom mykla obočím.

Tak dik. Teraz som bola všetkým hviezdam vďačná za to že naokolo nebol nik kto by to počul. Iruka-sensei učil mňa aj Ryuko na ninja akadémii a vždy mi prišiel veľmi pekný a milý a tajne som bola do neho zamilovaná. Raz som sa pred ním preriekla keď som zaspala na hodine a v sne začala hovoriť jeho meno.

Ja viem... Ja viem... som proste divná no.

- ,, Prosím ťa. Z toho som už dávno vyrástla. Mám teraz iné starosti ako chalani."
- ,, Hej a aké napríklad?"
- ,, Dnes poobede by som mala mať prvý tréning okolo 12 mám ísť za Hokagem aby som dostala informácie s kým a kde sa mám stretnúť."
- ,, Tak to by sme si mali pohnúť lebo je 11:35. Poď ukážem ti malú skratku cez les." povedala a vydali sme sa spoločne pomalým krokom k Hokageho sídlu.

- ,, A čo ty? Ako som ráno videla tak stále pracuješ v rodinnom obchodíku."
- ,, Hej stále tam pracujem. Keď si údajne odišla tak tým Hoga sa rozpadol. Ja stále plním občas misie ktoré sú väčšinou iba o tom že chodím do susedných dedín ako poslíček keďže som spolu s Hiro najrýchlejší v celej dedine."
- ,, Ozaj tvoja fenka plemena Vlčí pes menom Hiro ako sa má pamätám si ju ako malé šteniatko."
- ,, Už je to z nej veľká krásna fena. Je teraz pár dní doma lebo mala nehodu pri ktorej si zranila packu ale o týždeň už bude zase chodiť von so mnou."
- ,, A čo sa stalo z Hogom a Kumom? Kam šli keď sa rozpadol náš tým?"
- ,, Itagochi Hoga-sensei sa uchýlil niekde tu v meste a stal sa knihovníkom. Humiri Kumo odišiel do inej dediny a zriekol sa jeho rodinnej tradície byť shinobim. Kde presne je teraz a čo robí to neviem."

Mrzelo ma že celý náš tým skončil takto. Keby som bola vedela že okrem Ryuko tu už nikoho z môjho starého týmu nestretnem prišla by som sem skôr.

- ,, A čo ty a chalani Ryuko?"
- ,, Čo ja veď kto by ma chcel?" začervenala sa a ja som hneď vedela že klame.
- ,, Ale nooo. Určite ťa už nejaký chalan oslovil. Veď sa priznaj."
- ,, No tak dobre. Vieš ako je Klan Naara?"
- ,, Noo?" prikývla som.
- ,, Tak tam je jeden veľmi cool chalan. Chodí k nám do obchodu. Volá sa Shikamaru. Stretávam sa s ním občas a kecáme o rôznych veciach."
- ,, Takže Shikamaru Naara. Zaujímavé. Tak držím palce dúfam že ho čoskoro stretnem."
- ,, A ty? Nevrav že za ten čas čo si tu ťa neoslovil žiadny pohľadný mladík."

Hneď ako to povedala zabehli mi vlastné sliny lebo som si spomenula čo sa stalo včera.
Nemôžem jej o tom povedať. Dúfam že sa o tom nikdy nedozvie.

- ,, Povedala som ti už že mňa chalani nezaujímajú."
- ,, Tak ako ty vieš že klamem tak aj ja to spoznám na tebe."
- ,, Ach... No dobre... Je jeden ale to jediné ti stačí vedieť." povedala som jej a vyplazila na ňu jazyk.

Začali sme sa naháňať a skoro by ma aj bola chytila kebyže do niekoho nenarazím. Cúvla som aby som videla kto to je lenže Ryuko do mňa narazila zozadu a obe sme spadli na zem pred osobu čo ma zastavila. Pozrela som sa hore a bol to Kakashi.

- ,, Kde si už si mala byť u Hokageho skoro poslal hľadať aj iných okrem mňa." pozeral na mňa svojím jedným okom vyčítavo ale v jeho hlase bol počuť že sa o mňa asi naozaj bál.

- ,, Dobrý deň Kakashi. Nebojte nič jej nie je povedzte Hokagemu že bola so mnou." ujala sa vedenia Ryuko. Ona sa pozná s Kakashim? Hokage by som ešte pochopila keď je poslíčkom ale toto...
- ,, Dobre teda ale budem ti ju už musieť zobrať preč. Maj sa Ryu. Pozdravuj doma."
- ,, Maj sa Ryu veď ešte niekedy pôjdeme von." objala som svoju kamarátku a po Kakashiho boku som sa spolu s ním vybrala za Hokagem.

Celú cestu sme boli obaja ticho a mala som pocit že asi naberá na niečo odvahu aby mi to povedal. Ja som sa s ním nechcela moc baviť.