Tajomné oči

🌺14💀

Mizuri Hyuga Uchiha:

Keď som prišla k Hokagemu povedal mi že dnešný tréning budem mať s tou jedinou babou ktorá tam vtedy bola. Kurenai Júhi.
Podľa mňa to bude fajn. Genjustsu ovládam bola som z môjho ročníku najlepšia a preto dúfam že som nevyšla z cviku.
Dlho som ho nepoužívala.

S Kurenai som sa mala stretnúť na moste pri rieke. Bola som tam skôr tak som si sadla na zábradlie tak aby som nespadla do rieky a čítala si knihu.

Zrazu som začula kroky ktoré sa blížili smerom ku mne. Odvrátila som zrak od knižki a pozrela kto to je. Na moje prekvapenie to bol Sasuke.

Snažila som sa tváriť že tu nie som a čítala som si ďalej svoju knihu.

Zastavil rovno predo mnou s chladných výrazom na tvári. Asi bol zamyslený a vytrhla som ho z myšlienok.

- ,, Ahoj. Čo tu robíš?"

Samozrejme ja husa. Jak som si mohla myslietzze by si ma nevšimol keď ma sharingan.
Musela som si rýchlo vymyslieť nejaké klamstvo.

- ,, Oh ahoj. Čakám na jednu kamarátku s ktorou som sa dlho nevidela."
- ,, Aha... A ako sa máš?"
- ,, Neviem. Stále si zvykám na zmeny čo sa tu stali kým som bola preč."
- ,, Prečo si inak odišla a teraz sa vrátila?"

A sakra. Tuto musím vymyslieť dobrú lož ale akú. Rýchlo mysli. Nadávala som si v duchu ale môj mozog nie a nie vymyslieť niečo uveriteľné.

- ,, Naši sa odsťahovali kvôli obchodu a musela som s nimi."
- ,, Aha... No... Tak si to tu uži..." znelo to ako keby nevedel čo má povedať. Zrazu nie je taký ukecany.

Zavládlo ticho. Čo teraz? Sasuke sa zrazu otočil na odchod a než zašiel do lesa kde sa asi pravdepodobne chystal trénovať sa otočil naspäť.

- ,, Večer mám v pláne pozorovať hviezdy. Chceš sa pridať?"
- ,, Veľmi rada."
- ,, Dobre. Tak tu o 18."

Povedal a odišiel. Znelo to skôr ako rozkaz ale od neho to bolo kawai.
Za mnou bolo počuť ďalšie kroky. Otočila som sa a stála tam Kurenai.

- ,, Ahoj prepáč že trošku meškám riešila som niečo s ostatnými Jouninmi." ospravedlnila sa mi a pri tom sa veľmi milo usmiala.

- ,, V poriadku Kurenai-san nič sa nedeje. Čo budeme dnes trénovat?"
- ,, Budeme trénovat ako dostať niekoho do genjutsu."
- ,, Dobre ďakujem. Vždy mi genjutsu išlo ale tým že som ho dlho nerobila tak s to asi trošku zabudla."
- ,, Nevadí všetko si zbehneme a trénovat môžeme postupne všetko celý týždeň." usmiala sa a išli sme spolu k miestu kde sme mali trénovať.

O pár hodín neskôr...

Po náročnom tréningu kde ma ona uvrhla asi do 3 genjutsu a ja ju sotva do jedného sme usúdili že sme vyčerpané a hladné tak sme sa vybrali niekam na obed.

Vzala ma do stánku ktorý sa volal Ochiraku no Rámen. Wow rámen som mala iba raz. Stále mi to bude chutiť?
Stánok patril starému pánovi menom Teuchi.

Bolo to veľmi dobré. Počas toho ako sme jedli tam prišiel Iruka-sensei s tým blonďavym chalanom čo do mňa vrazil. Zistila som že sa volá Naruto Uzumaki a je to budúci Hokage.

Jaké zlaté on si myslí že keď bude robiť jednu vylomeninu za druhou tak sa stane Hokagem? Mať sny je pekné ale mali by ostať v hlave.
Samozrejme som mu to nepovedala to tváre lebo som cítila že kebyže mu to poviem tak sa rozreve.

Zatiaľ čo Naruto sa vykecaval s Teuchim a Kurenai-san Iruka sa mi prihovoril.

- ,, Myslel som si že ťa už nikdy neuvidím. Kam si sa podela keď tvoj klan... No veď vieš."
- ,, Preč z dediny a daleko od nej ale som moc rada že už som späť."
- ,, Heh... Dnes večer je hromadné sledovanie hviezd na monumente Hokageov chcela by si ísť? Bolo by fajn tam být s niekým iným než s Narutom alebo ostatnými Jouninmi."
- ,, Ste milý Iruka-sensei..."
- ,, Hovor mi normálne Iruka prídem si potom divne."
- ,, Si milý Iruka ale sľúbila som už niekomu že pôjdem s ním ale určite sa tam stretneme."

Usmiala som sa a on tiež. Dúfam že si nepamätá že som bola do neho zamilovaná. Lebo ak áno prepadnem sa pod zem.

Nastal čas aby som šla domov. Kurenai mi oznámila že sa dohodla že si ma na ten týždeň čo s ňou mám trénovať vezme k sebe.

Nedala som to na sebe nijako poznať ale urobilo mi to radosť. To čo sa stalo s tým jednookým ninjom ma dvakrát moc nepotešilo.

Kedysi som milovala. A o všetkých ktorých som kedy mala rada som prišla. O rodičov, o kamarátov... A aj o niekoho kto mi bol viac ako len kamarát.
Nechcem aby sa to stalo znovu.

Ani som sa nenazdala a boli sme u Kurenai doma. Pýtala sa ma či nechcem ísť s ňou a ostatnými Jouninmi pozorovať hviezdy ale som jej povedala že už som s niekým dohodnutá.

Dala mi nějaké jej staré oblečenie ktoré mi bolo ako uliate. Obliekla som si fialový svetrík, vlasy zaplietla do copu a šla Sasukeho čakať na most na ktorom sme sa stretli.



,, Ahoj. Už som tu." pozdravila som keď som prišla na most kde čakal. Mal na sebe biele tričko a na ňom ryflovu bundu s vyhrnutým rukávom.

Síce by som to nikomu nepriznala ale v tom oblečení a mesačnom svetle keď sa opieral o zábradlie na moste vyzeral nádherne.

Jemne zdvihol pohľad zo zeme na oblohu. Následne sa otočil na mňa a povedal.

,, Tak čo môžeme ísť? Chytil som nám tam dobré miesto." usmial sa. On sa usmial na mňa? Ponúkol mi ruku na znak že či môžeme ísť.
Ja som s radosťou jeho ruku prijala a namierili sme si to rovno k Monumentu Hokageov.

Po ceste mi rozprával o každom jednom Hokage a že na koho hlave budeme sedieť. Čo ma prekvapilo bolo že sme sedeli na hlave štvrtého Hogakeho, prezývaného aj Žltý blesk z listovej, Namikaze Minata.

Vždy som ho obdivovala. Vedel jednu techniku ktorú by som veľmi rada ovládala. Ale neviem kto by ma ju mohol naučiť...

Keď sme prišli tam došlo mi že to je asi nějaká akcia kam chodí veľa ľudí.
Iruka naháňal Naruta po hlave Tobiramu Senju druhého Hokageho.

Veľa rodín s deťmi sedeli na hlave Prvého Hokageho Hashiramu Senju ale aj na hlave tretieho teda našeho milého dedka Hiruzena Sarutobiho.

Bolo to zlaté. Sasuke, stále ma držiac za ruku ma viedol k hlave štvrtého kde už bola naša deka na ktorú sme sa sadli a čakali kým to začne.

Hatake Kakashi:

Po celom dni čo som splnil asi 5 misií som sa spolu s ostatnými Jouninmi vybral pozorovať hviezdy. Je to tu skoro tak obľúbené a veľké ako letný festival len nie po celom meste ale iba na monumente Hokageov.

Čakal som že tam príde aj Mizuri spolu s Kurenai ale ona mi povedala na moju otázku že kde je že už šla s niekým iným. To som zvedavý s kým.

Pomaly sa tam začali schádzať ľudia snáď z celej dediny. Naruto tam prišiel s Irukom. A zase ho naháňa. Radšej nechcem vedieť čo vyviedol tento raz.

Obzeral som sa okolo seba či neuvidím Mizuri. Dúfal som že to že ide s niekým iným je len výhovorka a príde tam sama.
Zrazu som ju zbadal akurát prichádzať no skutočne nebola sama ale to s kým tam prišla ma dostalo.

Ona a Sasuke. A Sasuke vyzeral že sa usmieva. Sadli si kúsok pred deku kde som sedel ja a ostatný.

So Sasukem sa začala rozprávať. Ani neviem o čom a je mi to jedno. Chovali sa obaja prirodzene ale ona sa celý čas nervózne usmievala.

Takže buď nieje zvyknutá byť na "rande" alebo mu nepovedala kto je. Takže on nevie že to on je tá neznáma kto údajne okrem neho a jeho brata prežil.

Keď som videl ako ju tam doviedol za ruku mal som chuť ho od nej odstrčit. Vrelo to vo mne ako v hrnci a ani som poriadne nevedel prečo. Je možné že som sa do nej naozaj zamiloval za tie prosté dva dni čo ju poznám?

Je možné že som schopný citov?