🌺18💀

47 3 0
                                    

Odskočila som od neho poriadny kus ďalej. Čo keď to je další klon? Ugh škoda že ešte neviem používať Byakugan. S ním by som to vedela zistiť.

- ,, Myslím že to je kawai že sa snažíš zistiť či som stále len klon."

Ako vedel čo si myslím. Musím byť opatrná všetko by vedel použiť proti mne.
Mal na sebe hábit s kapucňou cez ktorú nebolo vidieť ani kúsok jeho tváre. Mal ale okuliare.
Počkať spomenula som si na jednu základnú techniku klanu Uchiha ktorú má naučil otec.

Had. Tiger. Opica. Diviak. Kôň. Tiger.

- ,, Katon. Boukakyo no jutsu!"

Plula som naňho oheň. Nič som nepočula tak som myslela že je po ňom. Aby nie táto technika chce dosť chakry. Trvalo mi tri mesiace než som ju vedela dokonale.
Oheň skončil a keď padol aj dym a prach všimla som si veľkej bubliny zo zeme.
Jemu to nič neurobilo.

Taška bola bližšie pri ňom než pri mne. Kebyže sa rozbehnem pre zbrane bol by pri nich skôr a mal by ich on.
Mysli a rýchlo.

- ,, Takže toto je to jediné na čo sa vzácny potomok Hyugi a Uchihu zmôže. Neviem či je to dobré alebo zlé. Dúfam že budeš stačit."
- ,, Stačit na čo? Aby som ti rozbila držku." rozbehla som sa naňho a začala doňho kopať.
- ,, Nebuď smiešna. Buď rada že si ťa môj pán vybral." kryl si hlavu před moji útokmi.
- ,, A kto je tvoj pán?" odskočila som naspäť kde som stála pred tým.
- ,, To zatiaľ vedieť nemusíš." usmial sa.

Začal sa ku mne približovať. Ja som začala cúvať. On ma chcel zhodiť!

Rozbehla som sa oproti nemu. V taijutsu ma Guy vycvičil celkom dobre.
Začala som naňho útočiť ale vždy sa všetkému vyhol.
Začal som naňho útočiť rýchlejšie ale ani to nepomohlo.
Chytil mi jednu ruku a silno stlačil zápästie. Otočil si ma chrbtom k sebe a vykrutil mi tak ruku za chrbát.
Mal na ruke prsteň ktorý sa mi zaryl do ruky.

- ,, Nie si taká silná ako si si myslela. Takto nikdy nenájdeš toho čo ti zničil život."

Naklonil sa ku mne. Začal ma... Očuchávať ako pes? Bleh...

- ,, Strach je z teba priam cítiť. Také zlaté. Keď budeš chcieť pomôcť so silou príď sem."
- ,, Nikdy. Nech si kto si od teba nič nechcem." pokúsila som sa ho kopnúť ale vedľa.

Začal ma tlačiť smerom ku kraju zo skaly. Vtedy som si spomenula čo mi to jednooké strašidlo povedalo. Nejaký vrah v blízkosti mesta.

Naklonil ku mne hlavu a zašepkal mi do ucha.

- ,, Ak prežiješ, uvidíme sa nabudúce." povedal a olizol mi krk.

Chytil ma okolo krku a zdvihol do vzduchu. Pozrel sa na mňa. Zrazu som spoza neho videla Jouninov. Boli tam všetci a aj taký ktorých som ešte nestretla. Začala som na nich kričať.

- ,, Asuma! Iruka! Kotetsu! Pomôžte mi prosím." kričala som na koho som videla a spoznala ho. Metala som sa aby aspoň povolil jeho stisk alebo ma rovno pustil. Len hlavne nie dolu z útesu.

- ,, Hej! Nech si ktokoľvek pusti ju a hneď!" začal po ňom vrieskať Iruka.
- ,, Čo od nej chceš?" spýtal sa Asuma.
- ,, Okamžite ju pusť!" zvrieskol asi najhlasnejšie Kakashi.

- ,, Heh.. Ako chceš." povedal a pustil ma.

Hatake Kakashi:

Hľadali sme ju snáď všade kde nás len napadlo ale nikde nebola. Privolal som Pakuna aby mi ju so svojou smečkou pomohol nájsť.

Netrvalo dlho a psy vyli že ju našli. Bola na monumente. Všetci sme sa tam hneď rozbehli ako inak. Pakun sa pridal ku mne po ceste tam a začal hlásiť.

- ,, Je na monumente. Ale nie je tam sama."
- ,, Čo? A s kým tam je?"
- ,, Neviem. Neznámi pach aj chakra."
- ,, To nie je dobré." Pridal sa do nášho rozhovoru Asuma. Zase fajčil.
Vravím vám. Ak tento chlap nezomrie na to že má rakovinu pľúc z fajčenia tak už potom neviem.

Dobehli sme na monument a právě včas. Týpek držal Mizuri pod krkom a asi sa ju chystal zhodiť zo skaly.

- ,, Asuma! Iruka! Kotetsu! Pomôžte mi prosím." Začala po nás kričať a metat sa v nádeji že ju pustí.

- ,, Hej! Nech si ktokoľvek pusti ju a hneď!" začal po ňom vrieskať Iruka.
- ,, Čo od nej chceš?" spýtal sa Asuma.

Si oni myslia že tu slušne slová a dohovor pomôžu? Rozbehol som sa oproti nemu.

- ,, Okamžite ju pusť!" zkrikol som a chystal sa do neho hodiť Shurikeny.

- ,, Heh.. Ako chceš." povedal a pustil ju.

Všetci začali útočiť na neznámeho muža. Všetci okrem mňa. Ja som sa rozbehol po Mizuri.
Padala dolu ako vrece zemiakov. Zrazu si buchla hlavu o skalu a upadla do bezvedomia.

Nasmeroval som chakru do nôh a rozbehol som sa dolu. Hneď sa ku mne pridali aj ďalší Jouninovia.

Zrazu sa pri nás zjavila obrovská opica ktorá Mizuri chytila. Na chrbte opice sa objavil Tretí.

- ,, Ďakujem Enma. Môžeš ísť. Pomohol si viac než si dokážeš predstaviť."
- ,, Za málo Hiru."

Hokageho aj s Mizuri opica vysadila na streche Hokageho sídla a zmizla.
Neváhal som a chcel som ju odviesť do Nemocnice no Hokage má stopol že to urobí Iruka.

Nechápal som prečo. Mne povedal že mám ísť domov a zajtra hneď skoro ráno sa u neho hlásiť.
Dúfam že bude v poriadku.

Iruka Umino:

Hokage mi nakázal aby som zranenú Mizuri odniesol do Nemocnice. Nechápal som prečo ja a nie Kakashi ale asi to malo svoj dôvod.

Prišiel som tam a samozrejme že sa ma sestričky pýtali čo sa stalo.
Povedal som že menší útok a zranenie pri boji.
Vzali ju na ošetřovnu a ja som medzitým šiel s inou sestrou vyplniť papiere.

Mizuri bola moja študentka takže viem o nej všetky základné údaje.
Mal som tam ostať cez noc kebyže sa náhodou zobudí.

Neverím že ju nejaký neznámy chlap porazil. Na akadémii mala vždy výborne výsledky snáď zo všetkého. Bola kandidátka číslo 1 na najlepšiu Kunoichi.

Jediné možné vysvetlenie je asi to že keď odišla z listovej dlho nepoužívala boj a preto aj po výcviku opätovnom jej to stále robí trošku problém.

Ak je pravda že bývala od 13 niekde ďaleko v nejakej bezstarostnej dedine tak ten boj nemohla využit skoro vôbec a zabudla jak poriadne bojovať.

Asi neskôr preberieme s Hokagem túto možnosť aby sme jej dali niečo navyše.

Hmmm... Mrzí ma že skončila takto. Bola úžasná. Pamätám si ako raz na hodine zaspala a v spánku vravela moje meno. Zistil som že bola do mňa zamilovaná.
Bola kawai.
A stále je.

Ani som si to neuvedomil a zaspal som na stoličke v nemocničnej izbe hneď vedľa postele na ktorej nehybne ležala Mizuri.

Tajomné očiWhere stories live. Discover now