Najviac ma bolí to, keď vidím ako sa ľudia smejú.
Aký sú šťastní.
Akú majú radosť zo života.
Ako sa tešia z maličkostí.
A ja nemám ani tú maličkosť.
Ups.
Aha, vlastne jednu maličkosť mám.
SAMOTU.
Pocit šťastia som ešte nezažila.
Nikdy.
Nikto mi ten pocit neposkytol.
Samej sa mi ho hľadá ťažko.
Pre mňa je to len slovo.
Ktoré ma drží nad vodou.
Dáva mi pocit, že aj na mňa sa to šťastie raz usmeje.
Hľadím von oknom.
Je tam búrka.
Kvapky vody pomaly stekajú dolu oknom spolu s mojimi slzami.
Vietor fúka a berie zo sebou všetky listy.
Stromy zostanú nahé.
Nebude ich mať kto zahriať.
Presne tak ako mňa.
Som nahý strom bez listov.
Niekto mi tie listy raz vzal.
Ani sa nespýtal či mi budú chýbať.
Proste mi ich surovo zobral.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Deep Sadness
МистикаAk zdieľate také pocity ako trápenie sa, samota, sebapoškodzovanie atď.. Alebo máte pocit, že ste smutný... tak sa určite v tejto tzv. short story nájdete. Ak by ste sa chceli so mnou o svoje pocity podeliť, napíšte komentár, správu hocako ma konta...