Tá samota, ktorú cítim ma ubíja.
Ale zároveň mi robí štít pred ľuďmi.
Nebaví ma byť sama.
Nebaví ma byť s ľuďmi, ktorý sa smejú.
Už nie..
Ich ustavičný smiech ma vyčerpáva.
Mne sa nechce smiať.
Smiať sa na hlúpostiach, ktoré nikam nevedú.
Jednoducho ma to nebaví.
Mám chuť to niekomu vykričať do tváre.
Ale nechcem nikomu ubližovať.
Viem,aké to je keď niekomu ubližujú.
Nechcem nikomu robiť niečo, čo nieje príjemné ani mne.
No, niekedy sa to nedá.
Ľudia sú hlúpy.
Neskutočne naivný a protivný.
Nebaví ma to.
Mňa už nič nebaví.
Už tu viac nechcem otravovať.
Vybrala som si druhú možnosť.
V tomto živote už som toho pokazila dosť
Už som konečne dostala odvahu.
Odvahu na to to ukončiť.
Som pripravená vzdať sa.
A kedže verím na to, že ak niekto zomrie tak jeho duša putuje do iného teľa, tak verím, že sa ešte niekedy s vami budem môcť podeliť o svoje pocity.
Ahojte, niekedy nabudúce...
With love Karin.
Na mojom profile už nájdete pokračovanie.
YOU ARE READING
Deep Sadness
ParanormalAk zdieľate také pocity ako trápenie sa, samota, sebapoškodzovanie atď.. Alebo máte pocit, že ste smutný... tak sa určite v tejto tzv. short story nájdete. Ak by ste sa chceli so mnou o svoje pocity podeliť, napíšte komentár, správu hocako ma konta...