Jacklyn (harry potter fanfiction sk)

11

Prišla som do svojej izby a zašepla: „Lumos Infirma!" z prútika zažiarilo slabé svetlo. Toto kúzlo sme sa učili dnes na Čarovaní.

Lumos je svetelné kúzlo. ,Lumos Maxima, povieš, keď chceš vyžiariť veľké svetlo a ,Lumos Infirma, zvoláš keď chceš vyvolať slabé svetlo. Samozrejme, môžeš povedať aj len Lumos.

Nechcela som zobudiť spolubývajúce, a tak som si vybrala len to chabé svetlo.

Na Čarovaní som videla Thomasa a Emmeta. Vyzerali byť spokojní. Je mi trochu ľúto Marga. Aj keď aj on vyzeral byť na Elixíroch šťastný. Našiel si kamaráta so štvorcovanými okuliarmi. Stále sa na niečom smialy.

Pozrela som sa na knihu od Dumbledora: ,Dejiny Rokfortu,. Začala som ju čítať. Naozaj to bolo zaujímavé, dozvedela som sa veľa nových vecí nielen o škole ale aj o Rokville a o iných školách.

Keď ma čítanie omrzelo, zasvietila som na kvet. Vyzeral, že spí. Nechcela som ho budiť ale nudila som sa .

„Nespím. Len čakám kedy použiješ to kúzlo, čo ti poradil Dumbledore," pošepkal. Úplne som naň zabudla.

„Silere Circuitu!"

„Čo to spravilo," zašepla som a keď kvet prehovoril normálnym hlasným hlasom, až som sa zľakla. „Nikto nás nepočuje. Kúzlo sa preruší, až keby sa dialo niečo naozaj vážne. Napríklad keby jednému z nás išlo o život."

„To je dobre. Tak, čo ideme robiť?" spýtala som sa.

„Už ma nebaví ako ma stále oslovuješ ,kvet,. A aj keď si to možno neuvedomuješ, hovoríš mi tak často. Daj mi nejaké meno."

„Čo tak Oliver?" spýtala som sa ho tú istú otázku, ktorú sa spýtal on mňa.

„Popravde, to meno sa mi páči," povedal a ja som sa zasmiala.

„Mne nie. Ale myslím, že by sa ti hodilo. Liv."

„Takže sa oficiálne volám Liv?" spýtal sa.

„Nie. Oficiálne sa voláš Oliver. Ja ťa volám Liv," zdvihla som obočie a s úsmevom som sa naňho pozrela.

Rozprávali sme sa o všetkom možnom aj nemožnom. Musím uznať, bola to zábava. Nechápem ako to, že som pred niekoľkými hodinami naňho kričala a bola nahnevaná. Mal pravdu, bol dobrý kamarát.

Čítala som mu z knihy, ktorú mi dal Dumbledore, čítala som si ostatné učebnice, písala som listy mame, Sym a Mathovi. Dokonca som začala vyrábať náramky ale to sa mi nedarilo. Veľmi sa mi triasli ruky.

Okolo pol šiestej už bolo vidno. Rozhodla som sa, že sa pôjdem prejsť a zoberiem aj Liv. Bude to vyzerať zvláštne, ale nezaujímalo ma to.

Obliekla som si najhrubší sveter a obkrútila šál okolo krku. Nevedela som ako moc je zima. Zobrala som do rúk Liv a vyrazili sme.

Vonku pofukoval chladný vánok. Stretli sme oveľa staršie dievča, ktoré behalo. Nechcelo by sa mi vstávať tak skoro, povedala som si v hlave.

„Ani mne. Čo by som robil. Ja som hore, keď ty si hore," povedal akoby to bola samozrejmosť.

„Keď som hore, ty tiež nespíš? Prečo si mi to nepovedal?"

„Myslel som si, že to vieš," vyhovoril sa.

„Vieš, že viem, že si si to nemyslel. Vieš sa mi hrabať v mysli. A robíš to stále, takže.." nedopovedala som.

„Dobre, priznávam, vedel som, že to nevieš. Len som chcel byť.. to je jedno."

Rozprávali sme sa o športoch. Teda ja som rozprávala aké športy som robila a on sa k tomu vyjadroval.

Po niekoľkých minútach ma napadlo: „Kde si bol predtým? Najskôr ťa mal Mathov spolubývajúci, potom Pomfreyová a potom ja. Ale kto ťa zasadil?" spýtala som sa.

„Som už veľmi starý. Mám vyše dvestopäťdesiat rokov. Ale pamätám si všetkých svojich majiteľov. Aj tých dobrých, aj tých zlých..."

ďalšia kapitola je na stole (xd, ale nie, v notebooku (ja viem veľmi vtipneeeee))

áno, je tu veľmi skoro už po dvoch dňoch ale tento týždeň už nebudem mať prístup k notebooku

budem veľmi rada za komentár a názor alebo by ma zaujímalo, čo si myslíte vy o oliverovej minulosti

ďakujem veľmi pekne za prečítanie a dúfam, že vás to ešte baví čítať a čakať na nové kapitoly

bajbaj *cmuk*