Wedding night

3.

Rozbehla som sa za ním. ,,Padlo ti niečo keď si prechádzal okolo mňa." Podala som mu peňaženku. ,,Oh ďakujem nevšimol som si toho." Usmial sa na mňa,zobral si peňaženku a išiel si sadnúť. Ten jeho úsmev a tie oči a ten hlas. Dokonalosť. ,,Hej kľudni sa máš už niekoho." Pomyslela som si aj keď som vedela že môj priateľ ma nemá ani rád a vlastne ani ja moc jeho. Tie jeho debilné vtipy. Aaaah. Si myslí že je vtipný asi. Nie som typ človeka ktorý sa zaľúbi hneď do každého a ešte zvlášť k tomu keď ma niekoho. To vôbec. Ale toto bolo iné. Cítila som úplne niečo iné. Je to prvý chalan z ktorého som mala motýle v bruchu. Zamilovala som sa behom pár sekúnd. Je to vôbec možné? No nič. Pobrala som sa von za rodičmi. ,,Kto to bol?" Spýtal sa ma tato. ,,Netuším, padla mu peňaženka iba som mu ju podala nič viac." Odpovedala som mu aj keď pravda bola iná. Bol to chalan z môjho sna. Poznala som ho. Nemohla som v tú chvílu myslieť na nič iné. Iba na neho. Viedla som dlhú konverzaciu s rodičmi vonku až kým sme neboli zavolaný dovnútra. Hneď ako som vošla dovnútra pozrela som sa smerom k jeho miestu. Bol tam a pozeral sa na mňa. Motýle v bruchu sa ozvali. Zas. Čo to je sakra so mnou. V živote som nemala zo žiadneho chalana motýle a zrazu toto? Musela som sa zblázniť. Sadla som si na moju stoličku, pozrela na jeho miesto a zas. Očný kontakt. Bola som v raji. Mala som v motýle v bruchu len z toho keď som na neho myslela. Videla som vedľa neho nejaké dievča. Nemyslím si že to bola jeho čaja. Ani sa k sebe nehodili. Vyzeral iba o 2 roky starší odomňa musím ísť do toho. Musím sa sním zoznámiť. Celý čas som myslela iba na neho. Vystriedali sme si niekoľko očných kontaktov. V tú chvíľu som nechcela ísť domov bola som spokojná, uvoľnená, chcela som tu zostať až do rána. Ak to teda nebolo alkoholom, lebo už som mala v sebe 2 poháre vína, ale nebola som opitá. Išlo sa tancovať na to som iba povzdychla. Fakt nechcem ísť. Sedela som tam sama, čítajúca si wattpad keď som ho uvidela ako si ide zatancovať. Pozerala som sa na neho. Ešte aj úžasné tancuje. Chcela som tam ísť tancovať. Nechápala som čo robím ale išla som. Výrazy mojej rodiny ani asi nemusím popisovať haha. Absolútne nechápali, ale veď ani ja. V jeho prítomnosti som sa cítila inak, užívala som si to. Po 3 pesničkách bola zasa prestávka. Neskutočné teplo zostalo nám všetkým. On vyšiel von a rozopal si košeľu. Ale že úplne celú. Trvalo to večnosť ale vlastne iba 3sekundy. Znovu si zapal košeľu a ja som vyšla z tranzu a uvedomila si že som sa na neho celý čas ako totálny idiot čumela. Sadli sme si všetci na svoje miesta a začali sa rozprávať. Mamina si išla zapáliť cigaretu tak som išla s ňou von sa trochu vyvetrať. ,,Všimla si si toho chalana celého v čiernom?" Začala som. ,,Všimla. Iný fešák. Páči sa ti?" Uškrnula sa na mňa a ja som sa nevyhla jemnemu úsmevu. ,,Takže áno." Skríkla mama. ,,No dobre možno trošku. Trošku dosť mohla by si mi o ňom zistiť ako sa volá, koľko mu je a či je single?" Spýtala som sa a mama sa začala smiať. ,,No jasné čo už s tebou." Povedala a išli sme dovnútra. Sadla som si na moje miesto a mama šla na vec. O chvíľu sa vrátila. ,,Volá sa René...." René??? Tak úžasné meno o môj bože. ,,...je sám..." Rozžiarila sa mi tvár. Toho musím zbaliť. ,,...a má 25." Úsmev mi klesol. 25?? Tak to vôbec. 17 maximálne. Rozprávala som sa dobrú chvíľu s mamou keď začala hrať hudba a išli sme tancovať. Užívala som si to. Po tancovaní sme všetci vybehli spotený von. Moja rodina mala debilné pripomienky na mňa. Tak moc to neznášam. To sa nemôžem ani zabaviť? Ale je mi to u prdele ja som sa sústredila iba na jedného človeka. Nespočetne veľa očných kontaktov medzi nami prebehlo. Poviete si: ,,A bože očné kontakty čo je na tom?" Verte, neverte tieto očné kontakty boli úplne iné ako s ostatnými. Niečo som tam cítila no neviem presne čo, len viem že to neboli len tak obyčajné očné kontakty. Sedeli sme vnútri a bolo nám oznámené že sa ide hrať nejaká hrá. Ženích si vybral 5 svojich kamarátov. Vybral tam môjho tata a aj Reného. Hra spočívala v tom že boli 5 muži ktorý behali okolo 4 stoličiek a keď prestala hrať hudba museli si sadnúť a kto si nesadol vypadaval. Malo to ale háčik. Po dohraní hudby si nemohli sadnúť až kým nesplnili úlohu ktorá bola zadaná. V sále panovala úžasná nálada. Hudba hrala, oni tancovali okolo stoličiek. Zrazu prestala hrať. Úloha znela: ,,Nemôžte si sadnúť pokiaľ nebudete mať pery natreté rúžom alebo leskom." Mama hneď vytiahla svoj lesk a natrela tatovy pery no problém bol v tom že hneď za ním stál René ktorý chcel po mojej mame aby mu natrela pery tiež keďže bola najbližšie. Naklonil sa na do mňa. Motýle v bruchu sa znovu ozvali. Ajaj. Mamina mu odmietala dať lesk no ja som jej chytila ruku nech mu natrie tie pery. Netrela. Chlapec vďaka mne prešiel prvým kolom mám to u neho haha. No a potom som si uvedomila že ten lesk sa dotkol jeho pier. RENÉHO PIER. Moja mama do teraz nevie kde ten lesk má lebo som jej ho ukradla hneď po tom. Od kedy sa on dotkol perami toho lesku tak odvtedy sa ho nedotkol nikto iný iba ja. Je to moc divné? Hej? Nevadí čo už haha. Hra sa dohrala a René sa na hodinu vyparil. Vedela som kde je. Videla som ho tam ísť. Bol na parkovisku s kamarátmi za autami. Aj tak som bola nesvoja a všetci si všimli že nie som v dobrej nálade. A už je to tu zas, chcem ísť domov. Nechcela som tu byť bez neho. Sedela som vonku keď som ho konečne videla ako prichádza. Neverila som. A znovu sa išlo tancovať no ja už som nešla. Videla som že sa sním moja mama rozpráva a hneď keď sa dorozpravali sa pozrel na mňa a mohla som vidieť znovu jeho nádherný úsmev. Neskôr keď mi mama povedala že mu povedala že sa mi páči tak som si myslela že ju prizabijem. Ale popravde ani mi to nejako moc nevadilo. Skôr mi vadilo že som celý večer na neho neprehovorila. Ani jedno zasrané slovo. Naschvál som za ním nešla lebo som mala v sebe nejaký alkohol. Nechcela som riskovať že by som pred ním povedala alebo urobila niečo nevhodné. Aspoň sme si vymieňali pohľady a usmievali sa na seba celý večer. ,,Poď už musíme ísť domov je neskoro." Zahlásila mama. Boli 4hodiny ráno. Vedela som že na 99% ho už nikdy nestretnem. Mamina mu povedala keď sme odchádzali tak som sa na neho aspoň usmiala a on na mňa tiež. Nechcela som ísť domov, vážne nie. Ale musela som.

________________________________________

No to som zvedavá ako to dopadne a či sa ešte niekedy stretnú. Áno áno viem! Povedala som že ďalšia časť bude zajtra ráno ale nevedela som sa dočkať tak vychádza teraz.🙈 Sorrko za chyby. Budem rada ak zanechate vote a komentár 🤭❤