Wedding night

19.

,,Koľko je hodín?" Spýtala som sa ospalo. Zobudili ma lúče slnka ktoré sa mi opierali do očí. ,,8:30." Odvetil René a začal niečo písať do notebooku. ,,Pracuješ?" ,,Počúvaj neuveríš čo sa mi stalo." Vyskočil od notebooku a radostne začal poskakovat. ,,No daj." Hovorila som ešte v polospánku. ,,V práci som dostal nové miesto. Síce budem častejšie v práci ale budem brať o 35% vyšší plat. Nie je to super? Otvorí sa mi veľa ďalších možností." Skákal tam ako môj pes keď ma po týždni vidi. ,,Fakt? To je fajn potom." Postavila som sa a dala mu pusu. ,,Čo si dáš na raňajky?" ,,Dal by som si niečo sladké. Dokončím ešte niečo do práce hneď som pri tebe." ,,Máš dnes toho veľa do práce?" ,,Nie prečo? Len toto dokončím. Mám to asi tak na 15 minút." ,,Len tak." Bola som už vo dverách keď na mňa René zakričal. ,,Kde máš papuče? Obuj sa. Chceš prechladnúť?" ,,Ježiš ociiii." Išla som k posteli si pre papuče kým on sa smial. ,,Sa dosmeješ." Prekrútila som očami. ,,Bože tu je nával." Zastavila som sa vo dverách a rovno som sa aj otočila, no aby nebolo málo tak som narazila do Reného ktorý mal nejako naponáhlo. ,,Kam ideš?" ,,Kamarát mi niečo donesie iba pred chatu. Vidím že v kuchyni je nejaký hluk počkaj ma v mojej izbe." Usmial sa na mňa a vybehol von. Vyšla som hore do izby a začala premýšľať nad nami. Posledné mesiace sú tie najlepšie mesiace môjho života. Nosí mi kvety, kupuje darčeky, jazdíme na výlety, pečieme spolu, varíme a kopec ďalšieho. Takýto typ vzťahu som ešte nemala. A som veľmi rada že to môžem zažívať. Práve s ním. ,,Nad čím tak hlboko premýšlaš?" Vyrušil ma. ,,Nič len tak." ,,Len tak? No neviem." Zasmial sa. ,,Vyzerala si dosť vážne. Hmmm žeby si sa so mnou chcela rozísť ale nevieš ako to povedať?" Priložil si ruku na ústa zo srandy. ,,No haha hrozne vtipné. Kuchyňa je už voľná?" ,,Áno je ale buďme chvíľu tu ešte." Objal ma a zvalil nás na posteľ. ,,Ja som ale hladná." ,,To počúvam furt." ,,Ale teraz naozaj." ,,No dobre. Čo budeš robiť na raňajky?" ,,Čo budeme." ,,To mám ísť variť ako aj ja?" ,,Blbý nie si. Uhádol si. Poďme." Vyletela som z dverí a rovno do kuchyne. Kým sa on dotrepal už som mala nachystané všetky suroviny na lievance. ,,Vieš variť aj niečo iné?" Oprel sa o linku. ,,Fajn padaj. Nemusíš to jesť. Bež." ,,Myslel som tým že sa strašne teším na to. Milujem lievance a hlavne tie od teba. Mňam." Iba som sa zasmiala nad jeho slovami a pustili sme sa do lievancov. MILUJEM keď spolu varíme. Vždy je špinavá celá kuchyňa. Od podlahy cez stôl, linku, dvere až po strop. Nevadí, hlavné je, že sa smejeme. Keď už sa dorabal posledný lievanec prišiel do kuchyne môj tato. René si ho nevšimol. Mala by som využiť situáciu? Aj keď asi nie. Nebudem taká zlá. Alebo budem. Aspoň bude sranda. ,,Oci podáš mi mlieko z chladničky?" ,,Jasná vec." Otočil sa René smerom k chladničke no namiesto výhľadu na chladničku mal výhľad na nechápavy vyraz môjho tata. Na chvíľu zamrzol no potom sa hral na profesionála ktorý má situáciu pod kontrolou a išiel mi pre mlieko. ,,Nech sa páči." Podal mi mlieko a ja som zadakovala. ,,Povedala OCI prečo si išiel pre mlieko ty?" Ukázal naňho prstom a pristúpil bližšie. ,,Oci? Povedala PROSÍM možno ste zle počuli keď ste zvyknutý a doma vás vola oci." Fiiiiha to je mi herec ten chalan môj. Mala by som niečo povedať či budem držať hubu? Hmmmm. ,,Počul som to jasne, povedala OCI." To OCI na konci vety strašidelne zvýraznil. ,,Nie, som si istý ze ste zle počuli. Povedala PROSÍM." Obraňoval sa René. ,,Neskôr sa porozprávame. Nebudem tu teraz s tebou strácať nervy." Povedal a odišiel. ,,Neboj, za 5 minút na to zabudne." Vybuchla som smiechom. René bol prekvapivo ticho. Zjedli sme lievance a on sa bez slova vybral do izby. Išla som za ním asi sa ho to dotklo alebo ja neviem. Asi som to nemala robiť. Išla som hneď za ním a v sekunde ako otvoril dvere ma stiahol k sebe a oprel o stenu. ,,Slečna by asi chcela trest nejaký že?" Začal ma agresívne bozkávať. Raz mi ten jeho jazyk skončí v žalúdku, fakt. ,,Neruším vás?" Ozvalo sa spoza Reného. Hneď sme sa od seba odtiahli. ,,Čo tu robíš? Odkedy si tu?" Vyletel René na tú pani. ,,Hmm asi 10 minút." Odpovedala kľudným tónom. ,,To je ta tvoja nová priateľka čo si spomínal? Pekná veru. Vieš si vyberať." ,,Kto je to?" Pozrela som sa na Reného, no ona stihla odpovedať skôr. ,,Reného mama teší ma. Ty musíš byť Tina. Dúfam že ťa René poslúcha. Stará sa o teba?" ,,Áno je úžasný. Dobre ste ho vychovali." Usmiala som sa na ňu. ,,Páčiš sa mi. Aj keď si o 10 rokov mladšia. Koho zaujíma vek? Hlavne že ste šťastní. Nebojte nikomu dolu nepoviem že spolu chodíte." Žmurkla na mňa. Bola fakt dosť fajn. ,,A čo tu vôbec robíš a čo potrebuješ? A sadni si na posteľ čo stojíš." Zasmial sa René a sadol si na posteľ. Ja som si sadla na gauč a jeho mama vedľa neho. ,,Som rodina prečo by som tu nemohla byť? Len vieš mam prácu takže som tu iba na chvíľu. Chcela som spoznať tvoju priateľku." ,,Ako si vedela ze tu bude?" ,,Lebo si mi hovoril ako sa tu na ňu tešíš. No nič idem ja mam prácu. Tina ty si uži svoj trest a som rada že som ťa spoznala bye." Zmizla vo dverách. René sa postavil a zamkol. ,,Tak poďme si užiť tvoj trest." Robil to dosť dobre ale môžem hrdo oznámiť ze som bola celý čas ticho. Aspoň dúfam teda. No dobre možno nie cely čas ale snažila som sa. ,,Sak sa mesiac nespamätám z dneška a včerajška." Kňučala som. Všetko ma bolelo. Zas až taký dobrý nemusí byt. Au. ,,To rád počujem. Dobre sa šukáš no." ,,Mám pocit že ma máš iba preto." ,,Čo prosím? Na to si ako prišla? Poď sem." Vtiahol si ma do objatia. ,,To už nikdy nehovor a ani tak nepremyslaj. Sak vieš, keď sme sa len spoznávali môj život bol v srackach. Vďaka tebe som sa ale znovu začal smiať a opäť som zistil aký je to pocit mat radosť a byť šťastný. Milujem ťa viac ako čokoľvek. V živote by som na teba nedal dopustiť tak to naozaj nikdy už nehovor. V živote mi nešlo o sex. Toho sa báť nemusíš. A teraz pod ideme ti niečo pekné kúpiť." ,,Prepáč neviem prečo ma to napadlo." Spustili sa mi slzy ktoré nešli už viac zadržať. Objal ma ešte pevnejšie. ,,Už sa tým netráp a poď."
.
.
,,Koľko som ti minula?" Spýtala som sa ho keď sme prišli večer po nákupoch na chatu. ,,250€." ,,250?! To... prepáč ja som..." ,,Hrabe ti? Za čo sa ospravedlňuješ? Ja sa už nemôžem dočkať kedy mi spravíš v tých veciach módnu prehliadku a môj účet? Z neho moc neubudlo nemusíš sa báť." Zasmial sa. Celý večer som mu teda musela robiť módnu prehliadku a ukazovať všetky nové outfity aj všetko. Potom sme išli dolu na večeru a po večeri sme si už iba dopriali dobrú noc. Už len 2 dni. Nechcem ísť domov, páči sa mi tu. Akurát co sme dnes mali večeru až 22:30. Nádherný čas na večeru ja viem hahaha.
____________________________________________