Wedding night

13.

,,Doktor! Doktor! Pohla sa!" Počula som ako René kričí na doktora. Prišiel, urobil nejaké veci a odišiel. Trvalo to asi 10 minút. Medzi tým prišli rodičia. Nemala som odvahu sa im ani pozrieť do očí. ,,René nám všetko povedal. Prečo si to pred nami tajila. Nemuseli sme tu teraz byť." ,,Takže je to ešte nakoniec moja vina?" Zvýšila som hlas. ,,To nie." ,,Tak?" ,,Nechápeme prečo si to pred nami tajila." ,,Verili by ste mi?" Zostali ticho. Úžasné. ,,Ako dlho som bola v bezvedomí?" Pozrela som sa na Reného. ,,3 hodiny." Vrazil do izby doktor. ,,Všetko máte v poriadku. Môžte ísť domov." Pomohol sa mi postaviť. ,,Mami ja pôjdem radšej k Renému." Najskôr nesúhlasila ale potom aj s tatom uznali že to tak bude lepšie. Celú cestu autom k nemu sme boli ticho. Prišli sme k nemu a bežala som do sprchy. Išla som k nemu do izby a našla som ho ležať v posteli s mobilom. ,,Hodíš ma ráno domov?" ,,Jasné že hej." ,,Ďakujem." Usmiala som sa a otočila som sa že prespím na gauči. ,,Kam ideš poď si ľahnúť ku mne." Ľahla som si vedľa neho a čakala že niečo povie ale nič. Nedočkala som sa. Zobrala som mobil do ruky lebo som počula pípnuť správu.

____________________________________________

Milkshake

Filip: Pôjdete zajtra
von?

Uvidím ešte ale
asi hej.

Sandra: No ja môžem.

Vaness: Ja tiež.

Jakub: Aj ja.

Oki tak o koľkej?

Filip: O desiatej pred
parkom?

Sandra: Dobre budem
tam.

Jakub: Ja prídem až okolo
štvrtej.

Vaness: Zavolám aj
Mišku.

Oki tak sa vidíme.
Ja už musím ísť.

____________________________________________

,,René spíš?" ,,Nie prečo?" ,,Ráno ma nemusíš odviezť domov. Idem ešte s kamarátmi von." ,,Okej ale teraz už poď spať." Zatvorila som oči a rozmýšľala som nad tým čo mi Michal robí. Absolútne netuším jeho dôvod. ,,Prečo si ma nechal s ním samú a neprišiel si skôr ako sme sa dohodli? Vedel si čoho je schopný." Otočila som sa na Reného. ,,Ja... prepáč. Došlo mi to hneď ako som ho zbadal že som tu neskoro. Nevedel som že sa na teba hneď vrhne keď dospelí odídu. Zavolal som policajtov že neskôr tam vbehneme a nájdeme ho ako ťa obťažuje keď sme započuli ako si skríkla. Vleteli sme dovnútra ale bolo neskoro. Neodpustím si to v živote. Netuším prečo som sa tak zachoval." Silno ma objal a ja som cítila jeho slzy na mojej tvári. Bola som extrémne unavená a pomaly som zaspávala. Mohlo byť okolo pol jednej ráno. Netuším ako zajtra vstanem ale nejako to dám. Zaspala som. Zrazu som sa zobudila pred ním. Nahá. Znova?! Ja už nechcem. Radšej zomriem. Ako sa pre boha dostal Michal k Renému? Prečo tu nie je René? Maju to na mňa nachystané? Začala som kričať Reného meno s nádejou že teraz neskoro už nepríde. Niekto začal so mnou triasť a ja som sa zobudila. Teraz už naozaj. Bol to iba sen. ,,Si v pohode? Snívalo sa ti niečo?" V jeho očiach som videla strach. Strach o mňa. ,,Koľko je hodín?" ,,3 hodiny ráno." ,,Snívalo sa mi to čo sa stalo včera." Začali mi slzy stekať po lícach. ,,Zajtra sa o tom porozprávame. Poď spať." Objal ma a ja som zaspala v jeho objatí.
.
.
.
.
,,Hrabe ti?! Je osem hodín ráno. Čo tu vyvádzaš?" Behala som po kuchyni s uterákom na hlave a chystala som si raňajky. ,,Oh už si hore? Chceš aby som spravila raňajky aj tebe?" Bežala som pre ďalšie vajíčka do chladničky. ,,Môžeš mi spraviť." Sadol si za stôl a sledoval ma. Po chvíli som dala taniere s jedlom na stôl a začali sme jesť. Dojedli sme a ja som umývala taniere keď ma René objal zo zadu. ,,O koľkej ideš preč?" ,,9:45" Prestal objímať a oprel sa o linku. ,,Zruš to." ,,Huh?" ,,Je to moc skoro chcem byť s tebou. Myslel som si že ideš až poobede." ,,Som už s nimi dohodnutá nemôžem to zrušiť." ,,Tak to prelož." ,,Kto si že mi takto rozkazuješ?" Položila som posledný tanier do poličky a otočila sa na neho. Ajaj toto som asi nemala. Prehodil si ma cez rameno a vybral sa do jeho izby. Hodil ma na posteľ a podal mi mobil. ,,Chcem vidieť ako to píšeš." ,,Sme tu zbytočne. Nič neuvidíš." ,,Proste to prelož. Prídeš za nimi o hodinu neskôr. Kde je problém?" ,,Fajn ale ak to bude úplne zbytočne tak už sa mi v živote neukazuj na oči."

____________________________________________

Milkshake

Sandra: Tak platí
to hej?

Filip: Áno.

Vaness: Jj.

Jakub: Hej.

Ja prídem za vami
neskôr mám ešte niečo
na robote.

Vaness: Oki.

____________________________________________

,,Vidíš že to ide. Dobré dievča." Pohladkal ma René po vlasoch. ,,A teraz čo?" ,,Teraz si ideme prebrať všetko čo povieš na výsluchu." ,,Výsluch? Aký výsluch?" ,,Michala majú na polícii." ,,Nie prosím on je to všetko schopný otočiť proti mne." ,,To sa nestane." ,,Ale áno poznám ho." Som si istá že sa mu to podarí otočiť proti mne. Rozprávali sme sa o tom keď Renemu zazvonil mobil. Zišli sme dolu do garáže k auta a vyrazili sme na policajnú stanicu. Cesta trvala asi 20 minút. René pustil pesničky na lepšiu náladu. ,,Ešte 7 minút a sme tam. Ináč dnes je aký dátum?" ,,27.8. prečo?" ,,O pár dni ideš do školy. Si na strednej?" ,,Teraz nastupujem na strednú." ,,Ahaa. Na akú ideš?" ,,Na poľnohospodársku vedľa do mesta." ,,Ako si sa učila na základnej?" ,,Jednotky, dvojky, trojky." ,,Si sa neučila zle. Ak chceš môžem ti robiť osobného šoféra." ,,Haha no môžeš ak chceš." ,,A ty chceš?" ,,No ak ťa to nezaťažuje tak budem rada." Usmiala som sa. ,,Aah ty si taká zlatá keď sa usmievaš." ,,Asi začnem rátať koľko krát mi to povieš." ,,Nedorátaš sa."
.
.
.
.
To už je 18:00? Tak dnes von asi teda nepôjdem keďže stále trčím na policajnej stanici. Michal to hodil na mňa a povedal že som ho donútila. Momentálne hľadajú nejaký dôkaz či čo. Zbadala som policajta ako vchádza do miestnosti. ,,Našli ste ten váš dôkaz?" Prekrútila som očami. ,,Máme hlasový záznam." Sadol si za stôl a spustil ho. ,,Ak si to so mnou nerozdáš budeš mať problém." ,,Ale Tina veď vieš že mám manželku. Nejde to." ,,Nepýtala som sa. Buď ma dokonalo urobíš alebo ti zabijem rodičov a tú tvoju manželku tak si vyber." ,,Tina ja-'' ,,Žiadne ja proste poď do toho so mnou. Zahráme sa na znásilnenie." Koniec nahrávky. ,,To som v živote nepovedala. To je čo? Pre boha veď v každej izbe na tej chate boli kamery. Videli ste všetky záznamy. Ako môžte byť na jeho strane? Veď to aj ja počujem že to je zostrihané." ,,Nebojte sa všetko budeme overovať." ,,No to dúfam." ,,Teraz môžte ísť." ,,Michala pustíte tiež?" ,,Zatiaľ áno."
.
.
.
.
Prešli už 2 mesiace. Za tu dobu sme neriešili nič iba Michala. Nič zaujímavejšie sa v mojom živote nedialo. Celé dni som presedela nad tým a rozmýšľala ako to pôjde ďalej. Školu som zvládala fajn. Bavila ma. Čo René sľúbil to aj dodržal. Každé ráno ma vozil do školy a potom po škole zas domov. To čo bolo medzi nami ani neviem pomenovať. Nedá sa to nazvať vzťahom. Ale taktiež nie obyčajným kamarátskym vzťahom. Netrávila som moc času s ním keďže som sa sústredila na Michala a na školu. Zistilo sa že Michal využíval viac dievčat a ta nahrávka bola zostrihaná. Dnes je ten deň kedy sa rozhodne o Michalovom treste. Konečne to už bude za mnou.

____________________________________________

Koľko by ste dali Michalovy sedieť? Ja kľudne aj 25 rokov. Ale slovenské zákony sú také že fakt na pár rokov. Smutné.