Wedding night

17.

,,Kde je Nina?" Vyzvedala moja mama. ,,Rozišiel som sa ňou." Konečne. Bolo na čase. S Reném sme sa na seba usmiali a naznačil mi nech idem hore do izby. ,,Okolo 23:45 sa nenápadne vytrať. Čakáme sa pred chatkou." ,,Prečo? Kam ideme?" ,,Chcem ťa niekam zobrať. Za pár hodín končí rok a začína nový. Musíme ho nejako pekne začať." ,,Hmm tak fajn ak chceš choď dolu za ostatnými ja si musím ešte niekomu zavolať." ,,Fajn nezabudni prísť pred chatu." Dal mi pusu na čelo a odišiel. ,,Ahoj prepáč že som ti dnes nedvíhala, nemala som čas. Nevesta nás pozvala na chatu išli sme už skoro ráno z domu. A ešte kým som si vybalila veci, sme tu nejak na 3-5 dni ešte neviem. Potom som bola s Reném le-" ,,Hej, hej dobre kľud." Smiala sa Vanessa na druhej strane. ,,Chápem to. Nemala si na vyber. Chcela som sa ta spýtať či ideš dnes s nami na chlastačku. Privítať nový rok vieš jak. Vidím že už máš plány s Reném teda. Neprežente to so sexom bye." Zložila. Halo? To bolo čo? Nevyhla som sa záchvatu smiechu. ,,Čo je také vtipné že ťa je počuť až dolu do obývačky?" ,,Moja a Vavina konverzácia." Začala som sa znovu smiať. ,,Aspoň že to nebolí." Treskla dvermi. Ježiš čo jej je zas. Pozrela som sa na hodiny. 21:00. Ešte mám 3hod aj 45min. Unudim sa k smrti? Čo také môžem ísť robiť?

____________________________________________

@renexxx

Poď hore za mnou.

Na čo?

Nudím sa.😶‍🌫️

Bude to vyzerať
divne. Ty poď
sem.

Reneeeee.

Nie. Choď spať.

Ježiš.🙄🙄

️❤️❤️❤️

Ideš?

Nie. Prečo sem
nejdeš?

Nechcem tam byť
medzi nimi.

Tak sa môžeš
nudiť ďalej.

Nechýbam ti?

Nie.

Strč sa. 🥱

Kam?

Do riti nejakej
kľudne.
*pozreté *

____________________________________________

Ani nie za 1 minútu stál v strede mojej izby. ,,Tá riť ešte stále platí?" Spýtal sa provokačne. ,,Pozrime sa na pána. Keď ide o sex neváha ani minútu." ,,Huh? Čo prosím? To odvolaj hneď teraz. Myslíš si že by som na teba niečo skúšal keď sú tu všetci?" Ľahol si na mňa. ,,Áno." ,,Máš pravdu." A už som aj ležala na ňom so spojenými perami. Musím to stopnúť rýchlo teraz, potom už bude neskoro. Opakovala som si v hlave, no nejako ma telo nepočúvalo. Až keď sme boli nahý som si to uvedomila. ,,René nemôžme, sme tu všetci. Ani si nezamkol dvere. A mohol by nás hocikto počuť." ,,Ale no taaaak. Tina. Ako môžme teraz prestať keď sme sa zrovna vyzliekli." Nariekal. Ja som sa iba rýchlo obliekla, usmiala sa naňho a vyparila sa z izby. Chudák. Ale keby nás niekto načapal bol by prúser. ,,Čo si robila hore?" Spýtala sa teta. ,,Niečo som riešila s kamošmi." ,,Nie si nejaká strapatá?" Položil mi ujo nečakanú otázku. Zostala som stáť v strede obývačky. Mysli no tak. Inokedy máš tak dokonalé výhovorky. Mysli. ,,Strapatá? No asi keď sme si písali s kamošmi a dostávala som záchvaty smiechu tak som sa valala po zemi, po posteli no všade proste." Väčšiu picovinu si povedať nemohla? Aj keď dáva to celkom zmysel nie? Hej dáva keby sa hneď za mnou nezjavil René. Strapatý René. ,,Ideš vhod." Pomyslela som si. ,,Hej hej jasné." Povedal ironicky ujo. ,,Čo? To nie je tak, ani sme spolu neboli. Bol som si dať mobil na nabíjačku do izby a ešte zašiel na wc." Obraňoval nás René. ,,Nemáte vy dvaja náhodou niečo spolu?" Spýtala sa babka. ,,Čo prosím? To odkiaľ čo zas všetci mate? A aj keby hej tak čo? Nič! Ale nebojte nič spolu nemáme." Usmiala som sa na nich aj keď som mala chuť ich všetkých nakopať. ,,A tak či tak už mám niekoho takže fakt nie." Dodala som. ,,Ja mam tiež čaju." Povedal René a išli sme si sadnúť na gauč. Samozrejme čo najďalej od seba aby sme náhodou spolu nezačali chodiť. Aj keď teda chodíme spolu, ale to vieme len my dvaja. Plus mojí najlepší kamaráti. To je ako keby sme to vedeli len my dvaja.
.
.
.
,,Kam to vlastne ideme?" Vyzvedala som. ,,Uvidíš. Je to tam pekné." ,,A nebude to divné že sme sa vyparili po tom čo sa stalo dnes?" ,,To jediné ťa teraz zaujíma?" ,,Nie ja len aby to nevadilo tebe." ,,Mne to nevadí." Chytil ma za ruku a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala. ,,Nie je ti zima?" Spýtal sa ustarostene. ,,Nie je." ,,Nebojíš sa?" ,,A čoho?" ,,Tak prechádzame cez tmavý les. Za 10min bude polnoc." ,,Nebojím." ,,No dobre teda. Už sme skoro tam." Išli sme asi ešte 2 minúty. Napokon sme dorazili. ,,Wau. To je nádhera." Mali sme výhľad na celú Bratislavu. Svetlá ktoré žiarili sa nedali skoro ani rozoznať od samotných hviezd. Ulice plné ľudí. Bola to nádhera. ,,Páči sa ti tu?" Pritiahol si ma k sebe René. ,,Vidíš hentie modré svetlá a od toho tú budovu napravo?" ,,Hej vidím." ,,Keď nám budú všetci liezť na nervy môžme tam ísť. Mám tam kúpený apartmán." Rozprávali sme sa o rôznych veciach keď sme začuli ako ľudia z mesta odpočítavajú sekundy. Na číslo 2 prilepil naše pery k sebe. Najkrajší začiatok roka. ,,Milujem ťa." Zašepkal do bozku. Po chvíli sme sa od seba odtrhli. ,,Prídeme sem aj o rok?" Opýtala som sa medzitým ako sme sa objímali. ,,Samozrejme že áno." Chytil ma za ruku a vybrali sme sa späť. Keď sme boli asi 10m od chatky zastavili sme. ,,Deje sa niečo?" Otočila som sa na Reného. ,,Choď skôr sama ja sa nejako cez záhradu dostanem do mojej izby. Keby sa pýtali kde si bola tak si niečo vymysli. Keby sa pýtali na mňa povedz že nevieš. Naposledy si ma videla ako vchádzam do izby. Utekaj." A už ho nebolo. Keď som prišla všetci bolo vonku pred chatou. ,,Kde si bola?" Vyzvedali. ,,Kamarátka tu býva neďaleko a nechcela byť sama na polnoc tak ma zavolala či nejdem ku nej tak som išla." ,,A René je tým pádom kde?" ,,Neviem. Keď som odchádzala videla som ho vchádzať do jeho izby. Choďte pozrieť." ,,Už letiiim." Zahlásil už pekne napitý ujo. ,,Inak zostávame tu nakoniec celých 5 dní." Prišla za mnou mama a podala mi pohár vína. ,,Celých 5? To prečo?" ,,Nie je tu pekne?" ,,Je mi to jedno." Odvetila som a sadla si. René tu tuším zostáva len 3 dni čo tu budem robiť. ,,Aha tu ho máme. Budúci zaťko." Rozbehol sa za Reném môj tato. Skoro mi zabehlo. ,,Zaťko?" Pozrela sa na mňa teta. ,,Nevidíš aký je naliaty?" Zabiť ho je málo fakt. Prekrútila som očami. ,,Idem už hore." Bola som už unavená. Ľahla som si do postele. ,,Tina, Tina vstávaj!" ,,Ježiš mami čo ma budíš o druhej ráno." ,,Môžeš prosím odviesť Reného do jeho izby. Je zliaty ako doga." Fakt. Bože môj mne sa tak chce. Nemám na výber. Bohužiaľ. Zošla som po schodoch dolu do obývačky a keď som ho ja zbadala. No ty kokos. Ten je. ,,Aha žena moja prišla." Rozbehol sa ku mne a zavesil sa na mňa. Bolo mi to jedno keďže ostatní mali viac ako on. Jediná moja mama bola ako tak v pohode a ja som bola úplne triezva. ,,No boa ty smrdíš." Povedala som si pre seba. ,,No poď." Nejako som ho dotrepala do jeho izby. ,,Ľahni si ku mne." Prevalil sa na chrbát a pozeral sa na mňa psími očami. ,,Nie, idem spať k sebe." Otočila som sa no on ma stihol chytiť za zápästie a stiahnuť k sebe. ,,Ako povieš teda." Zamrmlala som a pobrala sa do ríše snov. Tak prvý deň úspešne za mnou.
____________________________________________