Wedding night

12.

,,Snažíme sa spať tak choď preč." Odvetil podráždene René a objal ma zo zadu. Bolo mi jedno aj keby nás vidí celý svet hlavne že mi bolo príjemne. Tak úžasné, hrejivé objatie. Objatia zo zadu sú tie najlepšie objatia a nikto ma nepresvedčí o opaku! V tom prišiel do izby jej manžel Michal. ,,Takže hrdličky sa nám tu spolu valaju v posteli?" Ten jeho nechutný hlas. Čo furt so mnou má? ,,Budeme sa robiť že sme vás tu nevideli. Poď už Michal." Teta ho ťahala von z izby. Chcela som sa postaviť ale René spevnil zovretie. ,,Mala by som si ísť ľahnúť do svojej izby." ,,Nieee nechoď veď všetci sa začnú zobúdzať až okolo deviatej. Koľko je vlastne hodín?" ,,7:00" ,,To ešte len?" ,,Áno idem už." Nechcel ma pustiť tak som ho začala štekliť. Potom začal aj on mňa. Bláznili a smiali sme sa ešte asi hodinu. Uznala som že už je dosť hodín a všetci sa pomaly každú chvíľu začnú prebúdzať tak som sa nenápadne preplazila do mojej izby. Kým som išla do mojej izby započula som rozhovor medzi Michalom a mojou tetou. Z toho rozhovoru ma mrazilo. Ľahla som si do postele a snažila sa zaspať lebo som bola dosť unavená. Prehadzovala som v posteli keď sa otvorili dvere. Michal. No to nie. ,,Čo tu chceš? A na čo bola teta u Reného v izbe to som nepochopila." ,,Kázal som jej tam nech sa pozrie. Večer som videl vás tam ísť." Takže on ma ešte aj sleduje? ,,No a? Choď preč." Zhukla som po ňom a on sa začal ku mne pomaly približovať. Rýchlo som chcela vybehnúť von ale dvere boli zamknuté. Pozeral sa na mňa s úsmevom na ústach. Otočil sa a začal kráčať pomaly k mojej posteli. Využila som situácie a rýchlo som vytočila Reného. Položila som mobil na poličku aby všetko dobre počul. ,,Poď si ku mne lažkať." Povedal Michal a usmial sa. Bolo mi zle a triasla som sa. V tú chvíľu René už počul čo sa deje. Našťastie to zdvihol. ,,Prestaň a odomkni tie dvere chcem ísť von." ,,Až potom keď si dokončíš robotu." Počula som buchnutie Reného dverí. Snažil sa otvoriť moje dvere od izby ale nedalo sa. Michal prešiel k dverám a pomaly ich odomkol. René vrazil do izby. ,,Poď sem ty uchýlak skurvený." Vrazil mu jednu pesťou a potom ho ešte kopol do brucha. ,,Kludne čo som ti teraz urobil nahlás na políciu. Ja ta nahlásim za zneužívanie maloletej." Iba som sa dívala a nechápala čo sa deje. Sníva sa mi? ,,Dobre kľud nič sa nahlasovať nebude." Postavil sa Michal zo zeme. Moc sa bojím čo sa teraz stane. Dúfam že to Renému nevrati. Našťastie sa iba postavil a dal sa na odchod. ,,Ešte raz sa jej dotkneš." Zakričal na neho René. Michal iba treskol dvermi a odišiel. Bol z Reného úplne dosratý. Bál sa ho. ,,O čo sa furt pokúša? Ty si iba moja a v živote ťa nedostane a nebude mať." Čo to práve vypustil z úst? TY SI MOJA? Ja som jeho? Nemohla som tu radosť z toho čo povedal dať najavo ale hneď mi to zlepšilo náladu. ,,Poď sem a už sa odomňa nevzdialuj." Silno ma objal a zvalil nás na posteľ. Ležali sme tam v objatí asi 10min. ,,René?" ,,Áno?" ,,Mám ťa rada." ,,Veď ja viem aj ja teba." Zosilnil objatie a následne sa postavil. ,,Večer musím ísť do práce na chvílu. Nevzdialuj sa od ostatných." ,,O koľkej prídeš späť?" ,,Asi okolo desiatej prečo?" ,,Dnes keď som išla ráno do svojej izby započula som rozhovor medzi Michalom a mojou tetou. Ževraj dnes večer máte ísť všetci do nejakého klubu pre dospelých a teta vravela že niekto musí zostať so mnou. Navrhol sa on že zostane." ,,O koľkej sa ide do toho klubu?" ,,20:30 tuším hovorili." ,,Budem sa ponáhľať." ,,Ďakujem." Usmiala som sa na neho a on mi daroval jeden velikánsky bozk. Mám pocit ako keby sme spolu chodili. Je to úžasný pocit byť v jeho prítomnosti. Zišli sme dolu po schodoch do kuchyne kde boli moji rodičia a babka. ,,Dobré ráno Tina. Ako si vyspala?" Prehodil si tato ruku cez moje rameno. ,,Dobré ránko. Dobre čo ty? Vidím že dobre." Zasmiala som sa. ,,Čo je na raňajky?" ,,Kto si čo spraví." Odvetila mama a odišla s tatom preč. ,,No čo? Prázdniny sa končia." ,,Ani mi to nepripomínaj babka." Nenávidím. Ako keby som doma nemala kalendár alebo čo. Babka sa len zasmiala a odišla. ,,Čo si ideš robiť?" Vyzvedal René. Viem že chce aby som spravila aj jemu. ,,No môj zlatý ty si spravíš sám." Otočila som sa smerom k chladničke a začala vyberať potrebné suroviny na lievance. ,,Prosím sprav aj mne ďakujem. Idem za ostatnými potom ma zavolaj papa." ,,Neurobím ti." Zvrtol sa dverách, podišiel ku mne a objal ma zo zadu. ,,Šibe ti? Čo robíš?" Otočila som sa rýchlo smerom k nemu a omylom som rozliala pohár s mliekom. ,,To si utrieš." Hodila som mu utierku. Uzatvorili sme dohodu že ak si to utrie tak mu spravím raňajky. O pár minút po celom dome rozvoniavala vôňa lievancov. Mňam už sa nemôžem dočkať. Naložila som sebe a Renému a išla ho zavolať. ,,Vyzerá to úžasne." Dal si do seba prvé sústo. ,,A aj to úžasné chutí." Začal sa radovať. ,,To som rada. Dobrú chuť." ,,Vy čo tu dvaja?" Vošla do kuchyne nevesta. ,,Nič len som urobila nejaké lievance navyše tak som sa išla spýtať Reného či si nedá." ,,Jaaj tak a nie ste si nejaký blízky?" Pozrela sa na nás. ,,Sa ti zdá." Povedal René a dal jeho tanier a aj môj do umývačky. Išli sme za ostatnými von. Po pár hodinách som sa začala nudiť tak som išla hore do izby. René hneď za mnou zatvoril dvere. ,,Nebaví ťa to dole?" ,,Ani moc nie." Sadla som si na posteľ a oprela sa o stenu. Zobrala som si mobil a išla na Instagram.

____________________________________________

Milkshake

Filip: Myslíte si že je
Tina ok? Už 2 dni
sa neozvala.

Sandra: No snáď áno.

Jakub: Idk je mi to
jedno.

Vanessa: Som si istá
že je ok niekedy máva
takéto dni. Asi nie je doma.

Filip: Čo ak ju zjedol
škrečok?

Filip kľud žijem.
Len nie som doma.

Vanessa: Hovorila som.

Filip: Aha ok.

Sandra: No vidíš Filip
čo strašiš. Choď si radšej
mydlit barana.

🤣🤣🤣🤣

Filip: Ok.🥲

____________________________________________

,,Na čom sa tak smeješ?" Prisadol si René ku mne. ,,Ale nič iba kamarátka niečo trepla." ,,Si zlatá keď sa smeješ." ,,Uhm.. čo?" Začala som sa červenať. René zobral môj mobil a položil ho na nočný stolík. Začal ma pomaly bozkávať na krku a následne prešiel k perám. Tak strašne mi tie pery chýbali. Začal mi vyzliekať tričko. ,,René nie tu. Môže hocikto prísť." ,,Máš pravdu. Necháme si to na doma ale teraz už je 6 hodín. Musím ísť do práce." Žmurkol na mňa a dal mi pusu na lico.
.
.
.
.
20:30. Všetci už odchádzajú. Kde je toľko? Nechcem tu zostať sama s tým uchýlom. ,,Už ideme šak Michal tu s tebou zostáva. Dá na teba pozor." Prišla do izby mama. ,,Okey." Odpovedala som a išla na mobil. René ešte nenapísal. Niekto vošiel do izby. ,,René?" Dúfala som že to je on. ,,Hah René?" Zasmial sa Michal. Sadol si na moju posteľ a pritiahol si ma k sebe. Chcela som ujsť ale začal sa mi vyhrážať nožom. Bože čo teraz?! Bála som sa tak som nekládla žiadny odpor. ,,Čo budeme robiť?" Ľahol si a posadil ma na neho. ,,Prosím choď preč. Prosím nerob mi nič. Prosím." Prosila som ho s plačom. Kde je René teraz? Vykašľal sa na mňa? Michal ma začal bozkávať a vyzliekať. Ležala som pred ním úplne nahá. Bolo mi to už jedno. Pozrela som sa smerom k dverám. NIKDY ŤA UŽ NENECHÁM SAMÚ. Spomenula som si na Reného slová. Tak kde si teraz? Kde?! Zacítila som len štipľavu bolesť. Zas. Prečo sa to deje zrovna mne. Neprajem nikomu aby si zažil to čo ja. Videla som otvoriť sa dvere. Stál tam René s policajtmi ktorí sa hneď rozbehli zobrať Michala. Prišiel neskoro. Moc neskoro. Zahmlelo sa mi pred očami. Tma.

____________________________________________

Napadlo ma že by som to mohla touto časťou ukončiť. Ale neurobím to haha. Aj keď? 🤔 Spravím pre vás happy end nebojte. :P