Wedding night

7.

,,Si v pohode?" Spýtala sa ma Sandra keď videla že som zamyslená. ,,Áno som, len som sa zamyslela nad strednou školou. Neviem si predstaviť že po prázdninách sa vrátim do úplne inej školy." Odpovedala som. ,,Všetci máme strach." Upokojovala ma Sandra. ,,Presne." Povedal Filip a ja som sa nevyhla smiechu. ,,Jaaaj Filip to tvoje PRESNE mi tak bude chýbať." Usmiala som sa. ,,Môžme byť radi že sme sa dostali na stredné školy a teraz už poďte jesť a nie smútiť." Ozvala sa Vaness. ,,Presne." Zahlásil opäť Filip. Všetci sme sa z chuti zasmiali a pustili sa do jedla, ktoré som ako vždy platila ja. Ako inak. Na Reného som moc už nemyslela. Teda skôr vôbec. Nehovorím že mi nechýba. To nie. Ale nemyslím už na neho často. ,,Tina?" ,,Áno?" Pozrela som sa na Sandru. ,,Poznáš toho chalana?" Ukázala smerom na neho. ,,Furt sa na teba pozerá." Povedala. ,,Aj ja som si všimol." Poznamenal Filip. ,,Nepoznám ho." Netuším kto to bol. Chvíľu som sa na neho pozerala keď jeho oči sa ocitli na mne a usmial sa. Spanikárila som a pozrela sa do taniera. Tie oči a úsmev som už niekde videla. Poznám ho ale neviem kto to je. Rozmýšľala som odkiaľ ho poznám. Zdvihol sa zo stoličky a išiel zaplatiť. Po zaplatení išiel preč a prechádzal okolo mňa. Celý čas ako prechádzal okolo mňa sme jeden druhému hľadeli do očí. ,,A že sa nepoznáte." Podpichla ma Vanessa, ktorú som ignorovala pretože som bola sústredená na neho. Tak známa tvár ale nespomínam si kde som ho videla a kto to je. Prešiel okolo mňa a zacítila som jeho vôňu. Okamžite som si uvedomila kto to je. René. Je hneď tu. Konečne ho vidím po roku. Prešiel okolo mňa. Vyštartovala som zo stoličky rýchlosťou svetla za ním.

René pov:

,,Šéfko? Dobre ránko. Dnes som sa zobudil na bolesť hlavy a brucha radšej zostanem doma." Volal som so šéfom aj keď mi nič nebolo. Dnes som nemal žiadnu chuť tam ísť. Pozrel som sa na dátum a je 13.8. Presne o týždeň to bude rok od svadby. Videl som tam jednu babu. Mohla mať okolo 15. Stále sme si vymieňali pohľady. Jej mama mi povedala že sa jej páčim. Bola zlatá, ale bola o dosť mladšia. Za chvíľu bude jedna hodina. Divný deň je dnes. Nechce sa mi variť. Zájdem do reštiky. Je kúsok od môjho bytu. Sadol som si na stoličku a objednal jedlo. Všimol som si že prišla nejaká skupinka študentov. 1 chalan a 3 baby. Chalan musí byť v raji teda haha. Ako som sa na nich pozeral zbadal som jedno dievča. Bolo mi povedomé. Aha jasné už viem. Tina. Jedol som moje jedlo keď som ucítil na sebe nejaké oči. Pozrel som sa hore a zbadal som Tinu ktorá sa na mňa uprene pozerala. Hneď ako uvidela že sa na ňu pozerám sklonila hlavu naspäť do taniera a pokračovala v jedení. Pousmial som sa nad jej reakciou. Keď som odchádzal uprene sme na seba hľadeli. Vedela kto som. Došlo jej to.

Tina pov:

Vybehla som von ale nikde som ho už nevidela. Celý priestor okolo reštaurácie som pobehala ale nenašla som ho. Prišla som naspäť na svoje miesto a dala si tvár do dlaní. Vlastne už len týždeň a bol by to rok čo sme sa nevideli. Moji kamaráti si hneď všimli že je niečo so mnou zle. ,,Čo sa stalo? Kto to bol?" Vyzvedala Sandra. ,,B-bol to on." ,,Kto?!" Skríkli všetci naraz. ,,R-René." A začala som plakať. Prečo práve on a dnes. Mala som šťastie že takto o týždeň idem na chatu s kamarátmi a trochu sa odviažem. Aspoň nebudem taká smutná.

Time skip

Všetko je zbalené. Môžme vyraziť. Išli sme šiesti. 2 chalani a 4 baby. Chata bola nádherná. Mala moderné vybavenie a veľkú záhradu s bazénom. Dúfam že ma tam Filip neplanuje utopiť heh. Išla som sa pozrieť pred chatku a uvidela nejakých chalanov vykladať repraky z auta a niesli ich do chatky vedľa nás. ,,Bude to zaujímavé tuto noc tu." Povedala som si pre seba ,,Prečo"? Spýtala sa ma Sandra, ktorá stála za mnou. ,,Chalani od vedľa sa tiež asi idú zabaviť. Videla som ich nosit repraky dovnútra." Odpovedala som a pozrela na ňu. Išli sme spoločne dovnútra a ani sme sa nenazdali a bol večer. Zabávali sme sa a tancovali. Všetko bolo fajn. A zrazu opäť. Spomienky spred roka. Zoberte ma niekto do tej noci späť prosím. Urobila by som všetko inak keby môžem ten deň znovu zažiť. Išla som sa trochu prejsť popri chatkách. Bolo niečo okolo jednej ráno. Bolo to tam krásne. Cítila som sa bezpečne. Keď som bola už dosť ďaleko od našej chatky tak som sa radšej otočila späť aby sa mi náhodou naozaj niečo nestalo. Už som bola kúsok od našej chatky a zbadala som že nejaký chalani z vedlajšej chatky sú vonku. Neriešila som to veď sa prišli len zabaviť ako my. Prechádzala som okolo nich a jeden na mňa zakričal: ,,Aaaaale pozrime sa aká mladá mačička nám tu pobehuje." Zostala som stáť. Bola som v šoku. ,,Poď sem mojaaa. Ja ti nič nespravím. Len sa pohráme trošku. " Začal sa ku mne približovať. Keď bol asi tak 2m odomňa začala som bežať smerom k našej chatke. ,,Poď sem ty kurva kam si sa nám rozbehla." Chytil ma a začal škrtiť. Nemohla som ani dýchať nie to kričať. Čím viac som sa snažila dostať od neho preč, tým väčší bol stisk. Radšej som sa ani nehýbala a nechala som ho nech dokončí svoju prácu. Vedela som že tá noc v mojom živote je moja posledná. Alebo nie? Z ich chatky vybehol jeden chalan a začal kričať po chalanovy čo má škrtil nech prestane. Neviem či som odpadla z toho škrtenia alebo z toho šoku keď som si uvedomila komu patrí ten hlas. Videla som už len tmu. Bolo mi v tú chvíľu úplne všetko jedno.

René pov:

Konečne po 2 rokoch som sa vybral z chalanmi na chatu. Nemohol som sa dočkať ako to rozjedeme. Prostredie bolo nádherné. Vedľa na záhrade som videl 6 študentov ako sa smejú. Že im tak rodičia dovolia ísť na chatu. Za mojich čias keby sa to len rodičov spýtam tak by mi jedna letela. Ale neriešim to. Je to ich vec. Bol už večer a traja chalani z partie zmizli. Pozrel som sa pred chatku a boli tam takže som to neriešil. Po chvíli som si uvedomil že už je to nejako dlho čo sa nevracajú. Vyšiel som pred chatku a uvidel som ako jeden z nich škrtí nejaké dievča. Zhukol som po ňom nech okamžite prestane. Našťastie ma poslúchol a prestal ale kým som dobehol k nej bolo už neskoro. Dievča ležalo na zemi v bezvedomí. Sadol som si ku nej a oprel si ju o seba. Keď som zbadal kto to je zostal som zarazený. Tina? Čo tá tu preboha robí.

_________________________________

Už sa nám to rozbieha. Wuhuu. Momentálne nebudem pár dní nič vydávať lebo idem preč. To prežijete dúfam. Čo si myslíte že René urobí s Tinou?