Monsta X - All In

𝐼𝐼.

Stromy v lese šušťali a spievali svoju zvyčajnú pieseň. Pomaly sa kolísali vo vetre a ohýbali pevné, ale pružné telá vo veternom tanci. Nebo bolo čisté, také čisté, ako môže byť len tu. Všade naokolo rozvoniavali vône lesa. Suché lístie. Nahnité drevo. Lesné byliny.... Jooheon kráčal po šuchotavom lístí pozdĺž hranice lesa. Neponáhľal sa. Vedel, kam ide. Vedel, že ho nikto nečaká. Vedel, že aj keby sa do dediny nevrátil, nikto by ho nehľadal. Napravil si starú plátennú tašku voľne prehodenú cez plece a ďalej šliapal. Obzeral sa vôkol seba. Hľadal. Hľadal rastliny, ktoré by konečne mohli byť odpoveďou, ktorú hľadal. V hlave si donekonečna prehrával rozhovor s Minhyukom. Vedel, že Minhyuk má pravdu, ale ešte stále to chcel skúsiť po svojom. Až potom, keď to náhodou znova nevyjde, spraví to podľa Minhyuka. Mal by Minhyuka počúvať viac, je predsa synom strážcu.... to ale ešte nič neznamená, nie? Jooheon je sám strážca... V hlave mu dookola vírili rovnaké myšlienky. Jooheon myslel na Shownua a na jeho chorého otca, pre ktorého sa už celé roky snaží nájsť liek. Aj dnes na jednom pracoval, vo svojej lesnej jaskyni, ktorú si zariadil ako byt, stále miešal rôzne esencie z bylín a lesných porastov. Jooheon v lese vyrástol, hlavne po tom, čo sa v desiatich rokoch stal strážcom a jeho rodina naňho zanevrela. Teraz mal devätnásť. Za deväť rokov sa toho o rastlinách poriadne veľa naučil. Kráčal ďalej. Nad hlavou mu preletela vyľakaná sojka, ale Jooheon si ju nevšímal. Sojky škriekajú stále a boja sa takmer všetkého. Konečne prišiel na miesto. Zložil si z ramena tašku a kľakol si. Prezrel si voňavé zelené pole pred ktorým zastal. Presne toto hľadal. Poslednú bylinku do svojho lieku. Z tašky vybral malý tepaný kosák, ktorý ukradol z otcovej kôlne. Otec ho nepoužíval, preto ho ani nehľadal. Jooheon sa pri pohľade na kosák usmial. Hyungwon si ho doberal, že s tým kosákom a pri zbieraní byliniek vyzerá ako starý druid. Už len dlhé vlasy a rúcho mu chýbali. Jooheon kosákom odsekol za hrsť byliniek a prezrel si ich zblízka. Dúfal, že tieto budú tie pravé. Privoňal k mentolovej vôni. Spomenul si na Changkyunovu žiadosť. Vďaka Changkyunovi spoznal Minhyuka, ktorý mu o kvete povedal veľa nových vecí, ale aj tak nedal na ich rady. Bál sa kvet použiť. Nevedel, čoho je schopný. Rozhodol sa, že toto bude jeho posledný pokus s lesnými bylinami. Keď sa to nepodarí, Jooheon využije silu a mágiu kvetu a pomôže všetkým, ktorí to budú potrebovať. S povzdychom pokračoval v zbere bylín, keď prudko zdvihol hlavu. Zdalo sa mu to alebo...? NIE! Nezdalo sa mu to. Jooheon sa prudko hodil na zem. Priľahol kosák, ktorý ho chladil na spotenom tele. Tlačil sa na voňavé byliny a sledoval dianie po svojej ľavici. Bol otočený tvárou k východu a kryl sa pred hrozbou zo severu. Po severnej hranici lesa, úplne na okraji Demilitarizovanej zóny, práve pochodovali vojaci. Bolo ich veľa. Nemali by tu byť, to Jooheon vedel. Veď ani on by tu nemal byť, územie, na ktorom sa nachádzal bolo zakázané pre dedinčanov aj pre vojakov. Ale Jooheon tu bol. A vojaci tiež. Keby ho tu našli... Síce netušil, čo by sa mu stalo, ale nechcel to zisťovať. Jooheon potichu premýšľal. Prudko dýchal a do hlavy sa mu tlačila panika. To nechcel dovoliť. Prinútil sa upokojiť svoj dych. Pomaly sa zdvihol, byliny aj kosák napchal do plátennej tašky a odplazil sa o pár metrov ďalej, po suchom lístí by to niekomu mohlo pripadať hlasné, ale pochod vojakov bol hlasnejší. Jooheon sa plazil ďalej, kryl sa za veľkým prehnitým kmeňom stromu, ktorý spadol už veľmi dávno. Odtiaľ prebehol do malinových kríkov, ktoré dobre poznal. Vedel, že okrem vojakov si musí dávať pozor aj na lesné zvery. Už neraz sa v malinovom tŕní ocitol zoči voči diviakovi a takmer šliapol na hada. Jooheon sa hnal dopredu a pritom sa divoko obzeral za seba. Našťastie ho nikto nesledoval.

Dobehol do jaskyne, kde sa naplno oddal panike. Roztriasol sa, rukami sa chytil za hlavu a začal si trhať vlasy. Prečo sú v lese vojaci, ktorí tu nemajú čo robiť? O čo dočerta ide? Čo sa stalo? Znova sa prinútil upokojiť. Schmatol tašku, byliny vysypal na pracovný stôl, kde už stála miska so zelenou šťavou. Bol to základ Jooheonovho nového lieku. Chýbali len byliny, ktoré práve priniesol. Jooheon dokončil liek. Riedku zelenú kašu prelial do malej fľaštičky, ktorú ukryl do vrecka nohavíc. Z trička si oprášil lístie a prach. Opatrne vykukol z jaskyne. Našťastie nikde nikoho nevidel. Vojaci sa pohybovali okolo lesa, vysoko na severe. Boli za hranicou. To znamená, že v lese by ho nemal nikto prekvapiť. Hlavne nie v zakázanej zóne. Pred dvere jaskyne pohodil niekoľko vetiev stromov, aby to vyzeralo, že v jaskyni nič nie je. Utrel si spotené čelo a vybral sa do dediny. Potreboval sa dostať k istej osobe.