Kihyun v izbe nervózne sledoval utekajúci čas. Hnevalo ho, že sa Hyungwon ešte stále nevrátil. Bol v tom dome až príliš dlho. Sľuboval mu, že sa hneď vráti, že si len vezme veci. Tak kde potom trčí?! Kihyun sa postavil z postele a ponáhľal sa chodbami sirotinca až do Hyungwonovho domu. Jeho chôdza ešte stále nebola dokonalá, predsa len, od svojich siedmych rokov sedel na vozíku, ale aj tak sa náhlil. Nohy ho boleli oveľa viac, než keď začal chodiť. Vtedy ho aspoň vodil Changkyun, ktorý mu prikázal oddýchnuť si, kedykoľvek zbadal na Kihyunovi aspoň minimálny náznak únavy. Teraz tu ale Changkyun nebol a Kihyun si v tom chvate ani nevzal barly. Tackal sa sám tmavými chodbami až kým sa nedostal na dvor slabo osvietený mesiacom. Dýchalo sa mu ťažko. Kvôli svojej invalidite nebol vytrénovaný tak ako zbytok bandy. Raz sa zastavil, aby sa vydýchal. Pľúca ho pálili a pred očami mu blikotali čierne škvrny. Musel sa ale dostať za Hyungwonom. Čo ak potrebuje jeho pomoc? Kihyun síce nevedel, ako by v takomto stave mohol kamarátovi pomôcť, hlavne ak ho napríklad napadol jeho vlastný otec, ale nechcel ostať sedieť v izbe, zatiaľ čo Hyungwonovi ide o život. Zhlboka sa nadýchol a vykročil. Snažil sa kráčať vzpriamene a váhu tela prenášať z jednej nohy na druhú. Vyzeral pritom ako opilec tackajúci sa domov, ale to mu bolo jedno.
Kihyun prebehol ulicu, ktorá delila pozemok sirotinca od pozemku Hyungwonovho otca a cez rozbitú bránku sa vrútil do temného dvora. Nevidel takmer nič. Hyungwonov dom bol ukrytý v tieni obrovského domu jeho susedov, takže ani mesačné svetlo nedokázalo osvietiť tú temnotu ukrývajúcu sa na spustnutom dvore násilníckeho pána Chaeho. Kihyun dobre vedel, ako otrasne vyzerá tento dvor za denného svetla, že sa tu všade váľajú kusy šrotu a odpad. Preto si musel dávať dvojnásobný pozor. Ak by v tejto tme do niečoho narazil alebo nebodaj na niečo stúpil, mohlo by sa to skončiť veľmi zle. Priamo pred sebou Kihyun zbadal objekt výraznej farby. V tme sa to dalo len veľmi ťažko určiť, ale Kihyun hádal že to bude zelený skúter Hyungwonovho otca. Opatrne sa mu vyhol a pokračoval v temnote po chodníčku, ktorý zrejme viedol k dverám domu. Dom bol, rovnako ako dvor, temný a chladný. Vyzeralo to, akoby tam ani nikto nebýval, ale Kihyun hádal, že ak Chae stretol Hyungwona a zbil ho, zrejme už niekde drichme a dusí sa vlastnými zvratkami. Kihyun opatrne otvoril dvere, ktoré z nejakého dôvodu neboli zamknuté. Na druhej strane, načo by Chae zamykal dvere, keď v dome nemá nič, čo by stálo za ukradnutie.
Keď Kihyun vstúpil do domu, ovalil ho smrad, ktorý sa tu vrstvil spolu so špinou, odkedy Hyungwon z domu odišiel. Kihyunov žalúdok sa vzpieral a pľúca odmietali dýchať. Kihyun nechápal, ako tu Chae môže žiť. Keby nebolo Hyungwona, ten chlap by sa už dávno zadrhol vlastnými zvratkami alebo by sa utopil vo vlastnej špine. Kihyun si vytiahol golier trička a zavesil si ho na nos. Nebolo to dokonalé filtrovanie smradu, ale aspoň teraz cítil vlastný pot a nie špinu niekoho iného. Pomaly našľapoval na vŕzgajúcu podlahu pokrytú vrstvami nechutností a nútil sa nevnímať smrad a bolesť v nohách. Prešiel časťou, ktorá mu v tej tme pripadala ako chodba a odbočil doprava, kde predpokladal obývačku. A nemýlil sa. Už po niekoľkých metroch zakopol o starý špinavý gauč a takmer spadol. V snahe vyhnúť sa pádu sa zavesil na gauč, kde nahmatal čosi ľudské. To čosi na gauči vykríklo rovnako ako Kihyun, ktorý odskočil a spadol na zem. Čosi z gauča sa pozviechalo a zasvietilo svetlo. Kihyun zostal na chvíľu oslepený, ale keď sa mu vyjasnil zrak, mal pred sebou opitého a smradľavého ožrana, ktorý nemal žiadne právo nazývať sa Hyungwonovým otcom. Chae sa tackal a sťažka dýchal. Košeľu mal rozopnutú a biele tričko pod ňou ovracané a špinavé. Škvrny pripomínali krv, ale rovnako to mohlo byť čokoľvek z podlahy alebo z iného miesta, kde sa Chae vyváľal. Potil sa a fučal tak veľmi, až mu od úst odlietali sliny. Kihyun Hyungwonovho otca nikdy takto zblízka nevidel. Teraz nechápal, ako mohol takýto malý človek, akým bol Chae, ubližovať niekomu tak vysokému a zdatnému ako Hyungwon. Chae si všimol chlapca na zemi a siahol po prázdnej fľaši od soju. ,,Čo tu kurva robíš?!" zrúkol na Kihyuna, ktorý ešte stále ochromene sedel na zemi a sledoval muža, ktorý zničil jeho kamarátovi život.
YOU ARE READING
Monsta X - All In
FanfictionJooheon podišiel k ohňu a prihodil doň drevo. Pohárik s kašovinou chytil medzi paličky a pridržal ho nad plameňmi. ,,Tak fajn. Možno som strážca a čo?" ,,Neviem ako dlho si už strážcom, ale vieš čo všetko kvet dokáže? Modrý oheň je-" ,,ČO?" Jooheon...