Monsta X - All In

𝒱.

Shownu sa prebudil ako prvý. Bolo mu príšerne horúco a nemohol sa pohnúť. V panike otvoril oči a zbadal nad sebou klenutý strop jaskyne. Zmätene zamľaskal vyprahnutými ústami a pravou rukou si pošúchal oči. Ľavou nemohol pohnúť. Do ucha mu fúkal teplý vánok a po krku mu stekala kvapka potu. Shownu otočil hlavu a zbadal šticu tmavých vlasov. Pod hustou hrivou spoznal Jooheona, ktorý bol okolo neho omotaný ako vinič. Shownu sa potichu zachechtal. Myslel si, že celá tá bláznivá grilovačka a oslava narodenín sa mu len snívala, ale podľa toho, ako blízko bol pri ňom Jooheon to musela byť skutočnosť. S povzdychom sa otočil k Jooheonovi, ktorý spal ako zabitý. ,,Jooheon." zašepkal mu do vlasov a pokúsil sa pohnúť. Bohužiaľ, ľavú stranu mal zavalenú Jooheonom. Povzdychol si a skúsil to znova. ,,Jooheon."

Jooheon zamrnčal a pohol sa. Natiahol sa krížom cez Shownua a rozvalil sa ako medveď. Koniec koncov, bol v svojej jaskyni. Shownu ním zatriasol a konečne pohol ľavou rukou po ktorej sa mu hneď rozliezli mravce. ,,Jooheon, buď taký dobrý a pusť ma prosím."

,,Nie." zamumlal Jooheon a pošúchal si líce o Shownuovo tričko.

,,Ale ja musím ísť." zaplakal Shownu.

Jooheon zamrnčal. ,,Mne sa dobre leží. Si pohodlný."

,,To ma teší," poznamenal Shownu a snažil sa nesmiať, ,,ale ja sa asi docikám, keď ma nepustíš."

Jooheon si teatrálne povzdychol a zdvihol sa na rukách. Otočil sa tvárou k Shownuovi a ospalo sa usmial. Shownu sa naňho tiež usmial a než ho stihol Jooheon priklincovať k matracu, vyskočil na nohy a utekal von z jaskyne. Naozaj potreboval cikať. Cestou preskočil prepletenú dvojicu Hyungwon-Minhyuk, z ktorých nevedel, ktorá končatina je čia, vytiahol Wonhovi ruku z tmavého ohniska a bežal ďalej. Pred jaskyňou zabočil doľava. Smeroval k ošťanému smreku, ako ten strom všetci volali. Hádam nemusíme vysvetľovať prečo. Cestou si rozopínal nohavice, tak veľmi sa potreboval vyprázdniť.

,,Hej doboha!" okríkol ho Changkyun, ktorý sa zrazu zjavil priamo pred ním.

,,Shownu preboha!" rozosmial sa Kihyun, ktorý sedel hneď vedľa Changkyuna a spolu sa opierali o stenu jaskyne. Kihyunov vozík stál o pol metra ďalej.

Shownu sa preľakol a rukou sa oprel o jaskyňu. Toto musel rozdýchať. ,,Čo tu vy dvaja, pre Jooheonove smradľavé spodky robíte?!"

,,My?" Changkyun sa zamračil. ,,Ty tu na nás vyťahuješ výbavu!"

Shownu si rýchlo zapol nohavice a Kihyun zaboril hlavu Changkyunovi do pleca a chichúňal sa. ,,Šiel som šťať. Môžem vedieť, prečo sedíte na ceste na záchod?"

,,Záchod je na druhej strane." poznamenal Changkyun.

Shownu sa poobzeral. Ošťatý smrek v nedohľadne. Naozaj zle odbočil. Zahanbene sa otočil a bez slova odišiel. Tentoraz už smrek našiel a vykonal, čo musel. Potom obišiel jaskyňu zozadu, aby sa dostal na tú stranu, kde tečie potok, v ktorom sa Jooheon umýva. Opláchol si ruky v ľadovej lesnej vode a pobral sa pozdĺž jaskyne, späť k vchodu. Changkyun s Kihyunom stále sedeli pri jaskyni až nebezpečne blízko seba. ,,To ste tu boli celú noc?" spýtal sa nahlas, čím chlapcov prekvapil odzadu.

Changkyun sa strhol a Kihyun nadskočil. S aukaním sa od seba odtiahli a Changkyun si skontroloval pery, z ktorých mu tiekla krv. ,,Panebože prepáč!" zhrozil sa Kihyun a utieral mu pramienok krvi, ktorý mu stiekol až na bradu.

,,To nič." Changkyun sa pohľadom zabodol do Shownua, ktorý sa škeril. ,,Ti hrabe? Prečo sa sem tak zakrádaš?"

,,Pardón!" Shownu obranne zdvihol ruky a škeril sa. ,,Nechcel som vás vyrušiť pri kontrolovaní si mandlí jazykmi."