Monsta X - All In

𝒳.

Všetko pohltila modrá. S Jooheonovým posledným slovom, ktoré zopakoval po Minhyukovi sa Minhyuk odvrátil, tak ako stálo v knihe. Zatvoril oči a nútil sa nepozerať. Jooheonov hlas pohltil nápor energie a všetko sa roztriaslo. Keď svetlo opadlo, Minhyuk otvoril oči. Nevedel ako sa ocitol na zemi vedľa matracu, ale presne tam bol. Jooheon ležal na opačnej strane, tiež na zemi. Oči mal zatvorené a z jeho tela sa dymilo. Minhyuk sa k nemu doplazil a nevedel, čo má robiť. Bál sa ho dotknúť. Ešte pred chvíľou cez neho prúdila energia kvetu. Ak sa ho dotkne... čo sa stane? Natiahol ruku, aby to zistil, keď v tom Jooheon zalapal po dychu a prudko sa posadil. ,,Čo doboha robím na zemi?" zašomral si pre seba.

Minhyuk sa naňho pozrel s očami plnými strachu. ,,Si v pohode? Ako sú na tom tvoje oči..." prezeral si ho ako lekár.

Jooheon ho striasol. ,,No, modrá je preč tak hádam, že som okej." hneď ako dopovedal sa mu z nosa pustila krv.

,,Alebo skôr nie." Minhyuk sa ponáhľal zohnať mu vreckovku. Jooheon sa lakťami oprel o skrčené nohy a predklonil sa. Krv dopadala na prašnú podlahu jaskyne a menila prach na krvavé blato.

,,Podarilo sa to?" spýtal sa Jooheon, keď sa k nemu Minhyuk vrátil s uterákom. Minhyuk sa na chvíľu zarazil, akoby nevedel o čom Jooheon rozpráva. Potom sa ale rozpamätal a utekal za Hyungwonom. Jeho telo stále ležalo na mieste, kam ho uložil pred rituálom. Akoby nápor energie, ktorý Jooheon vyvolal pohol so všetkým, len s Hyungwonom nie. Minhyuk sa bál, že to znamená, že rituál sa nepodaril. Sadol si k Hyungwonovi na matrac a pohladil ho po tvári. Stále bola bledá a studená. Minhyuk sa rozplakal a hlavu zložil na svoje roztrasené ruky. ,,Prepáč. Prepáč mi to, Hyungwon. Je mi to tak ľúto. Prepáč. Prepáč mi to."

,,Koľkokrát ti mám opakovať, aby si sa prestal ospravedlňovať za veci, za ktoré nemôžeš?"

Jooheon zdvihol zakrvavenú tvár a zadíval sa na plačúceho Minhyuka. Minhyuk smrkol. ,,Prestaň sa do toho miešať Jooheon."

,,Ja som nič nepovedal." ohradil sa Jooheon.

,,To už ani nepoznáš hlas vlastného frajera ty idiot?"

Minhyuk sa strhol a otočil sa na Hyungwona. Ich oči sa stretli. Hyungwon, bledý ako vždy zívol a unavene sa usmial. ,,Zasa sme chľastali u Jooheona v jaskyni?"

Jooheon sa uchechtol. Najprv len tak trochu. Potom zasa. A nakoniec sa rozrehotal naplno. Minhyuk skočil na Hyungwona. Hyungwon nerozumel, čo sa vlastne deje.

Changkyun sa zdvihol zo zeme. Bolel ho celý človek. Všetko naokolo bolo tmavé a tiché, také odlišné od diania predtým. Keď Jooheon začal rituál, akoby celý les ožil. Všetky stromy sa skláňali k jaskyni. Vtáky sa rozspievali. Všetok hmyz, ktorý ešte pred chvíľou otravoval Changkyuna s Kihyunom sa pobral kamsi hore nad jaskyňu. Changkyun cítil, ako sa v jaskyni zbiera energia. Všetko sa stupňovalo. Jooheonov hlas, tempo reči, hukot hmyzu, spev vtákov, vietor... a potom to vybuchlo. Changkyuna čosi odtlačilo od steny jaskyne. Dopadol na prehnité lístie a stratil vedomie. Teraz sa obzeral v tme a hľadal Kihyuna. Bol tu predsa s ním, tak niekde tu musí ležať. Rukami hmatal po zemi a snažil sa nájsť ho. Pohol sa dopredu a nahmatal látku. ,,Kiki?"

,,Changkyunie... ja viem, že sme tu sami ale toto si nechajme na neskôr." zamumlal Kihyun.

Changkyun nerozumel, o čom Kihyun rozpráva. Priplazil sa k nemu bližšie a rukou ho začal ohmatávať. Kihyun sa ho snažil striasť. Changkyunovi došlo, kam sa jeho ruka zatúlala, až keď nahmatal zips nohavíc. Posunul sa vyššie, aby mohol Kihyuna pobozkať. ,,Changkyun nie, preboha mali by sme ísť zistiť, čo sa robí v jaskyni." Changkyun si povzdychol. Vedel, že Kihyun mal pravdu. Ešte raz sa mu nalepil na pery, a potom mu pomohol vstať. Až keď vstali, uvedomili si, že ich tá sila odhodila až niekoľko metrov od jaskyne. Kihyun len ďakoval osudu, že to niektorého z nich nehodilo priamo do kmeňa stromu.