Z podkrovného bytu

Veľmi spoločenská Kate

Bezmocnosť, áno, to je to správne slovo! Výstižné pomenovanie pre chvíľu, keď stojíte oproti silnému súperovi, ktorý je bystrejší ako vy. Dobre, dobre možno nie je bystrejší ale inteligentný je. Bezočivosť. To je zobudiť spiaceho človeka uprostred noci mňaukaním. Nemyslím také to pekné, milé, pri ktorom sa baby rozplývajú a vy im môžete pozerať do výstrihu v predklone bez toho aby si to všimli. Myslím také to otravné, takmer až smutné. Je to fakt viac než desivé. No a mojim súperom je (ako to už v mojom pestrom živote býva) Lissa. Už hodinu mňauká, priam skučí. Stojí pred mojou posteľou a pozerá sa na mňa ako "spím".

-Dobre, tak to už by stačilo, nespím.- a pozrel som smerom k nej.

Pozerala na mňa s výrazom "Ako vážne?" a cerila zuby.

-Prepáč, prepáč. Nemyslel som to tak.- usmial som sa a šiel som si ľahnúť.

To by som chcel veľa od nej aby prestala. Nevedel som čo jej je ale zo skúsenosti bola len naštvaná, že ju nepustím von cez noc. Je ako malá, naštvaná tínedžerka, ktorej zakážete diskotéku. I keď k tomu čo by najskôr robila, by bolo vhodnejšie pomenovanie "orgie".

- Ach, ty jedna zákerná potvora, čo ma nenechá spať! Najradšej by- prerušil ma jej vražedný pohľad, ktorý sa snažila ma zabiť.

- By som sa ti ospravedlnil za tie vankúše. Nechcel som ich po tebe hádzať. No a prepáč za to psie žrádlo v tvojej miske. Ach, prepáč za to, že som ti riedil mlieko s vodou.. Vieš čo? Jednoducho prepáč.- povedal som rázne a čakal na jej odpoveď.

-Mňaaaaaaaauu,Chrrrrrr..- ozvala sa (ako inak) Lissa a povracala mi koberec, prisahal by som, že sa usmiala.

Takéto správanie bolo už aj na mňa moc.

-Vieš čo?! Ideme za Kate!- povedal som jej vážne.

Kate je priateľka môjho kamaráta. Je veterinárka a povedala mi, že keby bolo niečo "s tou roztomilou gučou chlpov" (áno, skutočne si myslí, že je roztomilá, naivka) mám jej zavolať . Vytočil som jej číslo a spýtal sa jej, či môžem prísť. Bola milá a povedala, že má nočnú na pohotovosti tak môžem prísť. Bol som nadšený, že sa jej zbavím. Možno bude v nemocnici. Lissa, pochopiteľne.

Lissa bola celou cestou neznesiteľná, mal som toľko myšlienok, ktoré mi to jej odporné správanie pripomenulo. Spomenul som si na jedno dievča z parku spred mesiaca. Bola to asi jediná baba, ktorá sa Lisse páčila. Hmmm, prečo asi? Stretol som sa v ňou v parku, keď bola behať. Správala sa zo začiatku milo ale potom to bola harpia. Možno vám niekedy o nej poviem ale podľa mňa také fúrie treba zahodiť a nemyslieť na nich, čo ak to telepaticky vycítia a začnú vás opäť obťažovať? Nebudeme to riskovať.

-Prepáč mi, že som vás nechala čakať ale máme tu dnes plno.- prihovorila sa Kate.

-To je v poriadku, prosím, pozri sa na ňu. Celú noc skučí, nie a nie prestať. Nemohla by si jej dať niečo, čo by ju umlčalo? Aspoň na pár hodín?- spýtal som sa celkom vážne, zasmiala sa, škoda.

-Polož mi ju na stôl a prezriem ju.- povedala.

-Dobre.- zobral som Lissu na ruky a dal ju na stôl potiahnutý bielou plachtou a igelitom.

Chvíľu ju prezerala, divne sa ksichtila a potom skonštatovala:

-Počuj, nedával si jej len tak náhodou nejakú čokoládu alebo niečo také? Ver či nie ale takéto potraviny sú pre mačky nebezpečné.

-No.. Nie, že by som to spravil úmyselne. Mám Lissu úprimne rád ale našiel som včera na zemi rozsypané musli s hrozienkami. Je celkom možné, že mi ho zožrala ona.- celkom ma prekvapilo, že si to pamätám.

-Ou, aha. Tak to jej spravíme výplach žalúdka.- povedala rozhodne.

-Asi by to bolo najlepšie.- snažil som sa vyzerať múdro.

Kate si odniesla tú malú žrútku za dlhý biely záves a niečo jej pichla. I keď myslím, že to ani nepotrebovala, veď mi ovracala koberec. Neriešil som to a sadol som si na pohovku, teda skôr na niečo ako lavicu aké bývajú v čakárňach. Úprimne som nečakal, že Kate bude o takejto hodine pri jej povolaní vyzerať tak sviežo a vysmiato. Vlastne ani neviem čo som čakal, najskôr takú znudenú, odpornú starú ženskú, ktorú má niečo okolo tridsiatky. Vždy som mal slabosť pre čiernovlásky, pôsobili tak orientálne až záhadne. Vzrušovalo ma to.

Kate sa o chvíľu vrátila:

-O mačku sa ti teraz stará sestrička.

-Dobre, som rád, že si si našla čas.- povedal som celkom milo.

-Ale prosím ťa. Pre teba vždy.- odvetila s úsmevom.

-Čo som dlžný?- spýtal som sa.

-Je to maličkosť, nič.- povedala, chcel som jej namietať ale prerušila ma.

-Chris, už dlho som nevidela Sofi, rozišli ste?

-No, neviem ani či sa to dalo nazvať vzťahom ale áno.

Nedalo sa prehliadnuť ako zvláštne sa pozrela, keď to počula.

-To ma mrzí.- uškrnula sa, samozrejme nenápadne.

-V pohode.

Kate sa posadila ku mne. Vyzerala vážne dobre. Tie jej sivé oči, do ktorých jej padali čierne vlasy a príjemná vôňa. Až príliš dobré na nočnú pri jej povolaní. V tom sa ku mne prisunula, až sme sa dotýkali nohami a zašepkala:

-Ak chceš, pomôžem ti na ňu zabudnúť.- a prešla mi rukou po stehne.

-Kate, to nie je dobrý nápad.- musel som sa premáhať, aby som niečo také dokázal povedať žene ako je ona.

-Nehraj formu. Dobre viem, že ma chceš.- povedala sebavedome a rukou mi prešla až k rozkroku.

Teraz to bola pre mňa extrémne ťažká situácia. Nevedel som či podľahnúť alebo jej vzdorovať. Musela ucítiť, ako sa mi z nej postavil. Neodpovedal som jej, nenapadlo ma v tú chvíľu nič, prečo by som ju nemal hneď teraz na mieste pretiahnuť. Moje mlčanie brala ako súhlas a pritisla mi svoje narúžované pery k tým mojim a začali sme sa bozkávať. Trvalo mi chvíľu kým som precitol. Veď predsa je to priateľka môjho kamaráta. Viem byť hajzel, ale k ľuďom ako je on nie.

Postavil som sa a odsotil ju od seba. Šiel som za tú plachtu a spýtal sa sestričky, či si ju už môžem vziať domov. Povedala, že mám ešte počkať pár minút. Medzitým tam vbehla Kate a za ruku ma odtiahla späť do čakárne.

-Prečo si odišiel? Čo sa ti to nepáčilo? Môžem ti ukázať aj iné veci čo viem.- vyhŕkla a snažila sa ma pobozkať.

Zastavil som ju a mierne od seba odstrčil so slovami:

-Dievča, spamätaj sa! Máš chalana, ktorý ťa ľúbi. To chceš zahodiť celý váš vzťah kvôli jednej noci so mnou?- spýtal som sa rozhorčene.

-S ním to je už nuda a verím, že jedna noc so mnou by ti nestačila.- odvetila s úškrnom a snažila sa mi rozopnúť nohavice ale zase som ju odstrčil.

-Vieš čo? Teraz si zoberiem Lissu a pôjdem s ňou domov. Nepoviem tvojmu frajerovi o tom aká si kurva, on na to príde aj sám. Takže už na mňa nič neskúšaj, dobre?- povedal som rázne.

Neodpovedala mi. Šiel som si po Lissu, dali mi nejaké lieky, čo jej pomôžu. Vybrali sme sa smerom k autu.

-Želám dobrú noc, dámy.- rozlúčil som sa.

-Bože, ty si taký kokot.- zasyčala na mňa Kate.

Na ďalší deň som si našiel zmeškaných hovorov aj SMS od Martina (priateľa milovanej Kate):

" Ty si taký chuj! Nečakaj, že to takto nechám! Nikto mi nebude za babou doliezať a obťažovať ju! Posral si si to, kamarát. "

No a takto to dopadne, keď sa snažíte byť chlap na správnom mieste. Skončíte s monoklom a rozbitou pusou. Milé dámy a že všetci muži sú svine..