Z podkrovného bytu

Slečna z internetu

Ospravedlňujem sa za sklz. Pôvodne som vám chcel povedať o žene, ktorá mi ako prvá zlomila srdce. Nakoniec som sa rozhodol (dosť skoro, keď som už mal cez 900 slov) že to nezverejním. Nie teraz. Žena o ktorej vám teraz poviem, bude jedna z tých dôležitejších v mojom živote. Jej meno je Jelisaveta-Jelka. No pravdu povediac, nevolala sa tak vždy. 

Celé to začalo v lete, bol som mladší 17-ročný chalan. Bol som úplne iným človekom ako som dnes. Predstavte si nerda, čo celý deň sedí na zadku a pozerá scifi filmy alebo sedí nad chémiou. Nie, že by som bol taký múdry, len som nemal Lissu. A priateľku. A kamarátov. Dobre, dobre je toho viac čo som vtedy nemal. Uzatváral som sa celkom do seba. Aj keď som nebol škaredý (nebudem si klamať) tak som bol osamelejší ako kuracie mäso v hamburgeri z McDonaldu. Snažil som túžbu po ľudskom kontakte nahradiť písaním si s ľuďmi na sociálnych sieťach. 

Narazil som tam na veľké množstvo zaujímavých ľudí. Boli z rôznych krajín. Tak veľa tvárí. Mietlo ma to. Tak som napísal na jednu stránku. Skontaktovala ma jej adminka. Bola to mladá slečna, Slovenka. No zdala sa mi tak zo začiatku. Na fotkách vyzerala krásne aj bez rôznych filtrov. Mala čierne, mierne kučeravé vlasy, modré oči a sladký úsmev, dosť ma zaujala jej pomerne štíhla postava s pekným dekoltom. Žiaľ nebol moc vidieť. 

Naše písania boli vždy čarovné, tešil som sa kvôli nej na ďalší deň, ktorý strávim s ňou. Boli prázdniny a prepísali sme celé dni. Vždy bolo čo povedať. Bola vtipná, okúzľujúca a inteligentná. Zamiloval som sa do nej. Do toho ako ma slovami dokázala podržať. 

-Jellow World: Vlastne, aké máš plány na prázdniny? :)

-Šialený Christian: Neviem, v podstate nič :) čo ty?

K môjmu vtedajšiemu nicku sa radšej nevyjadrujem Škoda slov.

-Jellow World: No prídem na Slovensko ;)

Vtedy ma vážne zaskočilo to, že sa sem chystá prísť. Vtedy som už vedel, že moja vysnená princezná nie je zo Slovenskej Republiky. Študovala v Česku. No nevedel som ako reagovať.

-Šialený Christian: Chcel by som ti povedať zopár vecí osobne. Chcela by si sa so mnou stretnúť? 

Srdce mi vtedy bilo ako divé, klepal som sa a zmáhala ma horúčava aj zimnica zároveň.

-Jellow World: Wau! :D To som nečakala, že sa k tomu odhodláš. Bude to rande? :3

-Šialený Christian: Áno. :) Kedy prídeš vlastne?

-Jellow World: Vlastne o tri dni. Kde sa vidíme? :3

-Šialený Christian: Čo tak v Bratislave pri Grassalkovičovom paláci? :)

-Jellow World: Skvelé, čas dohodneme neskôr. :) Moooc sa teším miláčik. Už musím na autobus :/ Paaaa

-Šialený Christian: Aj ja.. <3 Pá :)

Skákal som šťastím po strope. Bolo to po dlhej dobe rande a navyše mi na tej osobe záležalo. Viac, než som si bol ochotný priznať. Doma som sa chystal, rozmýšlal nad témami, nad darčekmi, miestami a tak. Bol som v strese. Ten čas šiel tak rýchlo a pomaly zároveň. Tešil som sa a bol som napätý. Bol som ju čakať asi okolo štvrtej na stanici. Napadlo ma, že sa odtiaľ vyparím a budem sa tváriť, že sa to nikdy nestalo asi ako keď som sa pocikával v škôlke. Prišiel jej vlak.

Triasol som sa. Videl som toľko ľudí ale tvár mojej vysnenej nikde. V tom ma niekto poťapkal po pleci. Otočil som sa a stála tam ona. Srdce mi prestalo byť. Hneď ma objala. Pritisla na mňa svoje prenádherné prsia. Zašepkala:

-Konečne spolu.

-Áno, Jel.- odpovedal som jej potichu. 

Sladko voňala. Cítil som sa ako v raji. Mierne som ju odsunul od seba. Podal som jej pekne upravenú ružu. Usmiala sa so slovami:

-Trdielko, to si nemusel. No veľmi pekne ďakujem.

-Nemáš zač. Inak chceš si pozrieť mesto?- spýtal som sa nenútene.

-Samozrejme, Christian.- povedala natešene.

V tú chvílu všetok stres zo mňa opadol. Boli sme ako starý známy. Pri prvej voľnej chvíli som jej zobral ruku a pevne zovrel do svojej. Chovala sa bláznivo, bez vážnosti sa tešila z nádherného počasia. Keď už sme boli unavení, sadli sme si k najbližšej fontáne. Bolo tom síce viac ľudí ale nevadilo nám to. Pobozkal som ju. Potom znova, a znova, a znova. Rukami som jej prechádzal po tele, akokeby som niečo hľadal. Zastavila ma s vyčítavým pohľadom:

-Christian, čo si mi chcel povedať?

-Ja, ja som do teba šialene zamilovaný. Prepáč, neplánoval som to.

-Ale miláčik. Neviem čo povedať.- usmiala sa, pomaly sa ku mne priklonila a darovala mi nádherný sladký bozk. 

-Ľúbim ťa Christián.- povedala natešene.

Bol som celý bez seba. Nepochyboval som o tom, že to je môj najkrajší deň v živote. Bozkával som ju každú voľnú chvíľu-pery, líca, krk, výstrih.. Mala ma v svojej moci. V tú chvíľu by som pre ňu urobil všetko. Bolo už viac hodín, napadlo ma, že ju vezmem ku mne. Nie, nie vtedy som bol nevinný a nenapadol ma hneď sex. Súhlasila, že pôjde. Mal som celkom priestrannú izbu. Usadil som ju na väčšiu posteľ, že jej prinesiem čosi na pitie. Pripravil som jej ľadový čaj, no aj sebe som jeden spravil. Bol som už vo dverách, keď som videl ako leží na mojej posteli. Tak krehko pôsobila. Ležala tam v šortkách a čiernom tielku. Rýchlo a nezvratne ma vzrušila. Ako posadnutý som odložil tác s pitím na stôl a šiel k nej do postele. Pritisol som si ju k sebe a začal vášnivo bozkať. Perami som jej prešiel od úst cez krk až k prsiam. Jemné bozky na všetko čo nestihlo skryť to neprajné oblečenie. 

Vyzliekla mi tričko a jemne hrýzla do krku. Obaja sme vedeli, že túžime byť svoji. Rukou som jej prešiel po brušku až do nohavičiek. Bola vzrušená rovnako ako ja. Rozopla mi rifle a vášnivými bozkami ma častovala na boxerky. Videla ako moc sa tešil na ňu. Usmiala sa na mňa. Prikývol som, akokeby som vedel odpoveď na otázku, ktorú nepovedala nahlas. 

Dvere sa otvorili a vbehla dnu moja mama so slovami:

-Christian tu máš to prá... Bože, čo sa tu deje?!- povedala zhrozene.

Jeli sa začala smiať. I keď mne do smiechu moc nebolo, vážne som po nej túžil.

-Mama, neučili ťa klopať?!- povedal som naštvane.

-Až keď sa oblečiete a pôjdete von!

Pozrel som sa na Jeli no stále sa smiala. Nič iné mi nezostávalo, sľúbim som jej, že pôjdeme.

-Prepáč láska, prepáč.- povedal som sklamane.

-Tak toto som nečakala. Aspoň sa máš na čo tešiť. Lebo keby neprišla, už by si mi teraz strhával nohavičky a zasúval ho do mňa, prirážal a prirážal, a prirážal..

-Chápem. Nesťažuj mi to.

Povedal som naštvane, lebo ma neskutočne provokovala. No ona sa len tajomne usmievala. Takže celý môj potenciál som vyriešil na WC, nechcel som aby mi stál v meste. Nuž vyrazili sme do mesta opäť. Rozprávali sme sa. No túžba po dotykoch bola neukojená. 

Čas s ňou rýchlo letel. Slnko zašlo a vykukol mesiac. Bol čas opustiť mňa aj celé toto fontánové mesto. Kroky ku stanici boli pomalé. Nikomu sa nechcelo ísť. Chceli sme byť spolu, no diaľka nepustí. Ani ja som ju nechcel. Myslel som, že ju poprosím na kolenách aby ostala ale bolo by to zbytočné. Nemôžeme ovplyvniť neovplyvniteľné. Posledné spoločné kroky boli tiché. Obaja sme len mlčali a držali sa za ruky. Jej vlak tam už stál. Rezko som si ju pritiahol do náručia. Objali sme sa ako by to malo byť naposledy. Pošepkal som jej: Milujem ťa! a ona mi to opätovala. Po posledných bozkoch som ju odprevádzal do vlaku. Mával som jej až pokým jej vlak nezmizol v diaľke. Chýbala mi, tak moc chýbala!  Občas sú tie najmenšie a naoko nepodstatné veci pre nás všetkým.

No s Jeli to takto neskončilo :) Chceli by ste z toho takú malú sériu?