Adventný kalendár 2022 || Eddie Munson || ✓

8. December

"Ty si mu to povedala?!"

Louisa mala u seba v práci Nancy a Steva, ten sa konečne vrátil zo služobnej cesty a Lou im vyrozprávala o včerajšom obede s Eddiem.

"A ako reagoval? Čo povedal?"
"Myslím si, že čakal čokoľvek, len toto nie. Bol z toho dosť v šoku." povzdychla si Louisa.

Sedeli v oddychovej miestnosti, Lou im urobila kávu a čaj a Nancy doniesla doma pečené koláčiky. Občas k nim dobehol Marcus, dnes mali v práci málo zákazníkov, no na predajni jeden z nich ostať musel.

"Bude ho chcieť vidieť?"
"Povedala som mu, že je to výlučne na ňom. Že ho nebudem do ničoho nútiť, ani od neho nič nežiadam. Ak sa rozhodne, že nechce byť v jeho živote-" Louisa mykla ramenami, z očí sa jej vyliali slzy.
"Lou-" Nancy prešla k nej a objala ju. "Teraz plačeš, pretože by mohol odmietnuť Taylora, alebo teba?"
"On- On mi volal. Predvčerom v noci." priznala.
"VOLAL-" zvolal Steve.
"Pššt!!"
"Volal ti?!" zopakoval tichšie.
"Písala som mu, kde sa stretneme. A on mi zavolal."
"Prečo?"
"Chcel ma počuť. Povedal, že ma ľúbi." Louisa si povzdychla, slzy však zastaviť nevedela.

Sedela na stoličke, nariekala Nancy v náruči, Steve sedel vedľa nej a hľadal správne slová.

"Ehm- Prišiel tovar. Mohol by mi niekto pomôcť?" nakukol k nim Marcus.
"Idem ja." Steve vstal, nechávajúc Louise a Nancy priestor na dôveryhodnejší rozhovor.

Lou si ťažko povzdychla.

"Čo mám robiť, Nance? Ja- Toto sa nemalo stať. Toto je situácia, na ktorú som nebola pripravená."
"A na akú situáciu si bola pripravená?"
"Že ho už nikdy neuvidím." natiahla sa po vreckovky. "Bola som zmierená s tým, že on žije v LA, ja tu. Že každý si ideme svojou cestou-"
"Ale aj tak si dúfala, aby sa vrátil." usmiala sa Nancy.
"Ľúbim ho. Neviem si pomôcť. Nikdy som ho neprestala milovať."
"Tak mu to povedz. Priznaj sa mu. On to urobil."
"Možno to povedal len tak."
"Vieš, že to nie je pravda." Nancy pokrútila hlavou.
"Čo ak by som sa s ním dala opäť dokopy- A on by opäť urobil to, čo pred tým."
"Dozviem sa aspoň ja, čo to bolo?"
"Nepovieš to Stevovi? Ani nikomu?" Louisa dvihla hlavu ku priateľke. "Prisahaj." vystrčila pred seba malíček a Nancy ten svoj preplietla s tým jej.
"Je to na dlho?"
"Poviem ti to v skratke. Keď na to myslím-" pokrútila hlavou. "Išla som vtedy za nimi do LA. Mali prenajatý dom pri pláži, užívali si. Akceptovala som to množstvo alkoholu a trávy, ktoré sa v ich dome premlelo. Ja som bola rovnaká ako Ed. Bol to bohovský život." pousmiala sa.
"Lou-"
"Prepáč. Prišla som k nim ráno, mali po párty. Dom bol čistý chaos, všade bordel, smeti, opití ľudia, nahé ženy aj chlapi. No des." Nancy ju pozorne počúvala. "Eddie mal izbu na poschodí, vzadu. Vždy ju zamykal, mal v nej všetky gitary a texty a hudbu. Nechcel, aby sa tam niekto dostal. Ja som mala od jeho izby kľúč."
"Oh bože." Nance si prekryla ústa. "Ty si ho-"
"Odomkla som si, myslela som, že spí a ja ho prekvapím. Ale prekvapil on mňa."

Louise sa v hlave opäť vybavil obraz situácie, kedy ju Eddie na plnej čiare sklamal.

"Obaja boli nahí. Tá ženská- Ona bola moja nočná mora, Nancy. Bola prekrásna, mala perfektnú postavu, veľké prsia, dokonalý zadok. Vyzerala ako bohyňa. Ja sama by som ju pretiahla. Nečudujem sa, že to urobil on."
"Takže ťa podviedol?"
"Alebo podvádzal. Kto vie koľko ich bolo v skutočnosti. Ale o to nešlo. Išlo o tú poondiatu ihlu s heroínom zapichnutú v jeho ruke." prezradila Louisa.
"Bral drogy?"
"Očividne. Musel experimentovať. Trávu som akceptovala. Ale toto- To je iný level, Nance. Všetko je to bordel."
"Prečo si nám to nepovedala?"
"Hanbila som sa. Za to, že mi bol neverný, že ma dokázal podviesť, aj keď som si bola istá, že by to nikdy neurobil. A do toho tie drogy? Neverila som, že môj Eddie sa na niečo také dal. Utiekla som odtiaľ a okamžite som sa vrátila domov. Bola som úplne zničená."

Ostali sedieť vedľa seba. Každá ponorená do svojich myšlienok.

"Gareth mi minule povedal, že Eddiemu neostáva veľa času."
"Ako to myslel?"
"Neviem. Práveže neviem. Vraj sa s nimi poriadne nerozpráva. Na verejnosti sa pretvaruje."
"Je chorý?"
"Nemyslím si." Louisa pokrútila hlavou. "Hádam by mi to povedal."
"Určite nie. Mal by pocit, že sa k nemu vrátiš len z ľútosti."
"Je zmenený. Vytratila sa mu iskra z očí. Je príliš mladý na to, aby bol tak zničený. Vraj prestal piť aj fajčiť. Ostali mu len cigarety."
"Lou, možno je naozaj načase zamyslieť sa, či by ste to vy dvaja neskúsili ešte raz. Taylor sa na otca pýta niekoľkokrát do dňa. Ty sa len trápiš. A očividne aj Eddie."
"Na Nový rok odchádzajú preč. Ostala by som tu zase sama. On by bol tam a kto vie čo by robil."

"Neprišla by si na kávu? Zajtra je tá akcia u vás a chceli by sme prebrať ešte nejaké veci."
- náhle jej prišla správa od Eddieho.

"Tak vidíš to. Choď a môžete sa ešte porozprávať."

Louisa odpísala Eddiemu, že po práci za ním príde, už jej neodpísal.

O pol šiestej Louisa parkovala pred malým domčekom, kde Eddie s chalanmi bývali, kým sú v meste.
Na verande ju čakal Eddie, opieral sa o zábradlie, medzi perami držal cigaretu a niečo ťukal do telefónu. Keď Louisa zabuchla dvere na aute, zdvihol k nej hnedý pohľad a usmial sa.

"Lou-Lou." prehovoril nežne.
"Ahoj, Ed." postavila sa k nemu. "Prečo ste nevolali majiteľovi? On to má-"
"Nechcem hovoriť o tej autogramiáde. Tam je všetko zariadené."
"Načo si ma tu potom zavolal?" zamračila sa.
"Nevedel som, či by si prišla, ak by som ťa zavolal len tak." úskokom na ňu pozrel.
"Eddie-"
"Ja rozumiem, Lou. Ale neviem si pomôcť. Od včera nemyslím na nič iné len na to, čo si mi povedala." cigaretu zahasil. "Keď ťa pozvem dnu, odmietneš to?"
"Ale nemôžem byť dlho, Ed. S malým je Nancy a Steve." prikývol, otvoril dvere a pustil Lou prvú. "Chalani doma nie sú?"
"Nie. Sme tu sami." zavrel dvere.

Len čo sa k nemu Louisa otočila, natiahol sa k nej a bez varovania ju pobozkal. Chvíľu mu vzdorovala, nechcela sa poddať a snažila sa ho od seba odtlačiť.

Opatrne sa pohol vpred, Louisa musela cúvnuť až sa ocitla natlačená na stene. Eddie presunul ruky na jej tvár, držal ju jemne.
Intenzita bozku sa zmenila. Tempo spomalili, Louisa sa poddala, kabelku pustila na zem a za bundu si pritiahla Eddieho bližšie k sebe.
Obaja sa do bozku usmiali.

"Toto bolo-" Louisa zabodla svoj pohľad do jeho.
"Intenzívne?" usmial sa Eddie.
"Prečo?" oči sa jej plnili slzami.
"Neprišiel som do mesta len tak. Prišiel som kvôli tebe, Lou. Ten čas bez teba bol hrozný. Čisté peklo." stále ju držal pri sebe. "Uvedomujem si, ako veľmi som ti ublížil. Nebol som dokonalý. Ani teraz nie som. Ale urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som ti dokázal, ako veľmi ťa milujem." jednu dlaň mal stále na jej tvári, palcom jej prešiel po spodnej pere, zotrel jej slzy.
"A čo Taylor?"
"Chcem ho spoznať. Chcem sa o neho starať. Chcem mu byť otcom, akým som mal byť od jeho narodenia."