Adventný kalendár 2022 || Eddie Munson || ✓

17. December

V sobotu ráno sa Taylor zobudil ako prvý, potichu vyšiel zo svojej izby a prešiel do spálne.
Mamku a ocka našiel pokojne spať v objatí, nechcel ich budiť, ale chcel sa k nim pritúliť.
Vyštveral sa na posteľ a ľahol si medzi nich, čím ich, samozrejme, zobudil.

"O čo sa pokúšaš, šampión?" zachrapčal Eddie rozospato.
"Chcem sa trochu mojkať. S mamkou sme sa niekedy ráno tak stískali. A potom sme ešte zaspali." pípol Taylor a dvihol pohľad na Eddieho. "S tebou som to ešte nerobil."
"Bez udania kontextu znejú jeho slová dosť nevhodne." uškrnula sa Louisa.
"Tak poď sem, krpec. Dnes sa pomojkáme všetci spolu." Eddie si vtiahol Taylora do náruče, Louisa ich zakryla prikrývkou a pritúlila sa k nim.
"Už ostaneme spolu?" opýtal sa Taylor po chvíli ticha.
"Veď sme spolu."
"Ale ostaneš s nami, oci? Už od nás neodídeš?" malými rúčkami sa oprel Eddiemu o hruď a dvihol sa hore.
"Možno niekedy budem musieť odísť, ale vždy sa ku vám vrátim. Nebudem preč dlho a počas toho, ako budeš s mamkou sám, si budeme každý deň telefonovať, súhlasíš?"

Obom sa zdalo, že nad tým Taylor naozaj premýšľa, napokon sa usmial.

"Sľubuješ?"
"Sľubujem. Ľúbim teba a mamku najviac na svete. Nechcem byť viac bez vás."
"Aj my ťa ľúbime, oci."

Taylor si ľahol späť na Eddieho a objal ho okolo krku, nevidel teda slzy v očiach svojho otca.
Louisa ich videla, láskyplne sa natiahla k Eddiemu a pobozkala ho.

"Potom sa porozprávame o tom sťahovaní." usmiala sa, hneď potom sa ale vytiahla z postele na nohy. "Nechám vám dvom hrdličkám súkromie."

Daný deň mal Eddie naplánovaný dlhšie. Keď odchádzali z domu, nepovedal im kam pôjdu, usadil ich do auta a viezol takmer na druhý koniec mesta.
Taylor netrpezlivo poskakoval na podsedáku, Louisa prišla na cieľ výletu, len čo zbadala navigačné tabule.

"To nemyslíš vážne." prebudilo sa v nej malé dieťa.
"Smrteľne. Dnešný deň strávime v Disneylande."

Len čo to Taylor počul, začal výskať od radosti. Prichádzali na parkovisko a Taylor nevedel kam skôr pozerať. Všetko ho fascinovalo.

S obrovskou radosťou však Eddie aj Louisa pociťovali obrovský strach. Všade bolo plno ľudí, museli sa držať všetci spolu a hlavne pri Taylorovi.

Kým kúpili vstupenky, prešla dobrá polhodinka, no keď sa dostali za magické vstupné brány, úsmevy neopúšťali ich tváre.
Spolu so vstupenkami dostali aj uši Mickeyho Mousa, ktoré si všetci traja nasadili, len Taylor sa smial z otca a mamky, ktorí, podľa neho, v tom vyzerali veľmi smiešne.

"Tak smiešne vravíš?" Eddie ho vzal na ruky, držal ho jednou rukou a druhou ho šteklil. "Ešte sme ti na smiech, mladý pán?"

Obaja dostali chvíľkový záchvat smiechu. Louisa mala v ruke telefón a všetko dokumentovala. Fotila a natáčala videá, len aby mali spomienky.

Taylor si vyžiadal vstup na všetky atrakcie, ktoré v Disneylande mali. Louisa namietala, chcela mu vysvetliť, že si musí prehodnotiť, ktoré atrakcie za to stoja a ísť len na tie najlepšie.
Eddie ju zastavil hneď na začiatku, pri pokladni kúpil Taylorovi vstup na všetko a jeden lístok pre doprovod.

"Nechaj ho, nech si to užije." pozrel na ňu.
"Ale čo ho to naučí do budúcnosti? Čo si pípne, to dostane?"
"Keď si to môžeme dovoliť, tak áno." Eddie mykol ramenami a podal Taylorovi cukrovú vatu.
"Ty si to môžeš dovoliť. Sú to tvoje peniaze-"
"Sú aj tvoje. Aj Taylorove. Ja ich sám neminiem- Mohol by som, ale väčšiu radosť budem mať, keď sa o nich podelím s vami."

Louisa nevedela ako vyargumentovať tento problém.
Eddie sa podujal byť sprievodom pre Taylora na väčšine atrakcií. Louisa ich poslušne čakala vždy von, s pripraveným fotoaparátom a úsmevom na perách.

"Ráno si spomínala, že sa porozprávame o tom sťahovaní." načal tému Eddie.

Taylora nechali pri slečnách, ktoré maľovali na tvár a on chcel byť SpiderManom. Oni dvaja sedeli opodiaľ v malej Disney cukrárni pri káve.

"Áno. Premýšľala som nad tým. Myslím, že som našla kompromis." dvihla pohľad k Eddiemu.
"Kompromis?"
"Ty by si chcel, aby sme tu s tebou prišli už na Nový rok. Bola by to ale veľká zmena. Náhla zmena. A Taylora na to potrebujem pripraviť."
"Ale znamená to, že sa presťahujete ku mne?" Eddie sa usmial.
"Počkajme, kým Tay skončí škôlku. Je to pár mesiacov, potom nastupuje do školy, tak by začal chodiť do nového prostredia už tu. Ale nechcem ho pripraviť o posledné mesiace v škôlke. Má tam veľa kamarátov, bolo by mu smutno. A kým by si tu zvykol na nové deti, museli by končiť."
"A čo ty?"
"Ja oznámim Philovi, že v júni odchádzam preč. Nájde si namiesto mňa náhradu a zaučím ju. Všetko bude na poriadku a s čistým svedomím môžeme prísť ku tebe."
"Myslíš to vážne? Naozaj sa presťahujete do LA?" Eddie bol radosťou bez seba, musel ale svoje emócie trochu krotiť.
"Naozaj." usmiala sa Lou. "Ale-" dvihla do vzduchu ukazovák. "Nájdem si tu prácu. Nedovolím, aby som ostala doma. Nezniesla by som to."
"Mohla by si si to dovoliť. Ak ide len o peniaze, Lou, o to sa už nemusíme báť. Už to nie je ako keď sme boli mladí. Mám všetkého dosť."
"Ed, už teraz o sebe čítam, že ťa len využívam." Lou uprela pohľad na stôl, oprela sa dozadu o operadlo stoličky. "Nikdy v živote by som si to nedovolila. Mrzia ma tie slová od ľudí, čo o nás nič nevedia-"
"Zlatko." Ed si presadol ku Louise a chytil jej ruky do svojich. "Hej, hej. Počúvaj ma." jemne jej nadvihol hlavu a donútil ju pozrieť na neho. "Ľudia sú zlí a závistliví. Absolútne neber na vedomie to, čo o nás napíše hŕstka anonymov. A média už vôbec nie. Už som ti to raz vravel, my dvaja vieme ako to medzi nami je. Stále máš všetku moc ty. To, že si mi dovolila spoznať môjho syna, že si mi umožnila robiť toto-" pobozkal ju, "-je pre mňa, po tom všetkom čo som ti urobil, ako výhra v lotérii."
"Ale-"
"Žiadne ale. Ak si naozaj budeš chcieť nájsť prácu, o niečom viem. Ale ak by si chcela byť doma, nebudem ti to vyčítať. Budeš sa môcť venovať svojim záľubám, budeš môcť robiť čo budeš chcieť. O účty sa postarám a ty sa postaráš o nášho syna. Možno sa v tom dome budem napokon naozaj cítiť ako doma."

Dobehol k nim Taylor. S tváričkou namaľovanou ako maska SpiderMana, so širokým úsmevom a nákazlivým smiechom.

"Prečo maminka plače?" opýtal sa Eddieho, keď si ho vysadil na koleno.
"Pretože-"
"Pretože som šťastná, že sme tu, krpec." Lou pozrela na Eddieho a pokrútila hlavou. "Chceš
ísť ešte niekam?"
"Som hladný."
"Tak teda nájdeme niečo na obed." Eddie vzal Taylora na ruky, druhou rukou objal Louisu okolo pása a pobrali sa k reštauraciam na obed.

Keď večer ležala Louisa v posteli, premietala si v hlave posledné týždne, ako veľmi sa jej zmenil život, od kedy sa Eddie vrátil do mesta. Aká šťastnejšia je teraz, keď si všetko vyrozprávali a našli kompromis.

"Čo sa deje?" neuvedomila si, že Eddie bol v spálni, až kým sa neozval.
"Premýšľam." pozrela na neho.

Bez trička, len v pyžamových nohaviciach, potetovaný a stále so strapatými dlhými vlasmi vyzeral Eddie viac než dobre.

"Nad čím?"
"Nad tým, že by som ostala doma, starať sa o rodinu. A tak mi napadlo, čo by si povedal na to, že by sme neskôr Taylorovi urobili súrodenca?"