Adventný kalendár 2022 || Eddie Munson || ✓

2. December

Ráno sa opakoval podobný scenár ako vo štvrtok. Alebo každý deň pred tým.
Louisa vstala prvá, zobudila Taylora, spoločne sa naraňajkovali a odišli z domu.

Dni, kedy mala Lou voľno, využívala na dobehnutie zameškaných domácich prác.
Zo škôlky šla rovno na nákup, do knižnice odniesla prečítané knižky a požičala sebe aj malému ďalšie.

Vo chvíli, keď vychádzala z čistiarne, kde pred týždňom odniesla zimné bundy a kabát, strnula v pohybe a rýchlo zacúvala späť do čistiarne.
Na parkovisku totiž zbadala stáť presne tú osobu, ktorú ešte nechcela stretnúť.

Stál tam Eddie.
Eddie Munson.
Chlap, ktorý jej zlomil srdce.
Ale aj zlomené srdce by bolo lepšie než to, čo cítila po rozchode s ním.

"Zabudla si si niečo, drahá?" zo zadnej časti čistiarne vyšla Mary, staršia pani, ktorá to celé vlastnila.
"Len sa pred niekým schovávam." otočila sa k Mary. "Nevadí ti to?"
"Ale vôbec." usmiala sa na Louisu. "A koho to tam vidíš?" vykukla cez výklad.
"Starého známeho. A naozaj sa s ním nechcem stretnúť." Lou sedela v kresle, tak aby ju nebolo vidieť.
"Ak hovoríš o tom hnedovlasom chlapíkovi, tak to poď radšej dozadu, pretože ide ku mne."

Louisa aj so všetkými vecami vbehla za plachtu práve vo chvíli, keď zvonček nad dverami zazvonil a Mary veselo pozdravila prichádzajúceho.

"Vitajte, môj milý. Ako vám môžem pomôcť?" Mary bola ku každému zákazníkovi láskavá a príjemná, preto ju mala Lou rada.
"Zdravím, madam. Prišiel som na pár týždňov do mesta a v prenajatom dome nemáme práčku. Myslíte, že by som vám tu mohol raz za týždeň doniesť oblečenie na vypranie?"

Po piatich rokoch Louisa počula jeho hlas naživo a bolo to pre ňu veľmi zvláštne. Už neznel tak jemne ako keď mal sedemnásť, dokonca ani keď mal dvadsať.
Hlas mal trochu hrubší, chrapľavejší. Vyspievaný a prefajčený.

"Ale zaiste, drahý. Dokonca ti urobím aj lepšiu cenu, aby si neplatil tak veľa."
"S peniazmi sa netrápte." Lou nakukla pomedzi medzeru v závese, videla ako sa usmieva, ako tie veľké hnedé oči upiera na Mary.

Presne tie hnedé oči, ktoré jeho syn po ňom zdedil. Rovnako ako aj hnedé vlasy a šibalský úsmev posadený v prepadnutých lícach.
Vo vrecku jej začal vibrovať mobil, na hodinkách si všimla, že jej volá Marcus, nemohla ale jeho hovor prijať a tak ho rýchlo zrušila.

"Peniaze nie sú žiaden problém. Zaplatím vám za to koľko si poviete." jemne sa Mary uklonil. "V pondelok sa zastavím."
"Mary! Nevidela si Louisu?! Jej auto je vonku, ja s ňou potrebujem hovoriť a mobil mi nedvíha!!" do čistiarne vbehol Marcus a Louisa dva kroky cúvla, aby ju pomedzi záves nezbadal.
"Nebola tu, môj zlatý." zaklamala Mary.
"Ak ju uvidíš, povedz jej, že ju hľadám. Prosím." odišiel bez toho, aby spoznal Eddieho.
"Prepáčte, nemyslel náhodou Louisu McGregorovú?"
"Veru áno, drahý. Louisa tu chodí často." spoza Lou sa ozvalo pípanie pračiek. "Prepáč mi. Práca volá."
"To je v poriadku. Prídem teda v pondelok. Majte sa, madam." Eddie odišiel a Mary vošla cez záves ku Louise.
"Ďakujem za úkryt." Louisa vyšla spoza závesu aj z čistiarne, vzduch bol našťastie čistý.

Prešla s oblečením k autu, bundy a kabát prestrela v kufri a prešla cez cestu do práce.

"Čo si chcel?" vbehla k Marcusovi.
"Lou-whoo. Hádaj kto volal?!"
"Bejby, nemám čas na hádanky."
"Manažér Corroded Coffin. Chcú u nás v predajni urobiť autogramiádu."
"NIEEE!!" vydýchla neveriacky. "Nie. To nemôže. To nesmie-"
"Smola. Vedúci to už schválil. A v ten deň tu musíme byť všetci."
"NIEEE!!!" zaúpela. "Marcus!!"
"Prepáč, bejby. Inak to nejde. Dátum nám upresnia." prešiel pred pult a objal Louisu. "To zvládneš. Nech sa stalo čokoľvek, bude to v poriadku."

Z predajne šla rovno domov, kým vybalila nákupy a odložila veci, boli tri hodiny poobede a musela ísť pre Taylora do škôlky.

"A Darcy povedala, že Santa neexistuje! Mami!! MAMKA!! Chápeš?! Vraví, že Santa Claus neexistuje!! Vraj darčeky na Vianoce kupujú rodičia!"

Louisa cestou zo škôlky počúvala synove trápenia. Musela sa nad tým pousmiať.

"Tay, jasné, že Santa existuje. Možno tým len myslela, že rodičia Santovi pomáhajú zistiť, čo si ich deti na Vianoce želajú." cez spätné zrkadlo videla, ako nad tým jej syn premýšľa a opäť v ňom videla malú kópiu jeho otca.
"A tiež sa mi smiala." priznal po chvíľke ticha.
"Smiala? Prečo?"
"Povedala, že verím na Santu preto, lebo nemám ocka, ktorý by mi tie darčeky kúpil." videla, ako mu po líci steká slza, zabolelo ju srdce. "Maminka? Prečo ja nemám ocka a ona áno? Aj ostatné deti ho majú. Len ja nie. Prečo je môj ocko preč tak dlho?" plakal. "Vráti sa ku mne niekedy?"

Louisa mu stále na otázky o otcovi odpovedala rovnako, ale nikdy sa neopýtal, či sa jeho otec vráti. Vždy to s humorom zahovorili a Lou mohla spávať o niečo pokojnejšie.
Ale zhodou okolností nahodil Taylor tému o otcovi v čase, kedy je jeho otec v meste.

A na ich stretnutie nebol nikto z nich pripravený.

"A čo som mu mala povedať?!" mračila sa na Steva. "Nečakala som, že sa niekedy vráti do mesta."
"Louisa, ako dlho budeš všetko tajiť?"
"Chceš počuť pravdu? Najradšej by som to tajila navždy, Steven." priznala zlostne.
"Má právo poznať pravdu." zapojila sa do rozhovoru Robin.
"Nemá!! NEMÁ NAJMENŠIE PRÁVO!!" zvýšila hlas, no okamžite sa stíšila. "Neboli ste tam. Ani jeden z vás tam v ten deň nebol. Ak by ste-" snažila sa neplakať. "Ak by ste vedeli celú pravdu, nezastávali by ste sa ho." krútila hlavou.
"Tak to povedz. Povedz nám tú pravdu. Čo sa v ten deň teda stalo, Lou? Lebo vieme len to málo, čo sme vydedukovali z celej situácie." povzdychla si Robin.
"Ja- Nemôžem." Louisa sa zasekla. "Nedokážem to vysloviť nahlas."
"Je to už viac než päť rokov."
"A bolí to stále rovnako, Steve. Bolí to každý jeden deň rovnako." dopila víno.

Jej priatelia jej boli od začiatku oporou.
Keď im pred tými piatimi rokmi povedala, že je tehotná, snažili sa ju síce presvedčiť, aby sa Eddiemu ozvala, po niekoľkých hádkach to ale vzdali.
Vedeli, že nemá zmysel nútiť ju do toho.
Vedeli, že musel urobiť niečo naozaj hrozné, keď mu nechcela dať vedieť, že bude otcom.

"Môžem sa s ním porozprávať ja, ak by si chcela." ponúkol sa Steve.
"Ďakujem. Ale to by nebolo správne." pokrútila hlavou. "Mal by to počuť odo mňa. Ale neviem ako mu niečo také mám povedať. Je to tak dlho-"
"Eddie to pochopí. Nech urobil čokoľvek, určite bude rozumieť tvojmu rozhodnutiu."
"A čo ak nie? Čo ak odvrhne malého. Mňa nemusí milovať, je to už dlho. Ale ak by zavrhol Taylora, bez toho aby ho aspoň skúsil spoznať-" nechala Steva aby ju objal. "Čo potom poviem malému? Že jeho ocko ho nechce a preto s nami nie je?"
"Čo mu hovoríš teraz?"
"Že je kráľom Fantasylandie. A keď už nebude kráľom, vráti sa ku nám."
"Kráľom Fantasylandie-" Steve sa uškrnul. "Eddie sa bude tak smiať, keď mu to povieš."
"Bude ma nenávidieť. Bude ma- A čo ak bude chcieť Taylora pre seba?! Čo ak mi ho bude chcieť vziať?!" chytala ju panika.
"Lou. Louisa!" Steve ňou jemne zatriasol. "To by sme mu nikdy nedovolili. Rob pomalé kroky. Najskôr sa s ním stretni ty. A uvidíš, aké to medzi vami bude. Na základe toho sa rozhodneš, či mu predstavíš Taylora."
"Nenávidím, keď máš pravdu." povzdychla si napokon.