Adventný kalendár 2022 || Eddie Munson || ✓

13. December

"No ako to teda je?" Marcus sa oprel o pult, zatiaľ čo Louisa nahadzovala do systému nový tovar.
"Čo?"
"Nehraj blbú, Lou-whoo. Včera ráno som vás videl ako sa tu olizujete." uškŕňal sa. "Nepýtal som sa, naposledy keď som o ňom hovoril si na mňa kričala. Ale keď ťa doviezol aj dnes ráno a zase ťa pobozkal-" krútil hlavou. "Nie som včerajší. Vy ste opäť spolu, však?"
"Nie sme-"
"Pff!" odfrkol si a prešiel za pult k Louise. "Bejby, ak si si to pred sebou ešte nepriznala, tak fajn. Ale mne neklam."
"Marcus, neklamem ti. Ešte sme si náš vzťah neupresnili."
"Tak ti ho upresním za vás oboch." sadol si na malú stoličku. "Ľúbiš ho?"
"Áno." odvetila Louisa bez zaváhania.
"Ľúbi on teba?"
"Áno."
"Býva u teba?"
"Len prespáva. Na gauči."
"A ako bonus, máte spolu dieťa."
"Marcus-"
"A už druhý deň po sebe ťa doviezol do práce a rozlúčil sa bozkom." nepustil Louisu k slovu. "Moja drahá, blahoželám. Si vo vážnom vzťahu."

Louisa na neho hľadela ako na ducha. Prechádzala si jeho slová v hlave, hľadala akýkoľvek náznak toho, že sa Marcus mýli.

"Oh môj Bože!" prikryla si ústa. "Ja som vo vážnom vzťahu."
"Láska moja-" priateľ ju objal. "Ak začneš prať jeho veci, tak ste už skoro manželia." potláčal smiech.

Ich minútu pravdy narušilo prudké otvorenie dverí. Gareth vpochodoval do predajne, viditeľne nahnevaný.

"LOUISA!!" oceľový pohľad mal tvrdý a nekompromisný. "LOUISA! Vravel som ti zachráň ho! Čo si s ním urobila?!"
"O čom to-?!" vyšla spoza pultu.
"Práve nám oznámil, že sa s nami do LA nevráti. AKO MÁME AKO SKUPINA FUNGOVAŤ-" podišiel bližšie k Lou. "-KEĎ HLAVNÝ GITARISTA A SPEVÁK ODÍDE ZO SKUPINY?!"
"V prvom rade, nekrič tu po mne!!" dala si ruky v bok. "V druhom rade, nikdy som mu nič také nepovedala. Sám povedal, že ak s ním neodídeme, ostane v meste-"
"A to je presne ono!!" skočil jej Gareth do reči. "Ostane v meste. On chce ostať v meste. Ale máme prácu! Máme podpísanú zmluvu! Ak ju nesplníme- Kurva!! Vieš koľko peňazí nás to bude stáť?!"

Louisa si všimla, ako Marcus prebehol ku dverám a ceduľku s nápisom OTVORENÉ otočil aby ukazovala nápis ZATVORENÉ. Hneď potom zmizol v šatni a tým nechal ich hádke súkromie.

"Gareth. V živote by som Eddieho nežiadala, aby ostal s nami v meste a vykašľal sa na skupinu. Miluje ten život a-"
"Ale teba miluje viac." pokrútil hlavou. "Pokiaľ je ochotný odísť zo skupiny, len aby ostal pri tebe a Taylorovi, miluje teba a malého oveľa viac než hudbu."

Gareth bol očividne sklamaný, smutný z toho, že jeho najlepší priateľ chce nechať skupinu len tak.

"Čo odo mňa vlastne chceš, Gar?"
"Poď s ním do LA."
"Nemôžem-" pokrútila hlavou. "Taylor tu má škôlku, kamarátov. Ja tu mám priateľov-" stiahlo jej žalúdok, mala pocit, že bude zvracať. "Tam by som bola sama. Na všetko, stále. Tu mám ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť."
"Boli by sme tam s tebou. Aj my sa vieme postarať o dieťa-"
"Tu nejde o staranie sa o dieťa, Gareth. Tay je už veľký, zvláda toho dosť veľa sám. Ide o situácie ako minulý týždeň, keď bol chorý. Tu mám istotu, že mi ho niekto postráži, kým som v práci."
"Tam budeme my. Bude tam Eddie. Na druhej strane, nemusíš pracovať. Ročne zarobíme toľko, čo nestihneme minúť za celý život. A stále to pribúda. Môžeš byť doma a-"
"A nechať Eddieho, aby nás živil?" odfrkla si. "Život v zlatej klietke nie je pre mňa. Nechcem jeho peniaze."
"Ale chceš byť s ním."
"Možno-?" pípla potichu. "Kriste! Každý sa do toho stará! Ja sama neviem, čo chcem, ako to mám povedať vám alebo jemu?!" zlostila sa.
"Ehm-" zo šatne vyšiel Marcus a v ruke držal telefón. "Nerád ruším vaši pokojnú konverzáciu-" uškŕňal sa. "Ale Lou? Toto ti možno pomôže v rozhodovaní." podal jej mobil a Lou sa zapozerala na nejaké fotky.

Šok nastal, keď si uvedomila, že hľadí na seba a Eddieho, ako ju vyprevádza do práce. Stáli spolu pri aute, pohľad mali len jeden pre druhého.
Na ďalšej fotke ju bozkával a na tretej má Eddie na rukách Taylora.

"NIE!!" zhrozila sa. "Taylora nie-" krútila hlavou, v očiach mala slzy. "Je vôbec legálne takto fotiť ľudí bez ich vedomia?!" Gareth pristúpil k Lou a vzal si mobil.
"Fotky sú ešte v poriadku. Nečítaj si článok." mračil sa Marcus. "Nepáčilo by si ti to."
"Prečo?! Čo sa tam-"
"Nazvali ťa Eddieho dovolenkový úlet." Gareth čítal článok. "A sekcia komentárov je tiež dosť zlá." vrátil mobil Marcusovi.
"Super. Fakt perfektné." Louisa nevedela, či sa má smiať alebo plakať. "Mala som perfektný pokojný život. Museli ste mi ho pokaziť, však?!" osopila sa na Garetha a odpochodovala do šatne.

Nevedela kedy Gareth odišiel, zo šatne vyšla po polhodine. Oči mala červené a napuchnuté.

"Musíme dokúpiť vreckovky." ozvala sa Marcusovi za chrbtom, robil robotu za ňu.
"Je ti lepšie?"
"Vôbec nie." povzdychla si a sadla si na malú stoličku, tak ako predtým Marcus. "Je mi zle. Niekto nás ráno prenasledoval. Dovolil si odfotiť našu súkromnú chvíľu. Odfotili môjho syna! A ešte to aj zavesili na internet." znovu sa rozplakala, nevládala držať emócie pod kontrolou.
"Mrzí ma to, Lou." Marcus ju objal, pevne stisol v náruči a hladkal ju po chrbte.
"Louisa?!" do predajne vbehol Eddie. "Lou!" pohľad mu padol na priateľov v objatí. "Čau Marcus."
"Ešte ty si mi tu chýbal! Čo tu chceš?!"
"Gareth mi vravel o tom článku, Lou. Mrzí ma to."
"To už je jedno." mykla plecami. "Škody už boli napáchané."
"Nie je to jedno! To čo napísali nie je ani zďaleka pravda a obaja to vieme. To čo je medzi nami-"
"Tak ja sa opäť stiahnem." Marcus chcel odísť, keď ho Lou chytila za ruku.
"Nechoď. Ostaň na predajni, prosím." Louisa kývla Eddiemu aby ju nasledoval do šatne.
"Lou-"
"Je mi jedno, čo píšu o mne. Aj tie fotky prežijem. Ale nech sa neopovážia fotiť Taylora!!" precedila pomedzi zuby. "Ja si svoj život obhájiť viem. Ale on má päť! Neželám si vidieť jeho fotografie na internete."
"Je to môj syn-"
"NO A ČO?!" Louisa už bola zúfalá. "Nech je to aj prezidentov syn, mňa to nezaujíma! Ak máš nejaký dosah na to celé, tak to zariaď! Ak ešte raz uvidím jeho fotku kdekoľvek na internete alebo niekde, viac ho neuvidíš. Viac sa k nemu nepriblížiš."
"To neurobíš!"
"Pokúšať šťastie nebudeš, Munson. Všakže?"

Louisa Eddieho pustila zadným vchodom. Predtým než odišiel do zimy mu stihla povedať, aby po malého nechodil. A ani po ňu.

Po piatej ju na parkovisku čakal Steve. Sadla mu do auta vyčerpaná, bez nálady.

"Tay?"
"S Nance hrajú pexeso. Ja ťa mám vziať niekam na drink."
"Nechcem nikam ísť. Poďme po malého a odvez nás domov, prosím." pokrútila hlavou.
"Zatiaľ hovor. Všetko. Nič netaj."
"Všetko čo sa dalo pokašľať sa pokašľalo, Stevie. Všetko." povzdychla si, zatiaľ čo sledovala večerný Hawkins. "Ešte pred dvomi týždňami som bola spokojná. Šťastne sme si s Taylorom žili naše životy."
"Bola si troska."
"Ale bola som šťastná troska." zamračila sa na priateľa. "Bolo nám dobre. Ale teraz-"
"Louisa, môžeš sa mať tak dobre. Môžete žiť s Taylorom vo veľkom slnečnom meste. Môžeš mať peniaze, krásny dom. Všetko."
"Ale nebudem tam mať vás." zúfalo na neho pozrela. "Čo mám z toho keď prídem o ľudí, ktorých milujem."
"Existuje taká vec. Volá sa lietadlo." uškrnul sa Steve. "Do LA chodím raz za mesiac na služobnú cestu. Tak prídem za vami. To sú maličkosti."
"Ale-" pozrela na vysvietený dom Harringtonovcov.
"Počúvaj ma sem!! Ty a Eddie máte spoločnú minulosť. Ale rovnako máte aj spoločnú budúcnosť. Nevieš si predstaviť, ako Taylor plakal keď videl, že som prišiel sám. Trvalo mi polhodiny kým som ho upokojil. Musel som mu sľúbiť, že Eddie príde za ním."
"Ale nie je-"
"Je. Aj s Nancy. Sú spolu. A nech sa zlostíš koľko chceš, vy dvaja patríte k sebe. Tak prestaň vymýšľať a konečne mu povedz áno."