Adventný kalendár || Eddie Munson || ✓

11. December

Louisa ráno stála vo dverách synovej izby. V ruke držala šálku s kávou, hľadela na posteľ, bála sa čo i len žmurknúť, aby ten obraz nezmizol.

Eddie ležal pri Taylorovi, ktorý mu bol schúlený pri boku. Eddie ho v spánku držal za rúčku.
Takto zaspali asi po dvoch hodinách, ktoré Taylor strávil tým, že sa pýtal na všetko. Mal toľko otázok, až sa Louisa bála, že im dôjdu odpovede.
Ale Eddie vždy vedel čo povedať. Ani raz sa nestalo, aby ostal ticho.

Na ten obraz by si Louisa vedela zvyknúť. Mala pocit, že toto je to najsprávnejšie.
Ale tušila, že to nedopadne dobre. Eddie sa musí vrátiť do LA. Má tam prácu, má tam domov.
A aj keby chcel aby odišli s ním, ako by to mohla Taylorovi urobiť? Má tu kamarátov, je tu Steve s Nancy a Marcus s Robin, na ktorých sa kedykoľvek Louisa môže spoľahnúť, že jej pomôžu.

Bolo toľko premenných v tejto idylke, až samú seba dohnala k slzám.
Aby ich nezobudila, odišla do obývačky, pociťovala príznaky záchvatu paniky, nevedela sa upokojiť a len lapala po dychu.

"Lou!" zrazu si k nej kľakol Eddie. "Lou, čo je?!" ale nedokázala mu odpovedať. "Dýchaj so mnou." dlane jej položil na tvár. "Poď, nádych-výdych. Pomaly. Nádych. A výdych." zopakoval to niekoľkokrát, kým sa Louisin dych neupokojil a ona dokázala zastaviť plač.

Eddie na ňu hľadel s obavou, netušil čo sa teraz stalo, mal ale pocit, že za to môže on.

"Lou-Lou." sadol si vedľa nej a stiahol ju do objatia. "Čo sa deje?"
"Zase odídeš." šepla. "Sám si to povedal. Si tu len na pár týždňov. Z toho jeden už prešiel."
"Kedy som to povedal?"
"U Mary, v čistiarni."
"Tam si nebola."
"Schovávala som sa vzadu. Videla som ťa na parkovisku a potom si išiel k nej. Vtedy som nebola ešte pripravená stretnúť ťa." cítila, ako sa Eddieho telo natriasa v potlačovanom smiechu.
"Fakt si ma tak nechcela stretnúť, že si sa predo mnou schovala v čistiarni!"
"Očividne." pousmiala sa, teraz jej to prišlo trápne.
"Lou, je pravda, že sa budeme musieť vrátiť do LA. Máme tam prácu." priznal napokon. "Ak ale budete s Taylorom chcieť, môžete ísť so mnou. Máme tam dom, sú tam školy kam môže Tay chodiť-"
"Tu mám ľudí, ktorí mi pomôžu, Ed. Bez nich by sme to s Tayom nezvládli."
"Takže-?"
"Pozri. Ste tu do konca roka. Ja nemám absolútne nič proti, aby si tu s nami ostal. Taylor bol včera tak nadšený, to som ešte nezažila. Od prvého okamihu ťa miluje." usmiala sa. "Spoznáte sa lepšie. O chvíľu má zimné prázdniny, môžeš ho brávať na klzisko, sánkovať sa. A potom, keď nastane čas tvojho odchodu-" Louisa mykla ramenami. "Uvidíme. Niečo vymyslíme."

Eddie si opäť pred ňu kľakol, držal ju za ruky, mal toľko toho čo jej chcel povedať.

"A čo ty, hm? Práve si mi povolila tráviť čas s mojim synom. Ja ho chcem tráviť ale aj s tebou. Chcem vás mať v živote oboch. Budeme rodina, naozajstná. Skutočná."
"Ale keď odídeš, budem musieť liečiť zlomené srdce môjho syna. Nezvládnem liečiť aj to svoje." priznala smutne.
"Tak neodídem."
"Aspoň netáraj. Máš tam prácu, teraz si to povedal. Budete nahrávať album. Budete mať ďalšie turné. Budeš preč a my budeme zase sami."
"Kašlem na to. Čo ma je po albume a turné, keď dve osoby, na ktorých naozaj záleží, nebudú pri mne?" mávol rukou. "Chalani si namiesto mňa nájdu niekoho iného."

Možno by pokračovali v načatom rozhovore, ale do obývačky vbehol Taylor.

"Maminka!! Ocko!!" skočil na gauč ku nim. "Som hladný!"
"Pripravím nám raňajky. Čo by ste si dali?" Louisa okamžite oľutovala svoju otázku.

Eddie s Taylorom si vymenili veselý pohľad a obaja naraz zvolali.

"Wafle!! S nutelou a javorovým sirupom. A s malinami a čučoriedkami!"

Napokon sa len obliekli a išli na raňajky do bistra.
Tak ako týždeň dozadu, El sa zvítala s Taylorom, poriadne ho vystískala a keď si vyzliekol bundu, utekal sa hrať do detského kútika.

"Je pekné vidieť vás dvoch spolu." usmiala sa na nich priateľka. "Vás troch, vlastne."
"Áno-"
"Poď sa so mnou hrať!" Taylor pribehol k Eddiemu a ťahal ho za ruku. "Ocko, prosím." odišli a Lou sa pozrela na El.
"-nezvykaj si na to." povzdychla si smutne.
"Čo sa deje? Nedali ste sa dokopy?"
"Zatiaľ nie. Neviem mu povedať jasné áno keď mám vedomosť, že čoskoro opäť odíde."

Louisa napokon El pomohla pripraviť raňajky. Taktiež Eddiemu urobila kávu, Taylorovi čaj a sebe tiež.
Najedli sa, chvíľku sa ešte porozprávali, no Taylor ich ťahal von.

"Celý týždeň si bol chorý, Tay. V piatok si dobral lieky. Nemôžeme byť von dlho. Opäť ochorieš." mračila sa Louisa, keď chcel ísť na chvíľu do parku.
"Ocko povedal, že spolu postavíme snehuliaka." nahodil smutné oči.
"Ocko povedal-" krútila hlavou. "Eddie!" pozrela na Eddieho, ktorý stál opodiaľ. "Toto mi nemôžeš robiť."
"Čo?"
"Podkopávať moju autoritu. Ako mu mám vysvetliť, že na stavanie snehuliaka ešte nie je dostatočne zdravý? Pred týždňom sa tiež naháňal po vonku a v pondelok ráno mal vysokú horúčku. Erica mi ho už strážiť nebude."
"Tak to budem ja." uškrnul sa Eddie.
"Mami, prosím." pišťal Taylor.
"Áno, mami. Prosím." pridal sa aj Eddie.

Louisa rezignovala.
Dobre vedela, že zase bude mať Taylor horúčku. Dobre vedela, že si s ním zase vysedí dve hodiny u lekára a vymešká prácu.
Ale aj tak im to nakoniec povolila, pretože nemala to srdce odmietnuť Taylorovi čas s otcom.

Bláznili sa v parku, guľovali sa a nakoniec aj postavili snehuliaka.
Louisa ich celý čas pozorovala, stála opretá o piknikový stôl, ktorých v parku bolo neúrekom.
Zožierali ju pochybnosti, či je toto dobré pre Taylora. Ak Eddie odíde, bude zničený.

Ako docieliť, aby boli spokojní všetci?

"Prečo ocko neostal s nami?" pýtal sa jej Taylor, keď ho večer pred spaním kúpala.
"Ocko má ešte povinnosti, zlatko. Ale keď po teba zajtra prídem ku krstnému, pôjdeme k ockovi, dobre?"
"A nemohol by po mňa do škôlky prísť ocko? Darcy by videla, že aj ja mám ocka. Naozajstného."
"Skúsim sa ho opýtať, dobre? Nesľúbim ti to. Ak bude môcť, prekvapí ťa."

Obliekla mu pyžamo, poriadne ho zakryla perinou a prečítala mu rozprávku podľa jeho výberu.

"Ešte si sa nerozhodla?"
- napísal jej Eddie.

Ležala vo vani. Dopriala si soľný kúpeľ s levanduľovou penou a k tomu pohár vína.
Na zrelaxovanie a vyprázdnenie mysle najlepší recept.

"Nedá sa to zo dňa na deň."
- odpísala takmer okamžite.
"Máš čas do konca roka."
"Dávaš mi ultimátum?!"
- mračila sa na telefón, takto si relax nepredstavovala.
"Nie. Buď odídete so mnou do LA alebo ja ostanem s vami v Hawkins."
"Neberieš do úvahy tretiu možnosť."
"To je?"
"Že s tebou nebudem chcieť byť."
"Povedala si, že chceš."
"Možno som si to rozmyslela."

Okamžite jej začal zvoniť telefón, hovor prijala s jemným úškrnom na perách.

"LOUISA-A?!" zatiahol Eddie zúfalo. "Prečo mi to robíš? Prečo mi to píšeš?"
"Pretože to môže byť pravda." odvetila potichu.
"Ale včera si mi povedala-"
"Viem, čo som ti povedala. A časť z toho stále platí."
"Ktorá?"
"Že ťa ľúbim. Ale nechci odo mňa odpoveď hneď. To mi urobiť nemôžeš."
"Máš ešte tri týždne." odvetil, prekvapivo pokojne.
"Beriem na vedomie." Louisa sama pre seba prikývla. "A- Ed? Taylor sa pýtal, či by si po neho zajtra neprišiel do škôlky."
"A môžem?!" znel prekvapene.
"Pošlem ti číslo na Steva. Chodieva po neho okolo pol štvrtej a berie ho k nim domov. Dohodni sa s ním a pôjdete spolu. Učiteľky ti samému malého nedajú, nie si na zozname."
"Zozname?"
"Majú zoznam ľudí, ktorí môžu dieťa v škôlke vyzdvihnúť. Je tam Steve, Nancy a Robin."
"Ako sa dostanem na taký zoznam?"
"Nahlási ťa matka dieťaťa." Louisa sa usmiala. "Ozvi sa Stevovi, Ed. Samému ti Taylora ešte nenechám."
"Neutiekol by som s ním, Lou."
"To, že si to práve vyslovil nahlas, bez toho aby som to čo i len naznačila, ma ani trochu neupokojilo, Edward." Lou cítila, ako jej stiahlo žalúdok. "Dobrú noc."
"Ľúbim ťa." vydýchol do telefónu a skôr, než to obaja zrušili, Louisa potichu šepla:
"Aj ja teba."