Zastav a podaj ruku/m+

1

"Klára!" Budí ma krik mojho otca. Ja tak otvorím oči, ktoré si pretriem a musím vstať. Kračam dole po schodoch a ďalej po studenej dlážke cez obývačku do kuchyne. Stres sa vo mne zvyšuje no dovolím si povrdať, že aj adrenalín so strachom tam je.
Vchádzam do kuchyne a už viem, že je zle.
"Klára, čo si dovoluješ tak dlho spať?!" Zakričal a pritlačil ma za krk ku stene, to znamená, že ma aj škrtil.
"Máš už byť hore!" Zakričal a vrazil mi kolenom do brucha a ja som sa od bolesti spustila na zem.
"Idem do práce! Ty nakúpiš a navaríš. Je ti to jasné?!" Zakričal  ja som iba prikývla hlavou.
"Je ti to jasné?!"
Opäť zakričal a kopol do mňa.
"A-ano" odpovedala som a on začal odchádzať.
Postupne som sa odlepila od zeme a išla sa obliecť. Obliekla som si tepláky a over-sized tričko.

Aby som Vám to celé vysvetlila.
Som Klára a mám 17rokov. Žijem s otcom, ktorý sa správa tak ako sa správa. Moja matka zomrela, keď som mala 3roky. Trpím častými panickými záchvatmi a úzkosťami z ľudí. Beriem na to lieky. Chodím pravidelne ku mojej psychologyčke 2krát za týždeň a ku psychyatričke jeden krát do mesiaca. Milujem dlhé prechádzky pri, ktorých môžem rozmýšľať nad všetkým čo mi napadne. Nemám žiadnu nejakú blízku osobu, ktorej by som sa mohla "kamarádsky" zveriť.

Takže som sa obliekla hodila na seba mikinu vzala si potrebné veci. Obula si topánky a vyrazila. Sluchádka mi pomáhali neregistrovať ľudí okolo seba.
Obchody, autobusy, reštaurácie či iné miesta na, ktorých sa nachádza veľa ludí moc nezvládam. No musím to prekonať. Keď uvidím pomerne veľkú budovu predo mnou nazývanú "obchod" začnem panikáriť. Celá sa klepem, mám sucho v ústach potia sa mi dlane a mám chuť újsť. Vchádzam do obchodu a beriem si do ruky košík. Vyberám slúchadká a kráčam medzi regálmi. Po celom tele cítim nepríjemné zimomriavky a je mi nepríjemne teplo. Nahádžem nejaké cestoviny a iné veci do košíka a napokon kráčam ku pokladni kde nemusím čakať a hneď mi predavačka naúčtuje tovar a ja zaplatím danú sumu. Po zaplatení odkráčam z obchodu a cítim sa dobre za to, že som to zvládla.

Dorazím domov, vyzujem sa a kráčam s nákupom do kuchyne. Najprv spracem kuchyňu a potom uvarím cestoviny s omáčkou. Vyberiem sa do obývačky a spratávam prázne plechovky od piva či sáčky od koksu. Po dokončení si nachvílu sadnem a fajčím cigaretu na balkóne. Po cigarete zistím, že už je čas ísť za paní Sánovou. Za mojou psychologyčkou. Pripravím sa a vyrazím. U nej sa rozprávame čo a ako a nejak to zvládnem.

Ahojky, dúfam, že sa bude páčiť.